Na obmedzenie otepľovania na 1,5 stupňa zostávajú tri roky

Uviedol to japonský verejnoprávny vysielateľ NHK s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje na Západe a v Rusku.

Severokórejskí pracovníci by boli vyslaní do špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga v ruskej Tatárskej republike, kde má Moskva závod na produkciu dronov.

Pchjongjang údajne na oplátku žiada o výcvik v obsluhe dronov.

Drony Šáhid sú známe svojou nízkou cenou a schopnosťou niesť veľké množstvo výbušnín. Rusko ich na útoky na ukrajinské mestá využíva už od konca roka 2022. (SITA, Kyiv Independent)

S odvolaním sa na správu denníka Financial Times o tom informovala agentúra Reuters.

Summit NATO pôvodne plánovali ako trojdňové podujatie, no podľa FP sa uskutoční len jedno pracovné zasadnutie trvajúce dve a pol hodiny. Tri zdroje zapojené do príprav tvrdia, že dôvodom rozhodnutia sú obavy o Trumpovu trpezlivosť vydržať na dlhších stretnutiach. Informácie nebolo možné bezprostredne overiť.

Očakáva sa, že záverečné vyhlásenie summitu, ktoré načrtne priority Aliancie, bude mať len päť odsekov a vojde sa na jednu stranu. Vyhlásenie po vlaňajšom summite vo Washingtone malo 5400 slov v 44 odsekoch, konštatoval FT.

Spojené štáty medzitým vyvíjajú na európskych spojencov tlak, aby v záverečnom komuniké obmedzili zmienky o Ukrajine, informoval vo štvrtok na svojom webe týždenník Newsweek. Odvolával sa na zdroje vo Washingtone a Európe oboznámené s rokovaniami. Podľa správy by to bol signál poklesu podpory Kyjeva po nástupe Trumpovej vlády. Biely dom na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagoval.

Nadchádzajúci summit NATO v holandskom Haagu bude zameraný najmä na snahu dosiahnuť dohodu členských štátov o zvýšení výdavkov na obranu.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhuje doterajší cieľ dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) zvýšiť na celkovo päť percent, z čoho by 3,5 percenta HDP išlo na vojenské výdavky a 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

Takýto plán by bol významným úspechom pre Trumpa, ktorý už dlho kritizuje spojencov za to, že podľa neho neplatia svoj podiel za kolektívnu obranu, a nalieha na nich, aby zvýšili svoje výdavky. (TASR)

Uvíta však akúkoľvek pomoc pri ich ničení, povedal v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu Kan, takmer týždeň po začatí útokov na ciele v Iráne.

Informovala o tom agentúra AFP a portál Times of Israel.

„Útočíme na odpaľovacie zariadenia. Nezáleží na tom, koľko rakiet majú. Dôležité je, koľko odpaľovacích zariadení majú... Myslím, že sme už prekročili polovicu počtu odpaľovacích zariadení, ktoré majú,“ skonštatoval.

Izraelský premiér zároveň vyhlásil, že jeho krajina je schopná zasiahnuť všetky iránske jadrové zariadenia, avšak uvíta akúkoľvek pomoc pri ich ničení.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre TOI povedal, že jeho krajina stále očakáva, že sa Spojené štáty pripoja k úderom proti iránskemu jadrovému programu. Trump „urobí to, čo je dobré pre Spojené štáty, a ja urobím to, čo je dobré pre štát Izrael“, zdôraznil v tejto súvislosti Netanjahu.

Izraelský premiér tiež uviedol, že vojenská operácia prebieha rýchlejšie, než sa pôvodne plánovalo. Pre akciu sa podľa vlastných slov rozhodol po tom, ako Izrael na konci minulého roka oslabil najsilnejšieho zástupcu Iránu – libanonské hnutie Hizballáh. „Povedal som, že meníme tvár Blízkeho východu, a teraz hovorím, že meníme tvár sveta,“ dodal. (TASR)

S odvolaním sa na prezidentský dekrét o tom informovali ukrajinské médiá.

Šapovalov predtým stál na čele jednotiek bojujúcich proti ruskej inváznej armáde na juhu krajiny. Nahradí Mychajla Drapatého, ktorý sa vzdal postu v súvislosti s nedávnym ruským útokom na vojenské cvičisko, ktorý si vyžiadal 12 mŕtvych a 60 zranených.

Šapovalov v marci 2022 získal hodnosť brigádneho generála a z funkcie šéfa operačného veliteľstva Juh odišiel tento rok vo februári, napísal server Ukrajinská pravda. Následne podľa neho Šapovalov pôsobil v nemeckom Wiesbadene, kde mal na starosti koordináciu bezpečnostnej pomoci od partnerov. Podľa agentúry Reuters pôsobil ako styčný pracovník v koordinačnom centre NATO v Nemecku.

Predchádzajúci veliteľ ukrajinských pozemných síl Drapatyj rezignoval krátko po tom, ako Rusi na začiatku júna zaútočili na výcvikovú základňu ukrajinských pozemných síl v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti. Zahynulo 12 vojakov a ďalších 60 ich utrpelo zranenia.

Drapatyj k rezignácii uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy. Zelenskyj následne oznámil zmeny v armáde a Drapatého poveril velením spoločných síl ukrajinskej armády, aby sa "mohol na 100 percent zaoberať frontom". (ČTK)

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová s tým, že prezident preferuje diplomatické urovnanie. Informujú o tom agentúry AP, AFP a Reuters a televízia Sky News.

„Na základe skutočnosti, že existuje veľká šanca na rokovania s Iránom, ktoré sa môžu, ale aj nemusia uskutočniť v blízkej budúcnosti, sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov rozhodnem, či to spravím alebo nie,“ citovala Leavittová vyhlásenie prezidenta Trumpa.

Podľa hovorkyne Bieleho domu „nemôže nikoho prekvapiť“ Trumpov názor, že by Irán v žiadnom prípade nemal získať jadrové zbrane.

„Celý svet je na prezidentovej strane. Takmer celé ľudstvo, okrem samotného iránskeho teroristického režimu, s tým súhlasí,“ odpovedala Leavittová na otázku, aké má očakávania od piatkového stretnutia európskych ministrov zahraničia s iránskym rezortným partnerom.

Hovorkyňa Bieleho domu dodala, že Trump sa „nebojí použiť silu, ak to bude nutné“, ale preferuje radšej diplomaciu.

Biely dom má za to, že by Irán zvládol vyprodukovať jadrovú bombu v priebehu niekoľkých týždňov. „Irán má všetko potrebné na získanie jadrovej zbrane. Potrebuje už len rozhodnutie najvyššieho vodcu. Dokončenie výroby tejto zbrane by trvalo niekoľko týždňov,“ vyhlásila Leavittová. (TASR)