Maďarská polícia zakázala pochod Budapest Pride

Americké ministerstvo obrany vo štvrtok označilo požiadavku Trumpa, aby spojenci v Severoatlantickej aliancii vyčleňovali na obranu päť percent svojho HDP, za nový „globálny štandard“. Ten sa podľa Pentagónu má vzťahovať aj na Južnú Kóreu a ďalších partnerov Washingtonu v Ázii.

Hovorca amerického ministerstva Sean Parnell to uviedol v reakcii na otázku juhokórejskej agentúry Jonhap. Nadväzoval na slová ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý tento týždeň oznámil, že vznikol nový štandard výdavkov na obranu zo strany spojencov.

„Ako povedal minister Hegseth... naši európski spojenci teraz udávajú globálny štandard pre naše aliancie, najmä v Ázii, a tým je päť percent HDP na obranu,“ vyhlásil Parnell.

Poukázal na výrazné vojenské zbrojenie Číny a pokračujúci vývoj jadrového a raketového programu Severnej Kórey. „Je len logické, aby spojenci v ázijsko-tichomorskom regióne rýchlo reagovali a vyrovnali sa s Európou v tempe a výške výdavkov na obranu.“

Soul v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,5 percenta svojho HDP. (TASR)

Zákaz sa vzťahuje aj na právnické osoby so sídlom v dvoch susedných krajinách.

Informuje o tom agentúra DPA.

Vláda toto opatrenie odôvodnila zdôraznením hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti demokratickým nezávislým štátom podporujúcim Ukrajinu. Nadobúdanie nehnuteľností v iných krajinách považuje Riga za nástroj ruského vplyvu a súčasť hybridnej vojny.

Rusko tiež využilo prítomnosť ruskojazyčných občanov v zahraničí ako zámienku na vojnu a ospravedlňovalo svoje vojenské akcie ochranou svojich občanov, uvádza sa vo vyhlásení parlamentu.

Lotyšsko má pozemnú hranicu s Ruskom a Bieloruskom a na jeho území žije veľká ruskojazyčná menšina. Členská krajina EÚ a NATO sa cíti ohrozená Moskvou najmä po ruskej invázii na Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi.

V dôsledku invázie vláda v Rige už do značnej miery pozastavila vydávanie víz a povolení na pobyt pre ruských občanov. (TASR)

Uviedol to japonský verejnoprávny vysielateľ NHK s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje na Západe a v Rusku.

Severokórejskí pracovníci by boli vyslaní do špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga v ruskej Tatárskej republike, kde má Moskva závod na produkciu dronov.

Pchjongjang údajne na oplátku žiada o výcvik v obsluhe dronov.

Drony Šáhid sú známe svojou nízkou cenou a schopnosťou niesť veľké množstvo výbušnín. Rusko ich na útoky na ukrajinské mestá využíva už od konca roka 2022. (SITA, Kyiv Independent)

S odvolaním sa na správu denníka Financial Times o tom informovala agentúra Reuters.

Summit NATO pôvodne plánovali ako trojdňové podujatie, no podľa FP sa uskutoční len jedno pracovné zasadnutie trvajúce dve a pol hodiny. Tri zdroje zapojené do príprav tvrdia, že dôvodom rozhodnutia sú obavy o Trumpovu trpezlivosť vydržať na dlhších stretnutiach. Informácie nebolo možné bezprostredne overiť.

Očakáva sa, že záverečné vyhlásenie summitu, ktoré načrtne priority Aliancie, bude mať len päť odsekov a vojde sa na jednu stranu. Vyhlásenie po vlaňajšom summite vo Washingtone malo 5400 slov v 44 odsekoch, konštatoval FT.

Spojené štáty medzitým vyvíjajú na európskych spojencov tlak, aby v záverečnom komuniké obmedzili zmienky o Ukrajine, informoval vo štvrtok na svojom webe týždenník Newsweek. Odvolával sa na zdroje vo Washingtone a Európe oboznámené s rokovaniami. Podľa správy by to bol signál poklesu podpory Kyjeva po nástupe Trumpovej vlády. Biely dom na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagoval.

Nadchádzajúci summit NATO v holandskom Haagu bude zameraný najmä na snahu dosiahnuť dohodu členských štátov o zvýšení výdavkov na obranu.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhuje doterajší cieľ dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) zvýšiť na celkovo päť percent, z čoho by 3,5 percenta HDP išlo na vojenské výdavky a 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

Takýto plán by bol významným úspechom pre Trumpa, ktorý už dlho kritizuje spojencov za to, že podľa neho neplatia svoj podiel za kolektívnu obranu, a nalieha na nich, aby zvýšili svoje výdavky. (TASR)

Uvíta však akúkoľvek pomoc pri ich ničení, povedal v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu Kan, takmer týždeň po začatí útokov na ciele v Iráne.

Informovala o tom agentúra AFP a portál Times of Israel.

„Útočíme na odpaľovacie zariadenia. Nezáleží na tom, koľko rakiet majú. Dôležité je, koľko odpaľovacích zariadení majú... Myslím, že sme už prekročili polovicu počtu odpaľovacích zariadení, ktoré majú,“ skonštatoval.

Izraelský premiér zároveň vyhlásil, že jeho krajina je schopná zasiahnuť všetky iránske jadrové zariadenia, avšak uvíta akúkoľvek pomoc pri ich ničení.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre TOI povedal, že jeho krajina stále očakáva, že sa Spojené štáty pripoja k úderom proti iránskemu jadrovému programu. Trump „urobí to, čo je dobré pre Spojené štáty, a ja urobím to, čo je dobré pre štát Izrael“, zdôraznil v tejto súvislosti Netanjahu.

Izraelský premiér tiež uviedol, že vojenská operácia prebieha rýchlejšie, než sa pôvodne plánovalo. Pre akciu sa podľa vlastných slov rozhodol po tom, ako Izrael na konci minulého roka oslabil najsilnejšieho zástupcu Iránu – libanonské hnutie Hizballáh. „Povedal som, že meníme tvár Blízkeho východu, a teraz hovorím, že meníme tvár sveta,“ dodal. (TASR)

S odvolaním sa na prezidentský dekrét o tom informovali ukrajinské médiá.

Šapovalov predtým stál na čele jednotiek bojujúcich proti ruskej inváznej armáde na juhu krajiny. Nahradí Mychajla Drapatého, ktorý sa vzdal postu v súvislosti s nedávnym ruským útokom na vojenské cvičisko, ktorý si vyžiadal 12 mŕtvych a 60 zranených.

Šapovalov v marci 2022 získal hodnosť brigádneho generála a z funkcie šéfa operačného veliteľstva Juh odišiel tento rok vo februári, napísal server Ukrajinská pravda. Následne podľa neho Šapovalov pôsobil v nemeckom Wiesbadene, kde mal na starosti koordináciu bezpečnostnej pomoci od partnerov. Podľa agentúry Reuters pôsobil ako styčný pracovník v koordinačnom centre NATO v Nemecku.

Predchádzajúci veliteľ ukrajinských pozemných síl Drapatyj rezignoval krátko po tom, ako Rusi na začiatku júna zaútočili na výcvikovú základňu ukrajinských pozemných síl v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti. Zahynulo 12 vojakov a ďalších 60 ich utrpelo zranenia.

Drapatyj k rezignácii uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy. Zelenskyj následne oznámil zmeny v armáde a Drapatého poveril velením spoločných síl ukrajinskej armády, aby sa "mohol na 100 percent zaoberať frontom". (ČTK)