Argentínska exprezidentka si šesťročný trest odpyká doma, federálny súd vyhovel jej žiadosti

TASR o tom informuje podľa správ televízie CNN a agentúr AFP a TASS.

Iránska tlačová agentúra IRNA odkazujúc na vyhlásenie Iránskych revolučných gárd uviedla, že Teherán získal úplnu kontrolu nad izraelským vzdušným priestorom. „Dnešný útok jasne ukázal, že sme získali plnú kontrolu nad nebom nad okupovanými územiami (Izrael, pozn. TASR) a že ich obyvatelia sú úplne bezbranní voči iránskym raketovým útokom,“ vyhlásili IRGC a vyzvali na evakuáciu štvrte Neve Cedek v Tel Avive.

„V rámci 11. vlny operácie boli použité rakety Fattáh,“ dodali. Hypersonické rakety Fattáh-1 dokážu letieť rýchlosťou až 6100 kilometrov za hodinu, uvádza CNN. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí navyše začiatkom šiesteho dňa leteckého konfliktu medzi Tel Avivom a Teheránom napísal na sociálnej sieti X, že „nebudú mať zľutovanie“ a že „boj sa práve začína“. (TASR)

Vyplýva to z utorňajších výsledkov vôbec prvých mexických volieb v súdnictve, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Ľudskoprávna skupina Defensorxs označila Delgadovú, advokátku zo štátu Chihuahua a v roku 2016 právnu zástupkyňu bývalého šéfa kartelu Sinaloa, za „vysokorizikovú kandidátku“ pre jej väzby na El Chapa a organizovaný zločin. Delgadová akékoľvek obvinenia či napojenie na kartel odmieta.

Kandidatúra Delgadovej bola jednou z najkontroverznejších vo voľbách, po ktorých sa Mexiko stalo prvou a jedinou krajinou na svete, kde ľudia hlasujú o všetkých sudcoch v ľudovom hlasovaní. Delgadová opakovane tvrdila, že jej obhajoba Guzmána z nej nerobí zločinca.

Mexičania volili sudcov na 881 federálnych postov - vrátane deviatich členov najvyššieho súdu - a približne 1700 sudcov na súdy v 19 z 32 štátov federácie. Sudcov však prišlo voliť len približne 13 percent z viac než 100 miliónov oprávnených voličov, uviedol Národný volebný inštitút. Nízku účasť spôsobilo aj to, že mnohí z uchádzačov boli verejnosti málo známi. (TASR)

Agentúru Reuters o tom informovali štyri anonymné zdroje oboznámené s problematikou, píše TASR.

Presný program stretnutia dosiaľ nie je známy, hoci Kellogg v súkromí údajne prezentoval cestu ako krok, ktorý by mohol pomôcť mierovým rokovaniam ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine. K možnej návšteve sa odmietlo vyjadriť americké ministerstvo zahraničia, bieloruské veľvyslanectvo vo Washingtone, Biely dom i samotný Kellogg.

Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v roku 2020 navštívil Bielorusko bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Išlo vtedy o prvú návštevu vysokopostaveného predstaviteľa Spojených štátov v Bielorusku za posledných 20 rokov.

Pompeova cesta bola súčasťou kampane cielenej na zlepšenie vzťahov s Bieloruskom v čase, kedy boli väzby medzi Minskom a Moskvou oslabené. USA pozastavili činnosť svojho veľvyslanectva v Minsku v roku 2022 po tom, ako začalo byť zrejmé, že Bielorusko bude podporovať Rusko v jeho vojne na Ukrajine. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúry DPA.

„Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť raz ukázal, že je najväčšou hrozbou pre bezpečnosť v regióne,“ citovala tureckého prezidenta Erdogana jeho kancelária. Turecký líder podľa vlastných slov bude aj naďalej pokračovať v snahách ukončiť vlnu násilia.

Izrael tvrdí, že s útokmi na Irán začal, aby mu zabránil vyvinúť jadrovú bombu. Teherán toto tvrdenie niekoľkokrát odmietol s tým, že jeho jadrový program je určený len na civilné účely. (TASR)

Prezidentská administratíva pre zrušenie zákazu po sociálnej sieti žiada, aby mala vlastníka, ktorý nesídli v Číne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Prezident Trump tento týždeň podpíše ďalší dekrét, ktorým TikTok udrží v prevádzke. Ako už mnohokrát povedal, prezident Trump nechce, aby TikTok zanikol,“ vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Kongres USA vlani schválil zákon, ktorý čínsku materskú spoločnosť ByteDance nútil predať americkú pobočku TikToku do 19. januára 2025 s tým, že inak nebude môcť v Spojených štátoch pôsobiť. Legislatívu jednohlasne potvrdil aj Najvyšší súd USA. Ako dôvody boli uvádzané obavy o národnú bezpečnosť. Demokrati i republikáni sa obávali, že komunistická vláda v Pekingu by mohla získať prístup k množstvu osobných údajov a využiť TikTok na uplatňovanie politického vplyvu v USA.

Trump v januári po prevzatí úradu prezidenta predĺžil platnosť zákazu o 75 dní do 5. apríla, aby mohol vyjednať dohodu o zachovaní platformy. ByteDance však trvala na tom, že americká pobočka TikToku nie je na predaj. (TASR)

Prezident Spojených štátov vraj na zasadnutí americkej Rady pre národnú bezpečnosť hovoril o niekoľkých možnostiach vrátane leteckých úderov. Informuje o tom TASR podľa správ webu NBC News, televízie Sky News a agentúr DPA a AFP.

Zasadnutie Rady pre národnú bezpečnosť trvalo približne hodinu a 20 minút. Biely dom bezprostredne po konci neprezradil žiadne podrobnosti o jeho priebehu. Irán však medzičasom ohlásil novú sériu útokov na izraelské letecké základne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kam smeruje vojna v Iráne? Trump opustil summit G7, špekuluje sa o vstupe USA do vojny Čítajte 

Stretnutie sa uskutočnilo po tom, ako Trump uviedol, že Spojené štáty „zatiaľ“ nezlikvidujú iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Prezident taktiež vyzval Teherán, aby sa „bezpodmienečne“ vzdal.

Najpravdepodobnejším scenárom by podľa agentúry AFP mohlo byť použitie amerických bômb proti iránskemu jadrovému zariadeniu na obohacovanie uránu Fordo, ktoré sa nachádza mimo dosahu izraelských síl. Denník The New York Times zasa tvrdí, že Spojené štáty zvažujú povoliť americkým lietadlám pomôcť s dopĺňaním paliva izraelským bojovým lietadlám počas letu, aby mohli vykonávať misie na dlhšie vzdialenosti.

Spojené štáty sú blízkym spojencom Izraela, no Trumpova administratíva dosiaľ zdôrazňovala, že sa na bojoch medzi Izraelom a Iránom nezúčastňuje. (TASR)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na záver summitu najvyspelejších svetových ekonomík kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina za cynizmus, o ktorom podľa neho svedčí nočný ruský útok na Kyjev, ktorý si vyžiadal 14 obetí. Informujú o tom agentúry.

"S Amerikou sme opäť diskutovali o rôznych možnostiach ďalších sankcií. Do Nemecka sa vraciam s opatrným optimizmom, že Amerika v nasledujúcich dňoch urobí rozhodnutie uvaliť na Rusko ďalšie sankcie," povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) v debate (sprava) s kanadským premiérom Markom Carneym, americkým ministrom financií Scottom Bessentom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. (zdroj: TASR/AP)

Na summite G7, ktorý sa konal v Kanade, kanadský premiér Mark Carney oznámil ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine a nové sankcie proti Rusku. Cieľom sankcií je podľa neho vyvinúť maximálny tlak na prezidenta Vladimira Putina.

Francúzsky prezident Macron vyhlásil, že ruský útok na Kyjev, ktorý Rusko v noci na utorok podniklo, "svedčí o absolútnom cynizme prezidenta Putina, ktorý využíva situáciu na svetovej scéne na zosilnenie útokov... proti civilistom".

Samitu G7 sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský útok na Kyjev označil za jeden z najväčších od začiatku vojny. "Je to pre nás veľká tragédia a potrebujeme podporu našich spojencov," povedal ukrajinský prezident.

V utorok to uviedla izraelská ministerka dopravy Miri Regevová, píše agentúra AFP.

Podľa Regevovej prebiehajúci konflikt a následné uzavretie vzdušného priestoru spôsobili, že za hranicami zostalo približne 100- až 150-tisíc Izraelčanov. Ministerstvo taktiež uviedlo, že všetky osobné lietadlá v krajine boli premiestnené do zahraničia, aby sa predišlo ich zasiahnutiu či poškodeniu.

„Tento krok je nateraz hotový. Ďalší krok je postupne doviezť Izraelčanov naspäť,“ uviedla Regevová vo vyhlásení neďaleko jedného z miest, ktoré v uplynulých dňoch zasiahol iránsky útok.

Izraelský hlavný letecký dopravca El Al vyhlásil, že so záchrannými letmi začne od stredy. Tie majú vzlietnuť z letísk v Larnake, Aténach, Ríme, Miláne a Paríži. Špeciálne záchranné lety ohlásila aj nízkonákladová aerolínia Arkia. (TASR)