Zachytili zvláštne signály v Antarktíde

Urobil tak počas summitu zoskupenia krajín G7 a upresnil, že pomoc bude zahŕňať aj drony a helikoptéry, píše agentúra AFP.

Carney prisľúbil „úplnú solidaritu“ s Ukrajinou a zároveň predstavil ďalšie sankcie voči Rusku v snahe vyvinúť „maximálny tlak“ na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok zdôraznil, že rozsiahly útok, ktorý Moskva podnikla na Kyjev, ukázal potrebu zvýšenia podpory zo strany spojencov.

"Naše rodiny prežili veľmi ťažkú noc. Ide o jeden z najväčších útokov od začiatku vojny," povedal Zelenskyj pri stretnutí s Carneym na summite. „Je to pre nás veľká tragédia a potrebujeme podporu našich spojencov,“ povedala ukrajinská hlava štátu. (TASR)

Šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Spojené štáty vedia, kde sa Chameneí ukrýva, a vyzval Irán na bezpodmienečnú kapituláciu.

"Vieme presne, kde sa ukrýva takzvaný najvyšší vodca. Je ľahkým terčom, ale je tam v bezpečí - nebudeme ho likvidovať (zabíjať), aspoň zatiaľ. Nechceme ale, aby rakety dopadali na civilistov alebo amerických vojakov. Dochádza nám trpezlivosť," uviedol tiež Trump.

Podľa tlačovej agentúry Tasním iránske Revolučné gardy odpálili ďalšie drony a rakety, informuje agentúra AFP.

Izraelská armáda predtým oznámila, že zneškodnila väčšinu z rakiet, ktoré dosiaľ počas dňa vystrelil Irán. Podvečer vyzvala obyvateľov Tel Avivu a severu krajiny, aby vyhľadali úkryty. Asi o 20 minút neskôr poplach odvolala.

Izraelská záchranná služba uviedla, že štyria ľudia utrpeli zranenia, keď sa snažili dostať do úkrytu.

Obyvatelia mesta Bnej Brak neďaleko Tel Avivu v úkrytoch počas leteckého poplachu. (zdroj: SITA/AP)

Sirény sa vo viacerých častiach Izraela ozvali aj skôr v priebehu dňa a v Tel Avive a Jeruzaleme po nich bolo počuť hlasné dunenie. Polícia informovala, že v oblasti Tel Avivu dopadli rakety a ich úlomky, ktoré spôsobili materiálne škody, nikoho však nezranili.

V noci na pondelok rakety zasiahli okrem Tel Avivu aj mestá Bnei Brak, Petah Tikva a Haifa. O život pri iránskych útokoch prišlo v Izraeli doteraz najmenej 24 ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia, vyplýva z údajov kancelárie premiéra Benjamina Netanjahua.

Irán v nedeľu oznámil, že pri izraelských úderoch zahynulo najmenej 224 ľudí, medzi nimi armádni velitelia, jadroví vedci i civilisti. Novšie údaje o obetiach odvtedy nezverejnil. (TASR)

Dôvodom sú útoky ukrajinských dronov. Uviedol to v utorok nezávislý ruský portál Astra.

Útok na závod na juhu Ruska v Stavropoľskej oblasti ešte v sobotu potvrdil ukrajinský generálny štáb, informuje web Kyiv Independent.

Závod Nevinnomyssk Azot ročne vyprodukuje viac ako milión ton dusičnanu amónneho, ktorý je kľúčovou zložkou výbušnín a delostreleckých granátov. Chemický závod je súčasťou skupiny EuroChem vlastnenej ruským miliardárom Andrejom Melničenkom, voči ktorému uplatňuje sankcie Európska únia, Kanada, Veľká Británia a Japonsko.

Terčom útoku sa cez víkend stali aj dodávky elektriny do ruských zariadení zbrojárskeho priemyslu v ruskej Kaliningradskej oblasti, ktorá je enklávou Ruska medzi Poľskom a Litvou.

Bez elektriny v sobotu zostali aj miestne ruské ozbrojené sily. Podľa zdroja webu Ukrajinská pravda z ukrajinskej spravodajskej služby agenti vypustili chladiacu kvapalinu zo silového transformátora rozvodne a potom ho podpálili. (SITA, Kyiv Independent)

„Túto špinavú prácu robí Izrael pre nás všetkých. My sme tiež obeťami tohto režimu mulláhov, ktorý svetu priniesol iba smrť a deštrukciu,“ povedal Merz s odkazom na Teherán v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF.

Podľa kancelára by útoky Izraela mohli potenciálne viesť k zániku Iránskej islamskej republiky. „Predpokladám, že útoky posledných dní už značne oslabili režim a je nepravdepodobné, že sa vráti k svojej pôvodnej sile, v dôsledku čoho sa stala budúcnosť krajiny neistou,“ povedal Merz pre televíziu Welt TV.

Kancelár pre televíziu tiež vyhlásil, že podľa neho sa USA doposiaľ nerozhodli, či zasiahnu vojenskou silou do konfliktu medzi Iránom a Izraelom. Podotkol však, že toto rozhodnutie zrejme „urobia v blízkej budúcnosti“.

„V súčasnosti veľmi záleží na tom, do akej miery je (iránsky) režim ochotný vrátiť sa k rokovaciemu stolu,“ povedal Merz. „Ak nie je, mohol by nastať takýto ďalší vývoj, ale budeme musieť počkať a uvidíme,“ doplnil. (TASR)