Vláda je podľa Babiša prešpikovaná kauzami, jej pokračovanie by bolo pre Česko hrozbou

Rusko zákon o zahraničných agentoch prijalo v roku 2012, pričom ho rozšírilo a sprísnilo opakovane už v minulosti.

Označenie zahraničný agent, ktoré má od čias Sovietskeho zväzu hanlivý podtext, obnáša ďalšiu vládnu kontrolu a je považované za jeden z prostriedkov úradov na potláčanie kritikov ruského režimu.

"Približne 40 percent zahraničných agentov utieklo za hranice. Plánujeme ich popohnať k zodpovednosti v zahraničí," uviedol podľa agentúry Interfax šéf bezpečnostného výboru Štátnej dumy Vasilij Piskarjov.

Pokuty ľuďom uvedeným v zozname by úrady podľa neho mohli strhávať z osobitných účtov, ktoré si musia zriadiť. V Rusku sa na tieto účty osobám označeným za zahraničných agentov posielajú všetky príjmy z honorárov či predaja majetku, samy k nim však nemajú prístup, kým ich ministerstvo spravodlivosti nevyradí zo zoznamu.

"Nikto si nesmie myslieť, že ho pobyt v zahraničí uchráni od trestu," napísal Piskarjov na Telegrame.

Podľa vyhlásenia Štátnej dumy budú za porušenie daného zákona uložené tiež vyššie pokuty vo výške 30- až 50-tisíc rubľov (asi 332 až 554 eur) namiesto doterajších 10- až 30-tisíc rubľov (od 111 do 332 eur).

Pre štátnych zamestnancov budú peňažné tresty ešte vyššie, a to do 300-tisíc rubľov (3325 eur) a pre právnické osoby až 500-tisíc rubľov (5543 eur).

Register takzvaných zahraničných agentov spravovaný ruským ministerstvom spravodlivosti teraz obsahuje viac ako tisícku osôb a organizácií, vrátane viacerých kritikov Kremľa, verejne činných ľudí, umelcov, novinárov alebo spolkov kritických k režimu. Okruh osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje, ruské úrady naposledy rozšírili v apríli. (SME)

Vyjadril sa tak v čase, keď sa množia otázky, či sa Spojené štáty pripoja k izraelským útokom proti islamskej republike.

„Teraz máme úplnú a totálnu kontrolu nad oblohou nad Iránom,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Zároveň ocenil použitie zbraní vyrobených v USA, hoci bez výslovnej zmienky o Izraeli. „Nikto to nerobí lepšie ako staré dobré USA," dodal.

Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Abdorrahím Músaví ich varoval pred hroziacimi „odvetnými“ útokmi, informuje agentúra AFP.

„Odvetné operácie sa uskutočnia už čoskoro,“ povedal Músaví v prejave, ktorý odvysielala štátna televízia v piaty deň konfliktu vyvolaného izraelským útokom.

Náčelník generálneho štábu vyhlásil, že „obyvateľov okupovaných území, najmä Tel Avivu a Haify, dôrazne vyzýva, aby v záujme svojho (prežitia) opustili tieto oblasti“.

Predchádzajúce útoky na Izrael mali len „odstrašujúci“ charakter, ozrejmil.

Músaví odkázal Izraelčanom, aby sa „nestali obeťou“ ambícií izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorého Teherán obviňuje z eskalácie situácie, píše AFP. (TASR)

Protestuje proti obmedzeniam zhromažďovacieho práva. Podľa servera klubradio.hu na Námestí františkánov sa zišlo zhruba 150 demonštrantov, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Séria protestov pod názvom „Neprestaneme!“ sa koná každý utorok a trvá už štvrtý mesiac. Na niektorých demonštráciách sa zišli stovky, tisícky a niekedy aj desaťtisíce ľudí.

Pôvodnou témou protestov bolo obmedzenie práva zhromažďovať sa a zákon umožňujúci zákaz budapeštianskeho pochodu Pride.

Hadházy na jednom z protestov s tisíckami účastníkov 2. apríla povedal, že protesty budú pokračovať až dovtedy, kým uvedený zákon nebude zrušený. Predmetnú legislatívu označil za „technofašistickú“ a dodal, že bola vytvorená podľa vzoru podobných zákonov existujúcich v Číne či Rusku.

Postupom času však začali účastníci zhromaždení protestovať aj proti návrhu zákona pod názvom „o transparentnosti verejného života“, ktorý je hrozbou pre fungovanie organizácií občianskej spoločnosti a nezávislej tlače. Hlasovanie o tomto zákone bolo odložené na jesenné zasadnutie parlamentu, píše server. (TASR)

Predlžuje tiež nasadenie iných vojenských lietadiel, čím posilňuje svoje sily v regióne počas konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Pre agentúru Reuters to uviedli traja nemenovaní predstavitelia Spojených štátov.

Jeden zo zdrojov uviedol, že USA vysiela do oblasti stíhačky F-16, F-22 a F-35. Dvaja z predstaviteľov zdôraznili, že nasadenie týchto strojov má obranný charakter a sú určené na zostreľovanie dronov a projektilov. Pentagón na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagoval.

Agentúra Reuters v pondelok ako prvá informovala o presune veľkého počtu tankovacích lietadiel do Európy a o nasadení lietadlovej lode na Blízkom východe. Rozmiestnenie týchto strojov má podľa amerického ministra obrany Peta Hegsetha obranný charakter, keďže Washington sa podľa neho snaží ochrániť svoje jednotky na Blízkom východe pred možným úderom Iránu a s Iránom spriaznených síl.

Štvrtý predstaviteľ z rezortu obrany USA v utorok naznačil možnosť nasadenia ďalších vojnových lodí amerického námorníctva schopných zostreľovať balistické rakety vo východnom Stredomorí.

Spojené štáty už majú na Blízkom východe takmer 40-tisíc vojakov vrátane systémov protivzdušnej obrany, stíhacích lietadiel a vojnových lodí, ktoré dokážu odhaliť a zostreliť nepriateľské rakety, pripomína britská agentúra. (TASR)