V procese s Weinsteinom nedošlo k zhode poroty v jednom bode obžaloby

Európska únia sa pripravuje na uvalenie sankcií voči Číne pre jej utajovanú podporu ruskej vojny proti Ukrajine. V rozhovore pre web Politico to uviedol nemenovaný európsky diplomat.

Tento krok prichádza po vyšetrovaní agentúry Reuters, ktorá v júli uviedla, že čínske motory do dronov boli tajne prepravené do Ruska prostredníctvom fiktívnych spoločností. Tieto zásielky boli falošne deklarované ako „priemyselné chladiace jednotky“, aby sa vyhli západným sankciám.

Správa vyvolala znepokojenie v európskych metropolách. Podľa diplomata už pätnásť členských štátov EÚ konfrontovalo Peking s týmito dodávkami, no Čína buď poprela účasť na týchto dodávkach, alebo odmietla reagovať.

„Správa je presná a ukazuje, že Čína zvyšuje svoju úlohu, a to kvantitatívne aj kvalitatívne,“ uviedol diplomat. „Dá sa povedať, že bez čínskej podpory by vojna dnes vyzerala úplne inak.“

EÚ mala podľa diplomatov informácie o čínskych dodávkach dronov do Ruska už pred medializáciou prípadu. „Po auguste budeme presadzovať sankcie,“ potvrdil predstaviteľ EÚ s tým, že Únia by nemala podceňovať svoj ekonomický vplyv. „Chceme dialóg, ale aj činy.“ (SITA)

Ruský prezident Vladimir Putin sa pravdepodobne nepodvolí ultimátu šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa a naďalej sa bude usilovať o úplné obsadenie štyroch anektovaných ukrajinských oblastí.

Putin podľa zdrojov agentúry Reuters blízkych Kremľu nepredpokladá, že ďalšie ekonomické sankcie zo strany Spojených štátov budú mať veľký vplyv.

Putin je tiež presvedčený, že Rusko má aktuálne na bojisku navrch.

Trump začiatkom minulého týždňa zopakoval, že je nespokojný s konaním Putina, ktorý podľa neho chce, aby vojna na Ukrajine pokračovala. Skrátil preto svoju 50-dňovú lehotu, ktorú mu dal na ukončenie vojny.

Stanovený termín uplynie už vo štvrtok 8. augusta. V prípade jeho nedodržania Spojené štáty podľa Trumpa uvalia 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Ruský líder podľa zdrojov Reuters nechce nahnevať Trumpa a uvedomuje si, že tým možno premrhá šancu na zlepšenie vzťahov s Washingtonom a Západom, ale jeho vojnové ciele majú prednosť. Putinovým cieľom je úplne obsadiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ktoré Moskva v roku 2022 anektovala, hoci územie troch z nich plne nekontroluje. Mierové rokovania Putin pripúšťa až po ich úplnom obsadení, uviedol jeden zdroj.

Ruský prezident podľa zdroja stále dúfa, že s Washingtonom bude môcť udržiavať dobré vzťahy a obchodovať so Západom. Vzhľadom na súčasný postup na bojisku sa však Putin domnieva, že čas na ukončenie vojny nenastal a tento krok by nepochopili občania v Rusku ani armáda.

Druhý zdroj tiež uviedol, že Putin si cení vzťahy s Trumpom a nechce si ho pohnevať. „Má však priority. Putin si nemôže dovoliť ukončiť vojnu len preto, že to chce Trump,“ vysvetlil.

Súčasné rokovania, v rámci ktorých sa ruskí a ukrajinskí vyjednávači od mája stretli trikrát v tureckom Istanbule, boli pokusom Moskvy presvedčiť Trumpa, že Putin neodmieta mier, uviedol prvý zdroj. Stretnutia podľa neho neboli hĺbkové a slúžili iba ako platforma na diskusie o humanitárnych otázkach.

Rusko oficiálne tvrdí, že v rokovaniach sa snaží dohodnúť na dlhodobom mieri. Prízvukuje však, že proces je komplikovaný, keďže postoje oboch strán sú veľmi vzdialené.

Medzi požiadavky Moskvy patrí úplné stiahnutie sa Ukrajiny zo štyroch anektovaných regiónov, vyhlásenie neutrality a obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády. Všetky požiadavky Kyjev jednoznačne odmietol, pripomína Reuters. (TASR)

Moldavský súd v utorok odsúdil guvernérku autonómnej oblasti Gagauzsko Evgheniu Gutulovú na sedem rokov väzenia za presmerovanie peňazí z Ruska na financovanie politickej strany Šor, ktorá bola medzičasom v krajine zakázaná.

Proti rozsudku sa môže ešte odvolať.

Gutulová, ktorá ostro kritizuje súčasnú proeurópsku moldavskú vládu a príležitostne navštevovala Moskvu, kde sa stretávala s najvyššími predstaviteľmi Ruska, všetky obvinenia poprela. Pre podozrenie zo snáh o destabilizáciu situácie v Moldavsku bola zaradená na sankčné zoznamy Európskej únie a Spojených štátov.

Prokuratúra tvrdí, že Gutulová v rokoch 2019 - 2022 systematicky posielala do Moldavska nedeklarované finančné prostriedky na financovanie dnes už zakázanej promoskovskej strany Šor, pripomína Reuters. Tú založil podnikateľ v exile Ilan Šor, ktorého v Moldavsku odsúdili za podvod. Prokuratúra žiadala pre Gutulovú deväťročný trest.

Na protest proti verdiktu a moldavskej vláde sa pred súdom v Kišiňove zhromaždilo viac než sto ľudí. Moskva rozsudok označila za politicky motivovaný a obvinila Moldavsko z porušovania demokratických princípov.

„Môžeme vidieť, že opozícia je v Moldavsku systematicky potláčaná a ľudia vlastne nemajú možnosť voliť tých, ktorých preferujú. To určite znamená, že v krajine sa ignorujú pravidlá a normy demokracie,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Gutulová je obvinená aj z nezákonného financovania svojej predvolebnej kampane pred voľbami gagauzského guvernéra v roku 2023 či falšovania dokumentov o financovaní kampane.

V Gagauzsku na juhu Moldavska žije približne 140.000 ľudí. Gagauzi sú turkického pôvodu a sú to prevažne pravoslávni kresťania. Majú tiež úzke vzťahy s Ruskom.

Od roku 1991, keď Moldavsko získalo nezávislosť, sú vzťahy Gagauzska s ústrednou vládou v Kišiňove komplikované.

Prezidentka Maia Sanduová neuznala Gutulovú za zvolenú guvernérku (baškan) gagauzskej autonómnej oblasti. Začiatkom apríla 2024 Sanduová zasa Gutulovú obvinila z podpory vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine.

Toto vyhlásenie nasledovalo po návšteve gagauzskej líderky v Moskve, kde sa stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Informoval o tom vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram.

Podľa Jermaka ruská armáda tieto drony využíva na údery proti civilnému obyvateľstvu aj na frontovej línii.

„Je potrebné zbaviť Rusov možnosti prijímať komponenty z iných krajín a zastaviť zabíjanie Ukrajincov. Aj nákup ruských energetických zdrojov je financovaním vojny, čo neprispieva k mieru,“ dodal. Agentúra Reuters upozorňuje, že informáciu nebolo možné nezávisle overiť.

Americký prezident Donald Trump pritom v pondelok pohrozil, že výrazne zvýši clá na tovar z Indie. Dôvodom je podľa neho pokračovanie nákupu „masívnych objemov“ ropy z Ruska.

Trump Indii varovanie adresoval niekoľko dní po tom, ako minulý týždeň rozhodol o zavedení ciel na indické výrobky vo výške 25 percent. Už vtedy kritizoval Indiu za nákupy vojenskej techniky a energií z Ruska. (TASR)