Pád lietadla v Indii neprežilo najmenej 200 ľudí. Všetko sa odohralo rýchlo, povedal preživší

Vyplýva to z vyhlásenia, v ktorom armáda oznámila, že má situáciu pod kontrolou.

Podľa portálu The Times of Israel nie je jasné, či sa obrane podarilo zničiť všetkých sto dronov, ktorými sa Teherán podľa izraelských síl rozhodol na židovský štát udrieť.

Iránska polooficiálna agentúra Fars navyše s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje odmietla tvrdenia Izraela o vypustení dronov a uviedla, že odveta islamskej republiky príde až v blízkej budúcnosti.

Izrael pôvodne vyzval svojich obyvateľov, aby kvôli útoku zostali v blízkosti krytov. Okolo 10:50 miestneho času (09:50 SELČ) veliteľstvo domáceho frontu izraelskej armády oznámilo, že už to nie je potrebné.

Izraelské letectvo počas iránskeho úderu uviedlo, že bezpilotné lietadlá zostreľuje nad územiami iných štátov. Stanica Channel 12 informovala o takejto aktivite nad územím Saudskej Arábie, iné médiá spomenuli aj likvidáciu dronov nad Sýriou.

Jordánska armáda oznámila zostrelenie rakiet a dronov, pri ktorých hrozilo, že by dopadli na jordánske územie vrátane obývaných oblastí. Jordánsko podľa AFP už skôr vyhlásilo, že nedovolí narušenie svojho vzdušného priestoru.

Tvrdenia agentúry Fars, ktorá s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje poprela izraelské hlásenie o vyslaných iránskych dronoch, sú v rozpore nielen s vyhláseniami Izraela, ale aj Jordánska.

Na sociálnych sieťach sa navyše objavili zábery letiacich dronov nad Irakom či trosiek bezpilotných strojov v Sýrii. O týchto snímkach informovali okrem iného izraelské médiá. (ČTK)

V prvej zverejnenej bilancii o tom informoval iránsky server Nournews. Tento údaj nie je možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.

Doterajšie správy z Iránu potvrdili zabitie dvoch vysokých vojenských činiteľov a uvádzali, že pri izraelských útokoch po celom Iráne bolo zranených 95 ľudí.

„Dnes Ukrajine vyplatíme ďalšiu miliardu eur. Celková podpora tak dosiahne takmer na 150 miliárd eur od začiatku ruskej invázie,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na platforme X.

Celková hodnota pôžičky MFA predstavuje 18,1 miliardy eur a dohodli sa na nej lídri skupiny najvyspelejších krajín sveta (G7). Ich spoločným cieľom je poskytnúť Ukrajine finančnú podporu až približne 45 miliárd eur v rámci iniciatívy Mimoriadne zrýchlenie príjmov pre Ukrajinu (Extraordinary Revenue Acceleration - ERA). Úver je krytý výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív.

V piatok po vyplatení financií dosiahne celkový objem úverov za rok 2025 sumu sedem miliárd.

Európski lídri sa na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady začiatkom marca dohodli, že Komisia je pripravená v prípade potreby prefinancovať príspevok EÚ na iniciatívu ERA.

EK je v súvislosti s vyplácaním prostriedkov aj naďalej v úzkom kontakte s ukrajinskými orgánmi. V prípade, že Ukrajina predloží žiadosť, Komisia je pripravená rýchlo reagovať.

Vďaka tomu môže EÚ podporiť akékoľvek nevyhnutné zvýšenie vojenských výdavkov v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch, a tak pomôcť pri zabezpečení silnej pozície Ukrajiny pred prípadnými mierovými rokovaniami.

Dodal, že hovoril s viacerými svetovými lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza, britského premiéra Starmera, amerického prezidenta Donalda Trumpa a korunného princa Saudskej Arábie Muhammada bin Salmána.

Turecko izraelskú akciu dôrazne odsúdilo a označilo ju za provokáciu, ktorá porušuje medzinárodné právo a hrozí ďalším stupňovaním napätia v regióne, píše Reuters. "Izrael musí okamžite ukončiť svoje agresívne kroky, ktoré by mohli viesť k novým konfliktom," uviedlo turecké ministerstvo zahraničia.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že vláda izraelského premiéra Netanjahua svojimi krokmi ženie celý región ku katastrofe. "Útoky Netanjahua, ktoré rozdúchavajú plamene naprieč celým naším regiónom, musia byť zastavené," uviedol Erdogan a dodal, že Ankara pozorne sleduje vývoj v regióne.

Vlnu izraelských útokov odsúdil aj Pakistan, sused Iránu a jediná moslimská krajina, ktorá vlastní jadrové zbrane. "Dôrazne odsudzujeme neopodstatnené izraelské útoky na Iránsku islamskú republiku," uviedlo pakistanské ministerstvo zahraničia s tým, že Irán má právo na sebaobranu v súlade s Chartou OSN. (ČTK)

Nebude poskytovať ani konzulárne služby. Izraelských občanov v cudzine vyzvalo na mimoriadnu opatrnosť.

Rezort neuviedol, ako dlho budú úrady uzavreté a Izraelčanom v zahraničí odporučil, aby prostredníctvom formuláru nahlásili, kde a v akej situácii sa nachádzajú.

Na podobný krok ministerstvo občanov vyzvalo aj po útoku Hamasu 7. októbra 2023, aby koordinovalo návrat záložníkov a v prípade potreby zorganizovalo pre nich lety, pripomína TOI.

Ministerstvo na svojej webstránke zverejnilo niekoľko odporúčaní pre izraelských občanov v zahraničí.

Vyzýva ich, aby na verejnosti nevystavovali židovské a izraelské symboly, nezdieľali na sociálnych sieťach údaje o svojej polohe a plánoch, nezúčastňovali sa na zhromaždeniach a podujatiach spojených so židovskou alebo izraelskou tematikou, v prípade ohrozenia spolupracovali s miestnymi bezpečnostnými zložkami a aby boli na verejných miestach mimoriadne ostražití. (TASR)

Nechcel hodnotiť, ako by to mohlo ovplyvniť vojnu na Ukrajine. Podotkol tiež, že napriek únave z viac než tri roky trvajúcej ruskej agresie sú Ukrajinci odhodlaní vzdorovať.

„Nie sme v súťaži vojen. Kľúčové je predísť eskalácii a destabilizácii v regióne. A nezabudnime, že Irán je krajina, ktorá dodáva zbrane Rusku,“ podotkol. Na otázku, či je Ukrajina rada, že Izrael na Irán zaútočil, priamo neodpovedal.

V panelovej diskusii s ním okrem iných bol aj americký diplomat Kurt Volker, ktorý bol veľvyslancom USA pri NATO za vlády Georgea W. Busha. Podľa neho je na hodnotenie príliš skoro, no mohlo by to Ukrajinu ovplyvniť jedným aj druhým smerom. Jedna možnosť je, že jej to nijako nepomôže.

Avšak, ak by Izrael v útokoch pokračoval a Irán by v reakcii použil konvenčné vojenské sily, mohlo by to donútiť USA, aby sa do konfliktu priamo zapojili. V takom prípade by to Irán podľa neho oslabilo v dodávaní výzbroje Rusku.

Sybiha na otázku, ako dlho ešte môže Ukrajina pokračovať vo vojne s Ruskom, odpovedal, že si nemôžu vyberať. „Je to existenčná vojna. Áno, ľudia sú unavení, ale sme pripravení odolať a ľudia prístup (prezidenta Volodymyra) Zelenského podporujú. Nikdy neprijmeme mier za každú cenu,“ vyhlásil. Dodal, že po troch rokoch agresie neverí na žiadne zázraky.

Zdôraznil, že podľa informácií ukrajinských tajných služieb Rusko začalo pripravovať strategické rezervy. To podľa neho znamená, že neuvažujú už len v rozmeroch boja na Ukrajine. „Takže je to globálna hrozba a na to, aby sme túto vojnu zastavili, potrebujeme plnú diplomatickú mobilizáciu. Keďže Putin rozumie len sile, sú v tejto chvíli veľmi dôležité sankcie,“ podotkol.

Na otázku, či Kyjev na dosiahnutie mieru nevyhnutne potrebuje amerického prezidenta Donalda Trumpa, odpovedal: „Samozrejme. Recept je veľmi jednoduchý. Líderstvo a zapojenie americkej strany, zvýšenie ceny za pokračovanie vojny pre Rusko, čím myslím sankcie, izoláciu a zmrazenie aktív a tretím bodom je posilnenie Ukrajiny... Skutočne veríme, že máme šancu dosiahnuť prímerie a mier tento rok,“ povedal ukrajinský minister.

Volker si však nemyslí, že k mierovej dohode v tomto roku dôjde. Prímerie za možné už považuje. Súhlasí s tým, že rola Trumpa je v ňom podstatná. „Nemyslím si, že na Ukrajine bude mier, a to z jednoduchého dôvodu. Putin má maximalistické ciele týkajúce sa vyhladenia Ukrajiny ako suverénneho štátu a ako ľudí s národnou identitou. A on sa nezmení,“ vysvetlil svoj postoj americký diplomat.