Útočník na gymnázium v Grazi utekal do virtuálneho sveta, tvrdí odborník

V prvej zverejnenej bilancii o tom informoval iránsky server Nournews. Tento údaj nie je možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.

Doterajšie správy z Iránu potvrdili zabitie dvoch vysokých vojenských činiteľov a uvádzali, že pri izraelských útokoch po celom Iráne bolo zranených 95 ľudí.

„Dnes Ukrajine vyplatíme ďalšiu miliardu eur. Celková podpora tak dosiahne takmer na 150 miliárd eur od začiatku ruskej invázie,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na platforme X.

Celková hodnota pôžičky MFA predstavuje 18,1 miliardy eur a dohodli sa na nej lídri skupiny najvyspelejších krajín sveta (G7). Ich spoločným cieľom je poskytnúť Ukrajine finančnú podporu až približne 45 miliárd eur v rámci iniciatívy Mimoriadne zrýchlenie príjmov pre Ukrajinu (Extraordinary Revenue Acceleration - ERA). Úver je krytý výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív.

V piatok po vyplatení financií dosiahne celkový objem úverov za rok 2025 sumu sedem miliárd.

Európski lídri sa na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady začiatkom marca dohodli, že Komisia je pripravená v prípade potreby prefinancovať príspevok EÚ na iniciatívu ERA.

EK je v súvislosti s vyplácaním prostriedkov aj naďalej v úzkom kontakte s ukrajinskými orgánmi. V prípade, že Ukrajina predloží žiadosť, Komisia je pripravená rýchlo reagovať.

Vďaka tomu môže EÚ podporiť akékoľvek nevyhnutné zvýšenie vojenských výdavkov v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch, a tak pomôcť pri zabezpečení silnej pozície Ukrajiny pred prípadnými mierovými rokovaniami.

Dodal, že hovoril s viacerými svetovými lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza, britského premiéra Starmera, amerického prezidenta Donalda Trumpa a korunného princa Saudskej Arábie Muhammada bin Salmána.

Turecko izraelskú akciu dôrazne odsúdilo a označilo ju za provokáciu, ktorá porušuje medzinárodné právo a hrozí ďalším stupňovaním napätia v regióne, píše Reuters. "Izrael musí okamžite ukončiť svoje agresívne kroky, ktoré by mohli viesť k novým konfliktom," uviedlo turecké ministerstvo zahraničia.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že vláda izraelského premiéra Netanjahua svojimi krokmi ženie celý región ku katastrofe. "Útoky Netanjahua, ktoré rozdúchavajú plamene naprieč celým naším regiónom, musia byť zastavené," uviedol Erdogan a dodal, že Ankara pozorne sleduje vývoj v regióne.

Vlnu izraelských útokov odsúdil aj Pakistan, sused Iránu a jediná moslimská krajina, ktorá vlastní jadrové zbrane. "Dôrazne odsudzujeme neopodstatnené izraelské útoky na Iránsku islamskú republiku," uviedlo pakistanské ministerstvo zahraničia s tým, že Irán má právo na sebaobranu v súlade s Chartou OSN. (ČTK)

Nebude poskytovať ani konzulárne služby. Izraelských občanov v cudzine vyzvalo na mimoriadnu opatrnosť.

Rezort neuviedol, ako dlho budú úrady uzavreté a Izraelčanom v zahraničí odporučil, aby prostredníctvom formuláru nahlásili, kde a v akej situácii sa nachádzajú.

Na podobný krok ministerstvo občanov vyzvalo aj po útoku Hamasu 7. októbra 2023, aby koordinovalo návrat záložníkov a v prípade potreby zorganizovalo pre nich lety, pripomína TOI.

Ministerstvo na svojej webstránke zverejnilo niekoľko odporúčaní pre izraelských občanov v zahraničí.

Vyzýva ich, aby na verejnosti nevystavovali židovské a izraelské symboly, nezdieľali na sociálnych sieťach údaje o svojej polohe a plánoch, nezúčastňovali sa na zhromaždeniach a podujatiach spojených so židovskou alebo izraelskou tematikou, v prípade ohrozenia spolupracovali s miestnymi bezpečnostnými zložkami a aby boli na verejných miestach mimoriadne ostražití. (TASR)

Nechcel hodnotiť, ako by to mohlo ovplyvniť vojnu na Ukrajine. Podotkol tiež, že napriek únave z viac než tri roky trvajúcej ruskej agresie sú Ukrajinci odhodlaní vzdorovať.

„Nie sme v súťaži vojen. Kľúčové je predísť eskalácii a destabilizácii v regióne. A nezabudnime, že Irán je krajina, ktorá dodáva zbrane Rusku,“ podotkol. Na otázku, či je Ukrajina rada, že Izrael na Irán zaútočil, priamo neodpovedal.

V panelovej diskusii s ním okrem iných bol aj americký diplomat Kurt Volker, ktorý bol veľvyslancom USA pri NATO za vlády Georgea W. Busha. Podľa neho je na hodnotenie príliš skoro, no mohlo by to Ukrajinu ovplyvniť jedným aj druhým smerom. Jedna možnosť je, že jej to nijako nepomôže.

Avšak, ak by Izrael v útokoch pokračoval a Irán by v reakcii použil konvenčné vojenské sily, mohlo by to donútiť USA, aby sa do konfliktu priamo zapojili. V takom prípade by to Irán podľa neho oslabilo v dodávaní výzbroje Rusku.

Sybiha na otázku, ako dlho ešte môže Ukrajina pokračovať vo vojne s Ruskom, odpovedal, že si nemôžu vyberať. „Je to existenčná vojna. Áno, ľudia sú unavení, ale sme pripravení odolať a ľudia prístup (prezidenta Volodymyra) Zelenského podporujú. Nikdy neprijmeme mier za každú cenu,“ vyhlásil. Dodal, že po troch rokoch agresie neverí na žiadne zázraky.

Zdôraznil, že podľa informácií ukrajinských tajných služieb Rusko začalo pripravovať strategické rezervy. To podľa neho znamená, že neuvažujú už len v rozmeroch boja na Ukrajine. „Takže je to globálna hrozba a na to, aby sme túto vojnu zastavili, potrebujeme plnú diplomatickú mobilizáciu. Keďže Putin rozumie len sile, sú v tejto chvíli veľmi dôležité sankcie,“ podotkol.

Na otázku, či Kyjev na dosiahnutie mieru nevyhnutne potrebuje amerického prezidenta Donalda Trumpa, odpovedal: „Samozrejme. Recept je veľmi jednoduchý. Líderstvo a zapojenie americkej strany, zvýšenie ceny za pokračovanie vojny pre Rusko, čím myslím sankcie, izoláciu a zmrazenie aktív a tretím bodom je posilnenie Ukrajiny... Skutočne veríme, že máme šancu dosiahnuť prímerie a mier tento rok,“ povedal ukrajinský minister.

Volker si však nemyslí, že k mierovej dohode v tomto roku dôjde. Prímerie za možné už považuje. Súhlasí s tým, že rola Trumpa je v ňom podstatná. „Nemyslím si, že na Ukrajine bude mier, a to z jednoduchého dôvodu. Putin má maximalistické ciele týkajúce sa vyhladenia Ukrajiny ako suverénneho štátu a ako ľudí s národnou identitou. A on sa nezmení,“ vysvetlil svoj postoj americký diplomat.

Iránske jadrové úrady ozrejmili, že úder na závod Natanz nemal za následok žiadnu jadrovú kontamináciu či únik látok. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že nedošlo k zvýšeniu radiácie v tejto lokalite.

Generálny riaditeľ vo vyhlásení na zasadnutí Rady guvernérov MAAE uviedol, že druhé zariadenie na obohacovanie uránu v Iráne - Fordow, nebolo zasiahnuté a nedošlo ani k zásahu ďalších jadrových podnikov v Isfaháne. Odvolával sa pritom na iránske úrady a podotkol, že je ochotný odcestovať do krajiny, aby zhodnotil situáciu.

„Vyzývam všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zabránili ďalšej eskalácii. Opätovne zdôrazňujem, že akékoľvek vojenské kroky, ohrozujúce bezpečnosť jadrových zariadení, budú mať vážne dôsledky pre obyvateľov Iránu, región, no aj mimo neho," uviedol Grossi vo vyhlásení.

„Príslušným orgánom som naznačil, že som pripravený čo najskôr vycestovať, aby som posúdil situáciu a zaistil bezpečnosť, ochranu a (dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní) v Iráne,“ povedal.

Grossi nepriblížil rozsah škôd v Natanze a nešpecifikoval ani to, ktoré časti zariadenia utrpeli škody. Komplex sa skladá z rozsiahleho podzemného závodu na obohacovanie uránu a menšej nadzemnej časti. Irán v závode obohacuje urán na 60 percent, no produkuje ho tam len v menšom množstve. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebné 90-percentné obohatenie.

Zariadenie Fordow, ktoré sa nachádza hlboko pod zemou, vyrába viac materiálu a podľa vojenských expertov by bolo pre Izrael náročné zničiť ho bombardovaním.

„Napriek súčasným vojenským operáciám a zvýšenému napätiu je jasné, že jedinou udržateľnou cestou vpred - pre Irán, Izrael, celý región a medzinárodné spoločenstvo - je cesta založená na dialógu a diplomacii s cieľom zaistiť mier, stabilitu a spoluprácu,“ dodal Grossi. (TASR)