Poľské úrady zadržali muža podozrivého z plánovania teroristického útoku

"Poškodená bola podzemná časť objektu. Táto časť obsahuje viacúrovňovú halu s centrifúgami, miestnosti s elektrickými zariadeniami a ďalšiu podpornú infraštruktúru," uviedla izraelská armáda vo vyhlásení.

Cieľom úderu bola podľa nej aj ďalšia infraštruktúra zabezpečujúca prevádzku zariadenia a slúžiaca Iránu pri jeho úsilí získať jadrové zbrane.

V Natanze, ktorý leží asi 225 kilometrov južne od Teheránu, je hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu. Izrael zaútočil tiež na ďalšie ciele spájané s iránskym jadrovým programom a vojenské ciele. Hovorca izraelskej armády uviedol, že zasiahnutých bolo vyše sto cieľov. (ČTK)

Informovala o tom agentúra TASS. Ruský vojenský súd jeho činy vyhodnotil ako terorizmus. 

Ukrajinec Vadym Tračuk sa podľa ruskej tajnej služby FSB v roku 2022 pripojil k teroristickému hnutiu vytvorenému pracovníkmi spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Rusko akcie partizánov a príslušníkov ukrajinských síl na okupovanom ukrajinskom území označuje za terorizmus.

Tračuk podľa FSB vykonával okrem iného sledovanie, pomáhal skladovať zbrane, muníciu a výbušniny a tiež vyrábal výbušné zariadenia. Vlani v apríli sa pripojil k plánovanému útoku proti okupačným predstaviteľom mestskej správy v Enerhodare, Rusi ale muža zadržali. (ČTK)

Najvyšší vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí zároveň vymenoval nové vojenské vedenie, keďže Izraelu sa podarilo zabiť náčelníka generálneho štábu a veliteľa Revolučných gárd.

V liste adresovanom Organizácii Spojených národov šéf iránskej diplomacie vedenie medzinárodného zoskupenia informoval o tom, že Teherán považuje izraelský útok za „vyhlásenie vojny“ a Bezpečnostnú radu OSN vyzval, aby sa „situáciou okamžite zaoberala“.

Chameneí v piatok dopoludnia vymenoval nové vedenie ozbrojených síl. Usmrteného náčelníka iránskeho generálneho štábu Mohammada Bágherího nahradí Abdorrahím Músaví a veliteľom Revolučných gárd sa po Hosejnovi Salámovi stane Mohammad Pákpúr (TASR)

Všetky strany vyzvali na zdržanlivosť, zabránenie ďalšej eskalácii a nevyhnutnosť diplomatického riešenia.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová žiada všetky zainteresované strany, aby zachovali zdržanlivosť. „Situácia na Blízkom východe je nebezpečná. Vyzývam všetky strany, aby zachovali zdržanlivosť a zabránili ďalšej eskalácii. Diplomacia zostáva najlepšou cestou vpred a som pripravená podporiť akékoľvek diplomatické úsilie smerujúce k deeskalácii,“ napísala Kallasová.

K najnovšiemu vývoju v regióne sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Správy prichádzajúce z Blízkeho východu sú mimoriadne znepokojujúce. Európa vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť, okamžite deeskalovali napätie a zdržali sa odvetných krokov,“ uviedla na X.

Zdôraznila, že diplomatické riešenie je podľa jej názoru v súčasnosti naliehavejšie než kedykoľvek predtým v záujme stability regiónu a globálnej bezpečnosti.

„Som hlboko znepokojený najnovšími udalosťami na Blízkom východe. Je potrebné zabrániť ďalšiemu nebezpečnému eskalovaniu situácie, ktoré by destabilizovalo celý región,“ reagoval zas predseda Európskej rady António Costa. Rovnako vyzval na zdržanlivosť a diplomaciu.

Švédsky premiér to povedal počas spoločnej tlačovej konferencie so šéfom NATO Markom Ruttem v Štokholme.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Na nadchádzajúcom summite NATO v holandskom Haagu na konci júna plánuje Aliancia predstaviť návrh, aby členské štáty na obranu vynakladali celkovo päť percent svojho HDP. Z tejto sumy by malo ísť 3,5 percenta priamo na základné vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

Švédsko, ktoré je spolu s Fínskom najnovším členom NATO, v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,7 percenta svojho HDP. V tomto roku oznámilo, že do roku 2030 chce dosiahnuť úroveň 3,5 percenta HDP v oblasti obranných výdavkov.

„Dodatočných 1,5 percenta bude smerovať na oblasti súvisiace s obranou – civilnú obranu, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie dôležité oblasti,“ doplnil Kristersson.

Diskusia o potrebe zvyšovania obranných rozpočtov sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a po nástupe Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári tohto roka. Trump dal jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe, a vyzýva európskych spojencov, aby do obrany investovali päť percent HDP ročne. (TASR)

Uviedlo to ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu.

Čína je hlboko znepokojená vážnymi následkami, ktoré by mohla izraelská operácia vyvolať, uviedol hovorca ministerstva Lin Ťien na tlačovom brífingu. Peking podľa neho odsudzuje „narušenie zvrchovanosti, bezpečnosti a územnej celistvosti Iránu“.

„Sme proti stupňovaniu napätia a rozširovaniu konfliktov,“ povedal hovorca s tým, že náhla eskalácia v regióne Blízkeho východu neslúži záujmom nikoho. „Čínska strana je ochotná hrať konštruktívnu úlohu pri zmierňovaní situácie,“ dodal Lin.

Čína má blízke vzťahy s Iránom, pre ktorý je najväčším obchodným partnerom a hlavným nákupcom jeho ropy v čase, keď je Teherán stále vystavený sankciám USA. (TASR)

Izraelské letectvo drony zostreľuje mimo územia Izraela, avšak zatiaľ nepotvrdilo, že ich všetky zničilo. 

O zničení všetkých iránskych dronov však už informoval spravodajský portál ynet. Táto informácia zatiaľ nebola potvrdená z oficiálnych zdrojov.

Izraelské orgány tiež oznámili, že pre riziko iránskej odvety sa už občania nemusia zdržiavať v blízkosti krytov. Naďalej však platí zákaz zhromažďovania.

Žiadny iránsky dron doteraz neprenikol ani do izraelského vzdušného priestoru. Iránske bezpilotné lietadlá nad svojím územím zostreľovalo aj jordánske letectvo, ktoré o tom informovalo v piatok ráno. (TASR)