Macron chce presadzovať zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov

Informuje o tom agentúra DPA.

„Neexistujú žiadne obavy, že sa to neaktivuje,“ povedal Klingbeil. Komisia nedávno udelila výnimky z dlhových limitov viacerým členským krajinám EÚ, nie však Nemecku, keďže spolková vláda ešte nepredložila strednodobý rozpočtový plán.

Minister financií uviedol, že má v úmysle predložiť vládnemu kabinetu 24. júna svoje plány pre rozpočet na rok 2025 a kľúčové údaje pre rozpočet na rok 2026. Návrhy potom musia prerokovať obe komory nemeckého parlamentu a vláda ich následne predloží Komisii.

Výnimka z európskych dlhových cieľov má umožniť väčšie investície do obrany. V takom prípade bude možné vziať si nové úvery na zbrojenie bez toho, aby sa riskovalo konanie pre porušenie dlhových pravidiel EÚ. (TASR)

Vyhlásil to nemecký minister obrany Boris Pistorius počas tlačovej konferencie v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Toto dodatočné financovanie by zvýšilo celkovú vojenskú podporu Nemecka pre Ukrajinu na približne 9 miliárd eur v roku 2025, čo je nárast zo 7 miliárd eur, ktoré už boli vyčlenené začiatkom tohto roka.

„Plánujeme – ešte to nebolo finalizované, ale pripravuje sa to – ďalších 1,9 miliardy (na podporu), ktoré budú k dispozícii v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch po tom, ako parlament prijme rozhodnutie,“ povedal Pistorius na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Časť novej pomoci pomôže financovať plán, ktorý podporuje Nemecko, na výrobu vlastných zbraní dlhého doletu pre Ukrajinu.

Kancelár Friedrich Merz už skôr uviedol, že Nemecko a Ukrajina budú spoločne vyvíjať systémy zbraní dlhého doletu.

Berlín však podľa Pistoriusa neuvažuje o dodávke rakiet dlhého doletu Taurus Ukrajine. „Moja odpoveď na otázku, či o tom uvažujeme, je nie," uviedol nemecký minister obrany. Rakety Taurus majú dolet viac ako 500 kilometrov a Kyjev by tak mohol zasahovať ciele hlboko na ruskom území. (SITA, KyivPost)

Andrij Sybiha je presvedčený, že ústupky na Moskvu nezaberajú, takže je potrebný iba ďalší tlak.

„Túto vojnu chceme ukončiť tento rok,“ povedal Sybiha európskym spojencom v Ríme. „Diplomacia ústupkov voči Rusku nefunguje... Nastal čas na diplomaciu nátlaku,“ dodal.

Európska komisia tento týždeň predstavila 18. balík sankcií zameraný na príjmy Ruska z energetiky a vojenského priemyslu.

Navrhuje v ňom znížiť cenový strop skupiny krajín G7 na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.

Lídri krajín G7 sa stretnú 15 až 17. júna v Kanade, kde budú o cenovom strope diskutovať.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri nemenované zdroje informovala, že väčšina štátov tejto skupiny je pripravená postupovať samostatne a strop znížiť aj v prípade, že sa americký prezident Donald Trump nerozhodne na takúto dohodu pristúpiť.

Brusel a Londýn sa už niekoľko týždňov usilujú o zníženie cenového stropu, pretože pokles svetových cien ropy spôsobil, že súčasný limit 60 dolárov sa stal takmer bezpredmetným.

EÚ a Británia majú podľa nemenovaných zdrojov v tomto smere podporu Kanady a aj ostatných európskych členov G7, teda Talianska a Nemecka. Nejasný postoj majú zatiaľ USA a Japonsko, uviedli predstavitelia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že na summite G7 v Kanade sa plánuje zúčastniť a dúfa, že sa na jeho okraj stretne aj s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

Počas summitu chce Zelenskyj podľa svojich slov diskutovať o ďalšej podpore Kyjevu, sankciách voči Rusku a budúcom financovaní povojnovej obnovy Ukrajiny. (TASR)

Ako referuje web Ukrajinská pravda, Bessent v Kongrese poznamenal, že stabilná ekonomika by bola najlepšou dlhodobou ochranou pre Ukrajinu.

Bessent poukázal na to, že keď padol Berlínsky múr, ukrajinská a poľská ekonomika boli rovnaké, ale teraz je poľská ekonomika trikrát väčšia ako ukrajinská.

Dodal, že na to, aby Ukrajina predbehla ruskú ekonomiku, potrebuje efektívnu správu verejných vecí, partnerstvo so Spojenými štátmi a globálne investície.

Zdôraznil pritom, že by to bol veľmi silný odstrašujúci prostriedok pre každého, kto bude v tom čase viesť Rusko.

Bessent zároveň vyhlásil, že žiadna krajina, ktorá pomohla Rusku vo vojne proti Ukrajine, či už peniazmi, armádou alebo vybavením pre ruské zbrane, nebude mať právo zúčastniť sa procesu obnovy Ukrajiny. (SITA)