V Keni vyšetrujú smrť blogera, ktorý po zadržaní zomrel v policajnej cele

Z celkového počtu 120 poslancov hlasovalo 61 proti a 53 za, pričom na schválenie bolo potrebných minimálne 61 hlasov. Opozícia predložila návrh v nádeji, že s podporou ultraortodoxných strán sa jej podarí rozpustiť parlament, čo by znamenalo prvý krok k predčasným voľbám.

Ultraortodoxné politické zoskupenie Šas, druhá najväčšia koaličná strana, v pondelok pohrozilo pádom vlády, ak parlament neodsúhlasí zákon, ktorý by zabránil povinnému vojenskému náboru ultraortodoxných židov. Koaličné strany sa však nakoniec ohľadom tohto zákona dohodli, uvádza agentúra Reuters.

Najvyšší súd Izraela v júni minulého roka rozhodol, že ministerstvo obrany už nemôže udeľovať plošné výnimky pre ultraortodoxnú komunitu, ktorej členovia sa venujú iba štúdiu náboženstva. Výnimka z povinnej brannej povinnosti sa dodržiavala od založenia Izraela v roku 1948. Vtedy však ultraortodoxní (Haredim) tvorili iba malú časť obyvateľstva v Izraeli.

Premiér Benjamin Netanjahu je však pod tlakom svojej strany Likud, aby povolal do služby viac mužov a zaviedol tresty pre tých, ktorí sa jej vyhýbajú. Strana Šas s 11 poslancami v izraelskom parlamente s tým nesúhlasí a naopak požaduje prijatie zákona, ktorý by ultraortodoxných židov natrvalo oslobodil od vojenskej služby.

Štvrtkové rozhodnutie poskytuje Netanjahuovej vládnej koalícii viac času na vyriešenie doteraz najvážnejšej politickej krízy a na odvrátenie predčasných volieb, ktoré by boli prvými od vypuknutia vojny s palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy. (TASR)

Soul prerušil propagandistické vysielanie pozdĺž hraníc deň predtým, píše TASR na základe správ agentúr Jonhap a Reuters.

„Vo štvrtok neboli zaznamenané žiadne oblasti, kde by bolo možné zachytiť vysielanie severokórejských reproduktorov,“ uviedol Zbor náčelníkov štábov juhokórejských ozbrojených síl. Dodal, že kroky Pchjongjangu bude aj naďalej pozorne monitorovať. Podľa nemenovaného vojenského zdroja sa vysielanie z KĽDR naposledy ozývalo v stredu neskoro večer.

Novozvolený juhokórejský prezident I Če-mjong sa po minulotýždňovom nástupe do funkcie usiluje o zmiernenie napätia a zlepšenie vzťahov s Pchjongjangom. Prisľúbil tiež pozastavenie zhadzovania propagandistických letákov. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Útok podľa miestnych médií zasiahol nádvorie domu a auto. Izraelská armáda neskôr úder potvrdila a oznámila, že cielila a eliminovala člena hnutia Hizballáh.

Izrael pokračuje v útokoch na svojho severného suseda napriek novembrovému prímeriu, ktorého cieľom bolo ukončiť viac než rok trvajúci ozbrojený konflikt s Hizballáhom.

Dohoda o prímerí stanovuje, že hnutie nemá mať v južnom Libanone žiadne zbrane. Z oblasti sa mali stiahnuť ako izraelské sily, tak aj bojovníci Hizballáhu. Ich miesto mala zaujať libanonská armáda v spolupráci s jednotkami OSN. Zodpovednosť za likvidáciu vojenskej infraštruktúry a zhabanie nepovolených zbraní v tejto oblasti má niesť libanonská vláda.

Izrael však aj napriek týmto záväzkom pokračuje v náletoch na južný a východný Libanon. Tieto útoky odôvodňuje snahou zabrániť Hizballáhu v preskupení síl a obnove bojovej prítomnosti v regióne. Okrem toho si izraelská armáda ponechala vojakov na piatich pozíciách, ktoré označuje za strategicky významné. (TASR)

Podľa vyhlásenia organizácie pri útoku zahynulo najmenej päť ľudí a viacerí ďalší utrpeli zranenia, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Dnes večer... bol autobus prevážajúci viac ako dve desiatky členov tímu GHF... brutálne napadnutý hnutím Hamas,“ uviedla organizácia vo svojom vyhlásení. Dodala, že v súčasnosti zhromažďuje ďalšie informácie. „Zaznamenali sme najmenej päť obetí, viacerých zranených a obavy, že niektorí naši členovia mohli byť unesení ako rukojemníci.“

GHF pre agentúru AFP spresnila, že všetci cestujúci v autobuse boli Palestínčania a zároveň humanitárni pracovníci. Smerovali do distribučného centra, ktoré sa nachádza v oblasti západne od mesta Chán Júnis.

„Odsudzujeme tento ohavný a úmyselný útok v najsilnejších možných výrazoch. Boli to humanitárni pracovníci. Otcovia, bratia, synovia a priatelia, ktorí každý deň riskovali svoje životy, aby pomáhali iným,“ doplnila nadácia.

Zdravotnícke úrady v Pásme Gazy, ktoré sú pod kontrolou Hamasu, zas tvrdia, že izraelské útoky si v stredu vyžiadali najmenej 60 obetí z radov Palestínčanov. Väčšina z nich údajne zahynula práve v blízkosti humanitárneho centra GHF.

Po takmer trojmesačnej izraelskej blokáde humanitárnej pomoci, ktorá spôsobila v palestínskej enkláve vážny nedostatok potravín a liekov, nadácia GHF oznámila v druhej polovici mája začiatok svojej činnosti v oblasti. Založená však bola už začiatkom tohto roka.

Organizácia podľa agentúr čelí obvineniam, že pomáha Izraelu napĺňať jeho vojnové ciele, dostatočne nezohľadňuje potreby Palestínčanov, obchádza OSN a nedodržiava základné humanitárne zásady. Jej pôsobenie zároveň sprevádza chaos – do jedného z jej centier v meste Rafah vtrhli nedávno stovky Palestínčanov. Izraelská vláda sa GHF zastáva a tvrdí, že cieľom nadácie je zabrániť Hamasu zmocniť sa humanitárnej pomoci a zneužiť ju na svoje vlastné účely. (TASR)

Tohto vodcu študentských propalestínskych protestov na Kolumbijskej univerzite v New Yorku zadržali pred troma mesiacmi, informuje TASR podľa správ denníka The New York Times (NYT) a agentúry AP.

Chálila v marci previezli do zadržiavacieho centra v Jene v štáte Louisiana. Jeho právnici spochybňujú zákonnosť zadržania a tvrdia, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa týmto krokom obmedzuje slobodu prejavu. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio argumentoval, že má právomoc deportovať Chálila, pretože jeho prítomnosť v krajine môže ohroziť zahraničnú politiku Spojených štátov.

Sudca Michael Farbiarz už skôr uviedol, že prípadné vyhostenie Khalila z týchto dôvodov by pravdepodobne bolo protiústavné. V stredu vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokračujúce zadržiavanie mužovi spôsobuje nenapraviteľnú ujmu na kariére, rodinnom živote a práve na slobodu prejavu.

Sudca zároveň dal vláde čas do piatku na podanie odvolania. Zatiaľ nie je jasné, či tak americká administratíva urobí. Hovorca ministerstva spravodlivosti na žiadosť NYT o vyjadrenie neodpovedal.

Chálil patrí k známym tváram protestného univerzitného hnutia, ktoré od minulého roka organizuje demonštrácie s cieľom vyjadriť nesúhlas s vojnou Izraela proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Tento ozbrojený konflikt vyvolal vpád palestínskych ozbrojených skupín na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Biely dom obvinil aktivistu, že sa postavil na stranu Hamasu, no administratíva nepriniesla dôkazy o jeho podpore tohto hnutia, poznamenal denník NYT. (TASR)

Dodal, že k takýmto opatreniam pristúpi, ak bude „situácia na hraniciach napätá“ a pravdepodobne sa tak stane ešte v lete.

Zároveň zdôraznil, že hraničné kontroly by značne zaťažili mnohých Poliakov dochádzajúcich za prácou do susedného Nemecka. „Ak by som sa riadil výlučne politickou motiváciou, nariadil by som uzavretie hraníc,“ uviedol Tusk. „Všetci však dobre viete, čo by to znamenalo pre Poliakov žijúcich v pohraničných oblastiach,“ dodal s tým, že „migračná politika vlády zostane selektívna.“

DPA pripomína, že krátko po tom, ako sa v máji nová nemecká vláda ujala svojho úradu, sprísnil nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt hraničné kontroly a pohraničnej stráži nariadil, aby nelegálnych migrantov nevpúšťala do krajiny ani v prípade, že požiadajú o azyl. Opatrenie vyvolalo kritiku zo strany Poľska.

Súd v Berlíne ho neskôr označil za protizákonné, vláda však napriek tomu avizovala, že v odmietaní žiadateľov o azyl na hraniciach bude pokračovať. Výnimky v tomto smere uplatňuje len pri tzv. zraniteľných skupinách, ako sú ženy v pokročilom štádiu tehotenstva, ženy s malými deťmi a vážne chorí.

Migrácia bola taktiež jednou z kľúčových tém kampane pred poľskými prezidentskými voľbami, v ktorých napokon zvíťazil nacionalistický historik Karol Nawrocki nad varšavským primátorom Rafalom Trzaskowským, podporovaným súčasnou vládou. Nawrocki vyzýva na prísnejšie kontroly na hraniciach s Nemeckom, aby sa zastavilo zmienené vracanie migrantov do Poľska.

Aj Tusk teraz varoval Nemecko, že jeho vláda bude intenzívne monitorovať „akékoľvek pokusy“ o posielanie migrantov do Poľska. Zároveň však zdôraznil, že počet žiadateľov o azyl vrátených z Nemecka do Poľska klesol o 25 percent v porovnaní s obdobím, keď bola v Poľsku pri moci predchádzajúca konzervatívna vláda.

Tusk okrem toho informoval, že Poľsko sa snaží v rámci EÚ nájsť podporu na obmedzenie či dokonca pozastavenie bezvízového styku s niektorými krajinami, obzvlášť s Gruzínskom.

AFP pripomína, že z Poľska nedávno vyhostili niekoľko gruzínskych migrantov obvinených z trestnej činnosti. Varšava taktiež nedávno spustila iniciatívu, ktorej cieľom je odradiť migrantov od snahy dostať sa do EÚ prechodom cez hranice Poľska s Bieloruskom. (TASR)

Lídri na samite podpísali vyhlásenie odsudzujúce ruskú inváziu, v ktorom okrem iného vyzvali na vstup Ukrajiny do NATO a odsúdili vojnové zločiny spáchané Ruskom.

Na zasadnutí sa zúčastnili aj lídri z Rumunska, Chorvátska, Moldavska a Grécka. Ukrajinu navštívil aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dlhodobo udržiava úzke vzťahy s Ruskom, píše AFP. Išlo o jeho prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Vučič na Ukrajine vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť krajiny.

Podľa agentúry však Vučič nebol na zozname lídrov, ktorí podpísali spomínané vyhlásenie zverejnené kanceláriou ukrajinského prezidenta.

Lídri vo vyhlásení vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny a odsúdili tiež „deportáciu tisícov ukrajinských civilistov vrátane detí“ zo strany Ruska.

„Slobodná, mierová a prosperujúca Európa nie je možná bez slobodnej, mierovej a prosperujúcej Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Zelenskyj na úvod stretnutia vyzval na jednotu medzi lídrami regiónu. „Žiaľ, náš región je jedným z hlavných cieľov Ruska, hlavných cieľov na vyvolanie chaosu,“ povedal ukrajinský prezident. „Už predtým sme to videli, naprieč Balkánom, kde Rusko podnecovalo etické napätie, sabotáž a dokonca aj pokusy o prevrat,“ pokračoval Zelenskyj.

„Boli sme svedkami pokusov o manipuláciu verejnej mienky v Rumunsku, s účasťou Moskvy. A už tri desaťročia sa Rusko usiluje udržať Moldavsko v chudobe a nestabilite, aby ho úplne dostalo pod svoju kontrolu,“ dodal.

Odesa - miesto konania stredajšieho samitu - je počas viac ako tri roky trvajúcej vojny opakovane terčom ruských útokov dronmi a raketami, pripomína AFP. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v stredu informovalo, že počas nočného dronového útoku došlo k poškodeniu domovov, civilných lodí a skladov v Odeskej oblasti.

Kyjev po prvýkrát organizoval samit Ukrajina - juhovýchodná Európa v roku 2022 s cieľom posilniť vzťahy s týmto regiónom počas ruskej vojny. Minuloročný summit sa konal v chorvátskom Dubrovníku a Zelenskyj počas neho vyzval Európu na „zjednotenie“. Taktiež vyzval Brusel, aby urýchlil proces prijímania nových členov do Európskej únie, a to vrátane Ukrajiny, pripomína AFP. (TASR)