Ak vláda nepodá pre kauzu bitconov demisiu, Babiš vyvolá hlasovanie o nedôvere

Informoval o tom denník The Moscow Times. Na aktivity 22-ročnej Jelizavety Krivonogichovej upozornila na svojom facebookovom účte ruská umelkyňa žijúca v exile Nasťa Rodionova.

V príspevku napísala, že sa jej donieslo, že v parížskych galériách Studio Albatros a L gallery, kde sa vystavuje protivojnové umenie, pracuje Liza, zrejme dcéra Svetlany Krivonogichovej, ktorá podľa rôznych novinárskych investigatív mala blízko k Putinovi. O Jelizavete Krivonogichovej sa písalo, že ide možno o Putinovu nemanželskú dcéru.

Jelizaveta Krivonogichová žije v Paríži a používa druhý pas vystavený na meno Jelizaveta Olegovna Rudnovová.

Spoločnosť L Association podľa The Moscow Times potvrdila, že Jelizaveta Rudnovová je súčasťou jej manažérskeho tímu. Jej galérie Albatros Studios a L Galérie sú známe tým, že sa zameriavajú na súčasné umenie s politickými a protivojnovými motívmi. V oboch vystavovali ruskí aj ukrajinskí umelci.

Šéf L Association Dmitrij Dolinskij Rodionovovej povedal, že sa zamestnancov nepýta na ich rodokmeň a že dôležití sú umelci, ktorí pri ňom vystavujú a charakter podujatí, ktoré galérie organizujú. Rodionovová k tomu uviedla, že v situácii, keď Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine, je potrebná maximálna transparentnosť a citlivosť zo strany ľudí, ktorí organizujú akékoľvek verejné akcie, na ktorých sa podieľajú protivojnoví umelci a niekedy aj priame obete súčasného ruského režimu.

Jelizaveta Krivonogichová údajne vlani absolvovala parížsku školu manažmentu kultúry a trhu s umením ICART. Rodionovová uviedla, že pri príspevku o minuloročnej výstave absolventov ICART na sociálnej sieti LinkedIn používatelia písali, že je medzi nimi "Putinova dcéra" a upozorňovali na jej nápadnú podobnosť so šéfom Kremľa. (ČTK, The Moscow Times)

Informovala o tom Rada EÚ.

Cieľom plánu je posilniť odolnosť terajšej dvadsaťsedmičky voči rastúcim kybernetickým hrozbám.

Dôležitosť plánu vyzdvihovalo najmä Poľsko, ktoré teraz EÚ predsedá a kde počet kybernetických útokov v poslednom čase mnohonásobne narástol. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu aj fakt, že Poľsko funguje ako hlavný logistický uzol pre dodávky západnej pomoci Kyjevu.

"Dnes sme urobili rozhodujúci krok vpred v posilnení odolnosti Európy v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Plán EÚ objasňuje, ako môžu členské štáty odhaľovať rozsiahle kybernetické incidenty a kybernetické krízy, ktoré by mohli ovplyvniť celú EÚ, reagovať na ne a ako sa z nich môžu zotavovať, "uviedol podpredseda poľskej vlády a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski.

Hoci základnú zodpovednosť pri zvládaní kybernetických incidentov a kríz majú jednotlivé krajiny únie, rozsiahle incidenty môžu spôsobiť takú mieru narušenia, že presiahne schopnosť členského štátu reagovať, alebo môžu mať vplyv na niekoľko z nich. "Vzhľadom na to, že takýto incident by mohol prerásť v plnohodnotnú krízu, ktorá by ovplyvnila fungovanie vnútorného trhu EÚ alebo predstavovala vážne riziko pre verejnú bezpečnosť a ochranu, je pre efektívne krízové riadenie nevyhnutná spolupráca na technickej, operatívnej a politickej úrovni," uviedla Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Plán EÚ na riešenie kybernetických kríz definuje jednotlivé úlohy a zodpovednosti a podrobne opisuje kľúčových aktérov a mechanizmy zapojené do všetkých fáz reakcie. Zlepšuje aj zdieľanie informácií a koordináciu na politické a technické, uviedla už skôr Európska komisia, ktorá s návrhom plánu prišla.

Prijatie plánu privítala aj podpredsedníčka EK Henna Virkkunenová. "V krízových situáciách nie je priestor na improvizáciu, najmä v dnešnom rýchlo sa vyvíjajúcom a neistom geopolitickom prostredí," uviedla.

Plán bol schválený na dnešnom zasadnutí únijných ministrov zodpovedných za telekomunikácie v Luxemburgu. (ČTK)

Hoci sú ukrajinská vláda aj ruská opozícia zarytými odporcami Putina, doteraz sa spolupráci skôr vyhýbali, keďže Kyjev sa obáva, že aj ruská opozícia môže mať imperiálne postoje k Ukrajine a anexii Krymu.

Kara-Murza, ktorý bol minulý rok prepustený zo sibírskeho väzenia v rámci výmeny zajatcov, uviedol, že dialóg s Ukrajinou už prebieha, no nie je verejný.

„Chceli by sme ho posunúť na najvyššiu úroveň,“ naznačil s odkazom na Zelenského. Vyjadrenia zazneli po jeho vystúpení v Európskom parlamente v Bruseli, kde vystúpila aj Julija Navaľná - vdova po Alexejovi Navaľnom.

Ďalší opozičný politik Iľja Jašin vyzval Európsku úniu, aby sprostredkovala dialóg medzi ruským demokratickým hnutím a ukrajinskou vládou. „Chceme začať tento dialóg s Ukrajinou,“ povedal Jašin s tým, že Zelenskyj prejavil ochotu rokovať. „Nie sme nepriatelia Ukrajiny... A chceme podporiť jej nezávislosť.“

Rozdiely medzi Ukrajincami a ruskou opozíciou sa týkajú najmä zodpovednosti za vojnu. Mnohí Ukrajinci vinia ruský národ, zatiaľ čo disidenti tvrdia, že ide o Putinovu vojnu a bežní Rusi sú tiež obeťami.

Kara-Murza sa v minulosti dostal do sporu s Kyjevom po výroku, že pre zahraničných žoldnierov je ľahšie zabíjať Ukrajincov, čo vyvolalo vlnu kritiky z radov Ukrajincov a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

https://www.politico.eu/article/russias-opposition-talking-with-ukraine-behind-the-scenes-top-dissident-says-vladimir-kara-murza/ (SITA, Politico)

 „Rusom stále dovoľujeme byť na nábreží v Cannes, na lodiach v Bodrume alebo na uliciach Londýna... Prečo by mala ukrajinská mládež zomierať v bojoch, zatiaľ čo mladí Rusi môžu slobodne cestovať po Európe, vlastniť tam nehnuteľnosti a vyhrievať sa na európskych plážach?“ položil rečnícku otázku Fallon ako referuje web glavcom.ua.

„Samozrejme, môžu povedať, že nie sú v pozícii zmeniť Putinov režim. Myslím si však, že zákaz vstupu do Európy pre ruskú strednú triedu by bol opodstatnený, pretože musia prevziať určitú zodpovednosť za to, čo ruské úrady robia v ich mene,“ dodal 73-ročný rodák zo Škótska.

Európa podľa neho v súčasnosti potrebuje silné vedenie v podaní Británie, Francúzska a Nemecka.

„Ak bude jedna z týchto krajín silná a ďalšie dve slabé, potom bude trpieť celá Európa. Takže potrebujeme to, čo vidíme dnes - vedenie troch najmocnejších európskych krajín. Všetky tri vedú 'koalíciu ochotných', čo nielenže znamená, že Ukrajina nezostane sama, ak Trump odmietne rokovať, ale aj to, že Európa sa bude podieľať na dohľade nad akýmkoľvek dosiahnutým riešením,“ skonštatoval Fallon. (SITA)