Orbán pozval bosnianskosrbského prezidenta Dodika

Podľa ICC ide o „jasný pokus“ o oslabenie nezávislosti súdu, informuje TASR na základe správy agentúry AFP a AP.

„Ako sudkyne ICC sa tieto štyri osoby aktívne podieľali na nelegitímnych a nepodložených krokoch ICC zameraných proti USA alebo nášmu blízkemu spojencovi Izraelu,“ uviedol vo vyhlásení americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Spojené štáty podniknú všetky kroky, ktoré považujeme za potrebné, na ochranu našej suverenity, suverenity Izraela a všetkých ostatných spojencov USA pred nelegitímnymi krokmi ICC,“ dodal Rubio.

ICC vlani v novembri vydal zatykač na izraelského premiéra pre podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Podľa Rubia je súd „spolitizovaný a falošne si nárokuje neobmedzenú právomoc vyšetrovať, obviňovať a stíhať štátnych príslušníkov Spojených štátov a našich spojencov“.

Izraelský premiér v piatok tento krok americkej vlády ocenil. „Ďakujem prezidentovi Trumpovi a ministrovi zahraničných vecí Rubiovi za uvalenie sankcií proti spolitizovaným sudkyniam ICC. Spravodlivo ste sa postavili za právo Izraela,“ uviedol Netanjahu na sociálnych sieťach.

Avizované sankcie ICC vo štvrtok kritizoval. „Tieto opatrenia sú jasným pokusom podkopať nezávislosť medzinárodnej súdnej inštitúcie, ktorá funguje na základe mandátu 125 zmluvných štátov zo všetkých kútov sveta,“ vyhlásil ICC. „Medzinárodný trestný súd plne stojí za svojimi zamestnancami a bude nerušene pokračovať vo svojej práci... Zameranie sa na tých, ktorí sa snažia o vyvodenie zodpovednosti, nijako nepomáha civilistom uväzneným v konflikte. Iba povzbudzuje tých, ktorí veria, že môžu konať beztrestne,“ dodal ICC vo vyhlásení.

Všetkým štyrom sudkyniam - pochádzajúcim z Beninu, Peru, Slovinska a Ugandy - bude okrem iného zakázaný vstup do USA či zmrazené aktíva v krajine.

Upozornenie: Správa bola rozšírená o 6. odsek. (TASR)

Udialo sa tak desať rokov po tom, čo na rovnakom pochode židovská extrémistická skupina dobodala mladú ženu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Štvrtkový pochod sa tiahol centrom Jeruzalema a jeho účastníci niesli dúhové vlajky, transparenty a balóny, zatiaľ čo malá skupina anti-LGBT aktivistov sa zhromaždila v uzavretom priestore neďaleko.

K smrteľnému pobodaniu 16-ročnej Širy Bankiovej došlo 30. júla 2015 a bolo pri ňom zranených ďalších šesť ľudí. AFP pripomína, že Bankiovej vraha iba niekoľko týždňov predtým prepustili z väzenia, kde si odpykával trest za napadnutie troch ľudí na predošlom pochode Pride.

„Pripomíname si 10 rokov od vraždy Širy Bankiovej na Pride čo znamená, že dnešný Pride je venovaný jej pamiatke,“ povedal pre agentúru AFP Hadas Blumendal, predseda organizácie Jerusalem Open House for Pride and Tolerance.

Na pochode sa zúčastnil aj izraelský prezident Jicchak Herzog a líder opozície Jair Lapid „Prišli sme sem, aby sme si pripomenuli a uctili pamiatku krásneho mladého izraelského dievčaťa, ktoré prišlo konať dobro, Širu Bankiovú, ktorá tu bola zavraždená pred 10 rokmi,“ povedal Herzog, keď stál na mieste, kde bola zavraždená. Lapid vyhlásil, že „stojí pri priateľoch z LGBT+ komunity a spoločne budú pochodovať za práva pre všetkých.“

Reuters pripomína, že pochody Pride sa v Jeruzaleme konajú každoročne od roku 2002. Paralelne tiež demonštrujú rôzne krajne pravicové a náboženské skupiny. (TASR)

Sonda sa pokúšala o pristátie na Mesiaci, no spoločnosť s ňou stratila kontakt a komunikáciu sa jej nepodarilo nadviazať ani po niekoľkých hodinách. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a AP.

Spoločnosť ispace potvrdila, že kontakt so sondou stratila necelé dve minúty pred plánovaným pristátím na Mesiaci. Dovtedy sonda klesala z obežnej dráhy Mesiaca podľa plánu. Po hodinovom zostupe však už neboli známe žiadne informácie o ďalšom priebehu.

Generálny riaditeľ a zakladateľ spoločnosti Takeši Hakamada sa ospravedlnil všetkým, ktorí prispeli k misii. „Musíme brať vážne to, čo sa stalo,“ uviedol.

Resilience mala podľa pôvodných plánov pristáť na miesto vzdialené približne 900 kilometrov od severného pólu Mesiaca v piatok o 4.17 h japonského času (štvrtok 21.27 h SELČ).

Ide o druhý neúspešný pokus spoločnosti ispace o pristátie na Mesiaci. (TASR)

Došlo k tomu po tom, čo sa vodca KĽDR Kim Čong-un zaviazal k „bezpodmienečnej podpore“ Moskvy vo vojne proti Ukrajine. 

„Nasadenie severokórejskej armády v Rusku a akákoľvek podpora, ktorú Ruská federácia výmenou za to poskytuje KĽDR, sa musí skončiť,“ povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA.

Nákladné lode plaviace sa pod ruskou vlajkou dodali minulý rok zo Severnej Kórey do Ruska až „deväť miliónov kusov zmiešanej delostreleckej munície a munície do raketometov“, uviedol minulý týždeň Multilaterálny monitorovací tím pre sankcie. Skupina sa skladá z 11 krajín vrátane Južnej Kórey, Spojených štátov či Japonska.

„Rusko (na oplátku) pravdepodobne poskytlo Severnej Kórei zariadenia protivzdušnej obrany a protilietadlové rakety,“ uviedla správa.

Severná Kórea sa počas vyše tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine stala jedným z hlavných spojencov Ruska, kam vyslala tisíce svojich vojakov, ako aj vybavenie. Ruskej armáde pomohla vytlačiť ukrajinské jednotky, ktoré v auguste 2024 podnikli úspešnú ofenzívu na územie ruskej Kurskej oblasti. (TASR)

Podľa Harvardu je tento krok nezákonnou odvetou za to, že univerzita odmietla vyhovieť viacerým požiadavkám vlády, informuje TASR podľa správy agentúry AFP a AP.

„Toto nie je prvý pokus administratívy odtrhnúť Harvard od jeho zahraničných študentov... (Je) súčasťou koordinovanej a stupňujúcej sa kampane odplaty,“ uviedla univerzita v žalobe. Harvard tak rozšíril právne kroky, ktoré proti Trumpovej administratíve už v priebehu posledných týždňov podnikol.

Univerzita označila konanie amerického prezidenta za obchádzanie májového súdneho rozhodnutia, ktoré zablokovalo predošlé nariadenie Trumpovej administratívy zakazujúce Harvardu prijímať zahraničných študentov.

Rozhodnutie zablokovať vstup do USA takmer všetkým zahraničným študentom prijatým na Harvardovu univerzitu Trump odôvodnil najmä potrebou ochrany národnej bezpečnosti. Podľa Harvardu však tieto opatrenia nepodnikol „na ochranu záujmov Spojených štátov“ a univerzita ich označila za „vládnu pomstu“.

Zákaz má aktuálne platnosť šesť mesiacov, pričom vláda má do 90 dní rozhodnúť o jeho prípadnom ďalšom predĺžení. Dotkne sa približne 7000 zahraničných študentov.

Trump Harvard označuje za „antisemitskú, krajne ľavicovú inštitúciu“ a jeho administratíva už proti univerzite podnikla viaceré kroky vrátane zníženia grantov.

Vedenie Harvardu tvrdí, že nariadenia Trumpovej administratívy vytvorili prostredie plné „hlbokého strachu, neistoty a zmätku“, v ktorom ho mnohí zahraniční študenti žiadajú o prestup na iné univerzity. (TASR)

Šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že drony sa ku Kyjevu približovali vo vlnách a jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany sa ich snažili odraziť. 

Tkačenko ozrejmil, že bezpilotné lietadlá zasiahli horné poschodie výškového obytného domu a spôsobili požiar vo východnej časti mesta, kde podľa neho hrozí núdzové prerušenie dodávok elektrickej energie.

Informoval tiež o požiari v bytovom dome v západnej časti Kyjeva. Tkačenko zároveň varoval pred rizikom, že Rusko v útokoch na hlavné mesto nasadí balistické rakety.

Svedkovia Reuters informovali o viacerých výbuchoch a najmenej jednom veľkom požiari. Neoficiálny kanál na platforme Telegram oznámil, že v ukrajinskej metropole horelo aj nákupné centrum, dodala agentúra.

Ukrajinské úrady uviedli, že v súčasnosti zhromažďujú podrobnosti o škodách a možných obetiach ruského útoku na Kyjev. (TASR)

Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Opätovne potvrdzujeme, že sme pripravení na nové, seriózne kolo rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu o trvalom prímerí,“ uviedol Chalíl Hajja v televíznom prejave. Dodal, že rozhovory so sprostredkovateľmi prebiehajú.

AFP pripomína, že Dauha, Káhira a Washington sa už mesiace venujú sprostredkovaniu mieru medzi Izraelom a Hamasom. Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff koncom mája predložil Hamasu aj Izraelu návrh dohody o prímerí, no obe strany sa následne obvinili z jeho zmarenia.

Hajja vo štvrtok vyhlásil, že hnutie Witkoffov návrh neodmietlo a v reakcii naň iba predložilo svoje požiadavky na záruku neobnovenia nepriateľských akcií po prípadnom prepustení zvyšných izraelských rukojemníkov. Witkoff ešte predtým odpoveď a protinávrh Hamasu na prímerie skritizoval.

Izrael a Hamas v januári uzavreli prímerie, v rámci ktorého boli prepustené desiatky rukojemníkov držaných palestínskym militantným hnutím výmenou za stovky palestínskych väzňov. Skončilo sa v marci a Izrael následne zintenzívnil vojenské operácie v tejto palestínskej enkláve, čo vyvolalo medzinárodné odsúdenie v súvislosti s nedostatočným prísunom humanitárnej pomoci pre tamojšie civilné obyvateľstvo.

Počas útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023, ktorý vojnu v Gaze vyvolal, zajali militanti 251 rukojemníkov. Dovedna 57 z nich stále zostáva v Gaze - vrátane 34, ktorých izraelská armáda označuje za mŕtvych, dodáva AFP. (TASR)