Nemecký ústavný súd zamietol sťažnosť strany BSW na výsledky volieb

Ukrajinské úrady v stredu informovali o zranených pri tomto útoku, ale neuviedli ich počet.

Jednou z obetí je aj vojenský inštruktor, ktorý slúžil v ukrajinskej armáde od roku 2014, keď sa na východe Ukrajiny vzbúrili separatisti podporovaní Kremľom, doplnila BBC.

Rusko na Ukrajine opakovane útočí na vojenské objekty, ako sú základne ďaleko od frontovej línie, čo na Ukrajine vyvoláva kritiku, že velenie armády nerobí dosť pre zaistenie ich bezpečnosti.

Raketový útok v Poltavskej oblasti nasledoval po útoku na vojenské výcvikové zariadenia, ku ktorému došlo v nedeľu v priemyselnej Dnepropetrovskej oblasti. Zahynulo pri ňom 12 ukrajinských vojakov.

Po útoku v Dnepropetrovskej oblasti veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. Zelenskyj ju neprijal, ale presunul ho na inú pozíciu. (TASR)

"V túto strašnú noc bol záchranár na mieste s hasičským a záchranným tímom, ktorý sa stretol s následkami úderu nepriateľa," napísal Klymenko na platforme Telegram s vyjadrením sústrasti.

Ukrajinská polícia neskôr uviedla, že zabitá matka dieťaťa bola policajtka Daryna Šyhydová. "Dnes sú naše srdcia spálené bolesťou," uviedla polícia na telegrame. "Nie je to len strata - sú to vyrvané tri generácie života," dodala polícia.

K útoku sa vyjadril aj prezident Zelenskyj. "Jeden zo záchranárov prišiel odstraňovať následky priamo k svojmu domu," napísal na telegrame Zelenskyj. "Ukázalo sa, že dron Šahíd zasiahol jeho dom," dodal.

Pryluky, ktoré mali pred vojnou okolo 50-tisíc obyvateľov, ležia asi 100 kilometrov východne od Kyjeva. Mesto je ďaleko od frontu a nie sú v ňom žiadne známe vojenské ciele, poznamenala agentúra AP.

Podľa Zelenského Rusko vyslalo 103 dronov a jednu balistickú raketu na viaceré ukrajinské oblasti, vrátane Doneckej, Charkovskej, Odeskej, Sumskej, Černihivskej, Dnipropetrovskej a Chersonskej. "Toto je ďalší masívny útok," uviedol Zelenskyj. "Je to ďalší dôvod, prečo uvaliť najsilnejšie možné sankcie a kolektívne vyvíjať tlak," dodal prezident.

V Charkove podľa miestnych úradov ruské drony zranili 19 ľudí vrátane tehotnej ženy, štyroch detí a 93-ročnej seniorky. Asi o 1:05 miestneho času drony typu Šahíd zasiahli dva bytové domy vo štvrti Slobidskyj. Spôsobili požiare a zničili niekoľko súkromných vozidiel.

"Vykonávaním útokov, zatiaľ čo ľudia spia vo svojich domovoch, nepriateľ znovu potvrdzuje svoju taktiku zákerného teroru," napísal k tomu na telegrame šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Synehubov.

Starosta Charkova Ihor Terechov ďalej spresnil, že dronové útoky poničili sedem bytových domov a priamo zasiahli dvoch. (ČTK)

Český minister zahraničných vecí Ján Lipavský (nestr.) to uviedol po tom, čo slovenský parlament uznesením zaviazal členov kabinetu premiéra Fica, aby na medzinárodnej úrovni už nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Rusku.

Slovensko sa podieľa na protiruských sankciách ako členská krajina Európskej únie, ktorá kvôli pokračujúcej vojenskej agresii Ruska na Ukrajine v máji schválila už 17. balík reštrikcií voči Moskve. Schválenie nových sankcií i predlžovanie tých existujúcich si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských krajín európskeho bloku.

"Úlohou českej diplomacie nie je hodnotiť interné politické rozhodnutia našich partnerov. Avšak považujeme za dôležité zdôrazniť, že Česko nevidí dôvod na zrušenie sankcií, "uviedol Lipavský. Naopak, zdržiavanie Ruska pri vyjednávaní o pokoji zbraní podľa neho ukazuje, že je nutné vyvinúť ďalší tlak na Moskvu, vrátane tvrdších sankcií. "Ide o rozhodnutie v záujme bezpečnosti občanov EÚ vrátane tých českých a slovenských," dodal šéf diplomacie.

V stredu Lipavský nutnosť zvýšenia tlaku na Moskvu zdôraznil tiež v nadväznosti na pondelkové rokovanie ruskej a ukrajinskej delegácie v Istanbule. Rusko podľa ministra len recyklovalo ultimáta z roku 2022. (ČTK)

Ukrajinský prezident to uviedol v reakcii na hrozby Kremľa a správy o rozhovoroch medzi Trumpom a Putinom.

„Mnohí už s Ruskom rokovali na rôznych úrovniach. Ani jedno z týchto rokovaní však neviedlo k trvalému mieru - ani k prestávke vo vojne,“ uviedol Zelenskyj v stanovisku zverejnenom 4. júna pri príležitosti Dňa pamiatky detí zabitých vo vojne.

„Putin, žiaľ, cíti beztrestnosť a aj po všetkých hrozných útokoch sa zjavne pripravuje na nové takzvané 'odpovede'. Každým ďalším úderom na Ukrajinu a každým ďalším zdržaním diplomacie Rusko ukazuje svetu prostredník,“ zdôraznil ukrajinský líder podľa webu united24media.com.

Podľa Zelenského slabé reakcie na hrozby vysielajú nesprávny signál: „Keď Putin necíti tlak, keď vidí len váhanie, chápe to ako povolenie. Nasleduje viac násilia, viac útokov, viac utrpenia.“

Od začiatku roka 2025 podľa oficiálnych údajov Rusko vypustilo na Ukrajinu takmer 27 700 leteckých bômb, viac ako 11-tisíc dronov Šáhid, takmer 9-tisíc ďalších útočných bezpilotných lietadiel a viac ako 700 rakiet vrátane balistických.

Zelenskyj zopakoval, že mier musí aktívne hľadať Rusko a že globálni partneri musia zvýšiť cenu vojny pre Kremeľ: „Rusko musí vrátiť mier. V Moskve by mali pocítiť, že táto vojna má vysokú cenu - najvyššiu pre agresora. Ak silní tohto sveta Putina nezastavia, nesú zodpovednosť. A ak ho chcú zastaviť, ale nedokážu to, Putin ich už nebude považovať za silných.“

Prezident poďakoval všetkým, ktorí podporujú Ukrajinu a usilujú sa o ukončenie vojny a potrestanie Ruska: „Sme vďační každému, kto sa snaží zastaviť túto vojnu a ruské útoky. Tým, ktorí hovoria vrahovi, že bude niesť zodpovednosť. Tým, ktorí hovoria, že ruské rakety a bomby musia prestať zabíjať ľudí.“

Zelenskyj už skôr označil ruské mierové memorandum za politické ultimátum, ktoré Ukrajina ani jej partneri nebudú brať vážne.

Pred rokovaním ministrov obrany Aliancie v Bruseli to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje agentúra DPA.

„Predpokladáme, no je to len hrubý odhad, že v súčasné ozbrojené sily potrebujú približne o 50-tisíc – 60-tisíc vojakov viac, ako majú v súčasnosti,“ uviedol povedal Pistorius.

Táto potreba podľa neho vyvoláva otázku, či v najbližších rokoch bude postačujúca plánovaná reforma vojenskej služby, ktorá nahradí brannú povinnosť. Tá je v súčasnosti nerealizovateľná, pretože Bundeswehr na ňu nemá kapacity ani v kasárňach, ani vo výcviku.

Personálne potreby Bundeswehru vyplývajú z nových cieľov NATO, ktoré ministri obrany schvália vo štvrtok. Pistorius oznámil, že Nemecko „vytvorí nové veľké jednotky a plne ich vyzbrojí“.

Podmienky už boli vytvorené schválením výnimky z dlhovej brzdy pre výdavky na obranu. „Časy, keď sme sa v minulých desaťročiach sťažovali na nedostatočné financovanie, sú preč,“ povedal.

Štvrtkové stretnutie ministrov obrany slúži ba prípravu summitu NATO, ktorý sa uskutoční v Haagu 24. a 25. júna.

Na summite chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach. Spolu by to zodpovedalo piatim percentám požadovaným Trumpom. (TASR)