Mongolský parlament vyslovil nedôveru premiérovi, ten rezignoval

Šéf MAAE Rafael Grossi o tom v stredu informoval agentúru AP, píše TASR.

Grossi navštívil v stredu Damask, kde sa stretol s dočasným prezidentom krajiny Ahmadom Šarom a ďalšími predstaviteľmi. Uviedol, že Šara prejavil záujem o jadrovú energetiku v Sýrii a že nová vláda je „odhodlaná otvoriť sa svetu a medzinárodnej spolupráci“.

Cieľom MAAE je „úplne objasniť určité činnosti, ktoré sa uskutočnili v minulosti a ktoré podľa názoru agentúry pravdepodobne súviseli s jadrovými zbraňami,“ vysvetlil Grossi.

Tím MAAE navštívil v roku 2024 niektoré sýrske jadrové zariadenia ešte v čase, keď bol pri moci bývalý prezident Bašár Asad. Jeho vláda však dlhodobo inšpektorom nedovoľovala navštíviť tri zariadenia. Od pádu Asada v decembri 2024 sa MAAE snaží inšpekcie obnoviť a Grossi dúfa, že by mohli byť ukončené do niekoľkých mesiacov.

Sýria podľa doterajších zistení pravdepodobne pod vedením Asada prevádzkovala rozsiahly tajný jadrový program, ktorého súčasťou bol aj nedeklarovaný jadrový reaktor pravdepodobne postavený Severnou Kóreou v púštnej oblasti vo východosýrskej provincii Dajr az-Zaur.

O existencii tohto reaktora sa svet dozvedel až po tom, čo ho Izrael v roku 2007 zbombardoval a úplne zničil. Sýria neskôr miesto zrovnala so zemou a do jeho okolia nevpustila inšpektorov MAAE. Agentúra reaktor opísala ako „neprispôsobený na výrobu elektrickej energie“. Damask sa pomocou neho údajne pokúšal vyrobiť plutónium vhodné na použitie v jadrových zbraniach.

Grossi uviedol, že inšpektori sa plánujú vrátiť k pozostatkom reaktoru v Dajr az-Zaure, ako aj do ďalších súvisiacich lokalít. Navštíviť plánujú aj miniatúrny reaktor s neutrónovým zdrojom v Damasku a zariadenie v Homse, ktoré môže spracovávať práškový urán (yellowcake). (TASR)

Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy.

Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot.

„Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj.

„Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

Britský minister obrany skonštatoval, že Moskva každodenne zaútočí na Ukrajinu vyše 300 dronmi. „Prezident Putin stále dokazuje, že sa nezasadzuje za mier, ale je naďalej zameraný na smrť, ničenie a destabilizáciu,“ povedal Healey.

Berlín požiadal Spojené štáty a ďalších spojencov, aby Ukrajine darovali viac Patriotov či obdobných systémov protivzdušnej obrany, upresnil Pistorius. „Ponúkli sme tiež, že prípad od prípadu preskúmame možnosť zaplatiť za systémy, ktoré by sa takto mohli uvoľniť," dodal. (TASR)

Rezolúcia sa týkala aj neobmedzeného prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, píšu tlačové agentúry.

USA, jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady s právom veta, protestovali proti tomu, že text rezolúcie neobsahoval odsúdenie Hamasu a požiadavku na jeho odzbrojenie a odchod z palestínskeho územia.

Zvyšných 14 členov rady hlasovalo za návrh uznesenia.

"Spojené štáty jasne povedali, že nepodporia žiadne opatrenie, ktoré neodsúdi Hamas a ktoré nevyzve na odzbrojenie a odchod Hamasu z Gazy," povedala ešte pred hlasovaním americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Sheaová.

"Táto rezolúcia by podkopala diplomatické úsilie o dosiahnutie prímeria, ktoré by odrážalo realitu na mieste, a povzbudila by Hamas," myslí si o texte, ktorý predložilo desať krajín z 15-člennej rady. (ČTK)

Uviedol to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas stretnutia predstaviteľov Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli.

Podľa Umerova má Kyjev tiež záujem, aby ukrajinské zbrojárske spoločnosti vyrábali novo vyvinuté systémy mimo krajiny. Vojenské vybavenie zo zahraničia by malo byť na Ukrajinu dodávané počas trvania vojny s Ruskom.

„Budeme spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá, rakety, muníciu a ďalšie zbrane. Ukrajinské drony zmenili bojisko. A teraz zmenia aj to, ako sa krajiny kontaktnej skupiny pripravujú na budúce hrozby,“ vyhlásil Umerov na tlačovej konferencii spolu s nemeckým a britským rezortným partnerom. Dodal, že spoločná výroba predstavuje strategický posun.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už pred stretnutím prisľúbil väčšie úsilie o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, týkajúce sa najmä ochrany, narušení komunikácie a rozmiestnenia zbraní. Na týchto krokoch sa podľa DPA podieľajú aj ďalšie krajiny.

Britský minister obrany John Healey v stredu odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá a civilistov. „Ukrajina, Spojené štáty, všetci tu z nás vyzývame na prímerie. Stojíme za mier. Putin vo vojne pokračuje, takže práca tejto kontaktnej skupiny je o to viac dôležitá. Musíme sa posilniť (a) nikdy nesmieme ustúpiť,“ vyhlásil Healey. (TASR)