Polícia začala nové pátranie po zmiznutej Madeleine McCannovej

Urobil tak v obave z potenciálnej vojenskej hrozby, ktorú by pre krajinu mohlo predstavovať Rusko.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Návrh v estónskom parlamente podporilo 81 poslancov zo 101-členného parlamentu, uviedla tlačová kancelária parlamentu. Hlasovanie sa v krajine konalo po tom, čo odstúpenie schválili už aj v Lotyšsku a Litve.

Všetkých päť krajín Európskej únie a NATO, ktoré hraničia s Ruskom – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko –oznámilo plány na odstúpenie od spomínaného dohovoru pre vojenské hrozby zo strany Moskvy.

Krajiny môžu skladovať a používať protipechotné míny šesť mesiacov po tom, čo oznámili svoje odstúpenie ostatným štátom viazaným Ottawským dohovorom a OSN. Žiadna z piatich krajín tak doposiaľ neurobila, pripomína Reuters.

Rusko nepodpísalo Ottawský dohovor a po začatí invázie na Ukrajinu použilo aj nášľapné míny.

Laureátka Nobelovej ceny za mier Jody Williamsová, ktorá cenu získala v roku 1997 za odstraňovanie protipechotných mín a prácu venovanú ich zákazu, kritizovala rozhodnutia susedných štátov Ruska.

"Míny neovplyvňujú výsledok vojny... Jediné, čo tým získate, je následný neporiadok ohrozujúci vaše vlastné obyvateľstvo," povedala v apríli pre denník The Guardian. (TASR)

Na kompilácii vidno útoky na štyri letiská - Olenja, Ivanovo, Ďagilevo a Belaja. Medzi zasiahnutými lietadlami sú A-50, Tu-95, Tu-22, Tu-160, ako aj An-12 a Il-78, napísala tajná služba s tým, že odhadová škoda je sedem miliárd dolárov.

Prezident Zelenskyj počas stretnutia s novinármi vyhlásil, že Ukrajina by operáciu Pavučina nespustila, ak by Rusko pristúpilo na prímerie.

„Kráti sa čas na to, aby Irán urobil rozhodnutie o jadrových zbraniach, a musí ho urobiť rýchlo. Putinovi som povedal, že Irán nemôže mať jadrovú zbraň, a verím, že v tomto sme sa zhodli,“ skonštatoval Trump.

Podľa americkej hlavy štátu Putin naznačil, že sa zúčastní na rokovaniach s Iránom a že by možno „mohol byť nápomocný pri ich rýchlom ukončení“.

Teherán od apríla vedie nepriame rokovania s USA o novej jadrovej dohode. Americký prezident Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom v roku 2018. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.

Spojené štáty, Izrael a ďalšie západné krajiny opakovane obvinili Irán zo snahy získať jadrovú zbraň. Teherán to dlhodobo popiera a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely. (TASR)