Vyšetrovanie odhalilo vo Švédsku tisíce nelegálnych adopcií zo zahraničia

Ďalšie rozhovory v rovnakej zostave označil za nezmyslené a kritizoval aj ruské podmienky na začatie prímeria, ktoré označil za ultimátum. 

„Sme pripravení na výmenu (väzňov), ale pokračovať v diplomatických stretnutiach v Istanbule na úrovni, ktorá nič ďalej nerieši, je podľa mňa zbytočné,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zloženie ruskej delegácie kritizoval aj pred prvým kolom rokovaní v Istanbule. Delegáciu vedenú poradcom ruského prezidenta Vladimirom Medinským vtedy označil za „atrapu“ s nejasným mandátom.

Zelenskyj sa kriticky postavil aj k ruskému memorandu, v ktorom Moskva ukrajinskej delegácii predstavila svoje podmienky na začatie prímeria. Kremeľ v ňom podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky.

Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktoré anektovala Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia.

„Nie je to memorandum o porozumení. Memorandum o porozumení by mali podpísať aspoň dve strany, nielen jedna strana, ktorá niečo požaduje,“ uviedol Zelenskyj.

„Preto sa to nemôže nazývať memorandom. Je to predsa ultimátum ruskej strany voči nám,“ vysvetlil.

Ukrajinský líder tiež zopakoval, že je pripravený „kedykoľvek“ sa osobne stretnúť s Putinom za prítomnosti šéfa Bieleho domu Trumpa a tureckého prezidenta Erdogana.

Navrhol však, aby takejto schôdzke predchádzalo prímerie. (TASR)

Moskva sa podľa Matthewa Whitakera pripravuje na svoj „ďalší ťah“ mimo Ukrajiny. Toto varovanie vyslovil pred štvrtkovým stretnutím ministrov obrany členských štátov NATO, ktorého cieľom bude dosiahnuť dohodu o zvýšení vojenských výdavkov.

Táto istá téma má byť jednou z kľúčových aj na summite NATO koncom júna v Haagu.

"Už teraz vidíme, že Kremeľ sa usiluje o obnovu svojej armády. Spojenci v NATO musia Rusko predbehnúť. Nemáme inú možnosť. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne – treba to urobiť hneď," zdôraznil Whitaker.

„Spojené štáty očakávajú, že každý spojenec predloží konkrétne plány, rozpočty, časový harmonogram aj očakávané výsledky na splnenie päťpercentného cieľa,“ dodal.

"Nebude to len prísľub. Bude to záväzok. Každý spojenec sa musí zaviazať, že bude investovať aspoň päť percent HDP do obrany a bezpečnosti... Budeme brániť každý centimeter spojeneckého územia a budeme to robiť z pozície bezkonkurenčnej sily,“ povedal Whitaker.

Ministri obrany členských štátov NATO na svojom zasadnutí v Bruseli podpíšu nové ciele v oblasti vojenských kapacít, aby mohli čeliť hrozbám zo strany Ruska.

„Urobíme obrovský krok vpred,“ povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa neho Spojené štáty „úplne jasne vyjadrili svoj záväzok dodržiavať článok 5“.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

Na summite v Haagu chce Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac než zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach. (TASR)

Dohodu o tejto veci strany uzavreli na pondelkových priamych rokovaniach v Istanbule.

„Ruská strana nám oznámila, že tento víkend - v sobotu a v nedeľu - bude môcť vymeniť 500 ľudí, 500 našich vojakov,“ vyhlásil Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Ozrejmil, že Ukrajina bude pripravená Rusku odovzdať rovnaký počet zajatcov.

Pokiaľ by k nej došlo, išlo by už o druhú väčšiu výmenu vojnových zajatcov po priamych rokovaniach znepriatelených strán v Istanbule. Po prvom kole rozhovorov si Kyjev a Moskva vymenili tisícku vojakov.

Zelenskyj tiež na tlačovej konferencii kritizoval Rusko, ktoré podľa neho vedie rozhovory o ukončení vojny len preto, aby  Trump odložil prijatie nových protiruských sankcií.

„Urobili to, aby Spojeným štátom demonštrovali, že sú konštruktívni. Prečo? Aby dosiahli odklad (sankcií), ktorý závisí osobne od prezidenta Trumpa,“ myslí si ukrajinský prezident. (TASR)

Dvaja najväčší odberatelia ruského skvapalneného zemného plynu v Európskej únii, odmietajú schváliť plán Bruselu na zákaz dovoz plynu z Ruska s argumentom, že pred rozhodnutím potrebujú viac uistení o ekonomických a právnych dôsledkoch tohto kroku. Francúzsko kladie dôraz skôr na stratégiu hľadania alternatívnych dodávok. Belgicko chce pred rozhodnutím správu s podrobnosťami o ekonomických dôsledkoch. Informuje o tom portál Politico.

Ďalší dvaja veľkí dovozcovia ruského LNG, a to Španielsko a Holandsko, ukončenie zmlúv o nákupe ruského plynu podporujú. Európska komisia (EK) však chce podporu všetkých týchto štyroch dovozcov ruského LNG, ktorých nákupy vlani predstavovali 97 percent celkového dovozu EÚ a viac ako polovicu svetového exportu Moskvy. Maďarsko a Slovensko sa totiž pravdepodobne pokúsia zákaz ruského LNG zmariť. Opačný názor Francúzska, Belgicka, Španielska a Holandska by však pre tieto dva štáty bol silným signálom, píše Politico.

Francúzsky minister energetiky Marc Ferracci okrem diverzifikácie nastolil aj otázky týkajúce sa „právnej istoty“ návrhu, pričom sa odvolal na obavy, že súkromné firmy môžu čeliť ruským žalobám pre zrušené zmluvy. EK na žiadosť portálu Politico nereagovala, ale predtým vyhlásila že jej návrhy sú právne nespochybniteľné. (SITA, Politico)