Rozhovor s režisérkou Claire Burgerovou

Odôvodnil to najmä potrebou ochrany národnej bezpečnosti, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

„Rozhodol som, že je potrebné obmedziť vstup zahraničných štátnych príslušníkov, ktorí sa snažia vstúpiť do Spojených štátov výlučne alebo hlavne s cieľom študovať na Harvardovej univerzite alebo sa zúčastniť na výmennom programe, ktorý Harvardova univerzita poskytuje,“ uviedol Trump.

Zákaz sa dotkne okolo 7000 zahraničných študentov. Vstup bude blokovaný všetkým nových študentom prijatým na Harvard, s výnimkou prípadov, ktoré budú podľa posúdenia vlády „v národnom záujme“. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio zároveň rozhodne, či budú zrušené víza aj tým zahraničným študentom, ktorí už v USA sú za účelom štúdia na Harvarde.

Nariadenie má aktuálne platnosť šesť mesiacov, pričom vláda má do 90 dní rozhodnúť o jeho prípadnom ďalšom predĺžení.

K takémuto kroku došlo po tom, ako koncom mája potvrdil americký federálny súd platnosť svojho predbežného opatrenia, ktorým zablokoval predošlé rozhodnutie Trumpovej administratívy zakazujúce Harvardovej univerzite prijímať zahraničných študentov.

Harvard je považovaný za jednu z najbohatších univerzít na svete s majetkom v odhadovanej hodnote 53 miliárd dolárov. Trump ju však označuje za „antisemitskú, krajne ľavicovú inštitúciu“. Odôvodňuje to propalestínskymi demonštráciami na jej pôde, ktoré sa uskutočnili po začiatku vojny v Pásme Gazy.

Univerzita tiež odmietla vyhovieť požiadavkám vlády na zrušenie programov diverzity či preverovanie svojich študentov alebo aj na zmeny vo svojom vedení, ktoré označila ako ohrozovanie svojej akademickej slobody.

Trumpova administratíva eskalovala sport s Harvardom tak, že tejto univerzite znížila granty určené na výskum o viac ako 2,6 miliardy dolárov a pohrozila jej aj ukončením všetkých kontraktov, pripomína AP.

Americké ministerstvo zahraničných vecí taktiež ešte minulý týždeň upovedomilo americké veľvyslanectvá a konzuláty o tom, že administratíva USA začne preverovať aj sociálne siete žiadateľov o víza, ktorí plánujú študovať, pracovať či aj len navštíviť Harvardovu univerzitu - s cieľom odhaliť tak akékoľvek prejavy antisemitizmu.

Vedenie Harvardu tvrdí, že kroky Trumpovej administratívy vytvorili prostredie plné „hlbokého strachu, neistoty a zmätku“, v ktorom ho mnohí zahraniční študenti žiadajú o prestup na iné univerzity.

(TASR)

cestovný zákaz, ktorým od pondelka 9. júna znemožní do USA vstup ľuďom z celkovo 12 krajín zahŕňajúcich Afganistan, Irán či Jemen. Cieľom opatrenia je „chrániť Američanov pred nebezpečnými zahraničnými aktérmi“, oznámil Biely dom. Zavedenie zákazu podľa Trumpa podnietil nedeľný teroristický útok v meste Boulder v štáte Colorado, píše TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

Zákaz sa vzťahuje na občanov Afganistanu, Mjanmarska, Čadu, Konžskej republiky, Rovníkovej Guiney, Eritrey, Haiti, Iránu, Líbye, Somálska, Sudánu a Jemenu. „Nedávny teroristický útok v meste Boulder v štáte Colorado zdôraznil extrémne nebezpečenstvo, aké pre našu krajinu predstavuje vstup cudzincov, ktorí nie sú riadne preverení,“ povedal na margo zákazu Trump vo videu zverejnenom na platforme X.

Zákaz nadobudne platnosť v pondelok 9. júna o 00.01 h miestneho času. Zvýšené cestovné obmedzenia okrem toho budú platiť pre ľudí prichádzajúcich do USA z Burundi, Kuby, Laosu, Sierra Leone, Toga, Turkménska a Venezuely, informoval Biely dom. „Musím (takto) konať, aby som ochránil národnú bezpečnosť a národné záujmy Spojených štátov a ich obyvateľov,“ vyhlásil Trump.

Zoznam krajín bol podľa správy agentúry AP vypracovaný na základe Trumpovho dekrétu z 20. januára, ktorým nariadil ministerstvám - zahraničných vecí a vnútornej bezpečnosti - a tiež riaditeľke amerických tajných služieb (DNI) vypracovať správu o „nepriateľských postojoch“ voči USA, respektíve o tom, či vstup ľudí z určitých krajín predstavuje riziko pre národnú bezpečnosť krajiny.

Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia zakázal v januári 2017 cestovanie do USA ľuďom zo siedmich prevažne moslimských krajín, a to Iraku, Sýrie, Iránu, Sudánu, Líbye, Somálska a Jemenu.

V meste Boulder došlo v nedeľu k útoku na účastníkov zhromaždenia na podporu izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Muhammad Sabrí Sulajmán (45) pochádzajúci z Egypta tam hodil do skupiny približne 20 ľudí dve zápalné fľaše, takzvané Molotovove koktaily, striekal na nich benzín a kričal „Slobodu Palestíne“. Zranenia utrpelo najmenej 15 ľudí, niektorí mali viac ako 80 rokov. Sulajmán sa podľa vládnych zdrojov nachádzal v USA na základe medzičasom už neplatného víza. (TASR)

cestovný zákaz, ktorým od pondelka znemožní do USA vstup ľuďom z celkovo 12 krajín zahŕňajúcich Afganistan, Irán či Jemen. Cieľom opatrenia je „chrániť Američanov pred nebezpečnými zahraničnými aktérmi“, oznámil Biely dom. Zavedenie zákazu podľa Trumpa podnietil nedeľný teroristický útok v meste Boulder v štáte Colorado, píše TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme.

4 2 lsi (TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Sudca Gordon P. Gallagher tak vyhovel žiadosti manželky a piatich detí 45-ročného Muhammada Sabrího Sulajmána, ktorí majú egyptské občianstvo, o zablokovanie ich deportácií. Predstavitelia amerického Imigračného a colného úradu (ICE) ich pritom v utorok umiestnili do svojho detenčného zariadenia, kde čakali na deportáciu.

„Súd konštatuje, že deportácia bez (riadneho) konania by mohla spôsobiť nenapraviteľnú ujmu,“ uviedol Gallagher.

Právni zástupcovia manželky a detí poukazovali na nezákonnosť trestania jednotlivcov vrátane štvorročného dieťaťa za zločiny ich príbuzných s tým, že k takýmto deportáciám by sa v demokratickej krajine nemali dochádzať.

Sulajmán hodil do skupiny približne 20 účastníkov nedeľňajšieho zhromaždenia dve zápalné fľaše, takzvané Molotovove koktaily, striekal na nich benzín a kričal „Slobodu Palestíne“. Do nemocníc bolo prevezených 12 zranených, niektorí mali viac ako 80 rokov. Miestne úrady v stredu aktualizovali počet zranených na 15 osôb, pričom informovali, že zranenia utrpel aj jeden pes.

Polícia v Boulderi uviedla, že po útoku sa našlo ďalších 16 nepoužitých Molotovových koktailov. Sulajmána zadržali na mieste činu. Vyšetrovateľom povedal, že útok plánoval rok, chcel zabiť „všetkých sionistov“ a že by to urobil znova.

V pondelok ho obvinili zo 16-násobného pokusu o vraždu prvého stupňa a použitia podomácky vyrobeného plameňometu. V prípade dokázania viny mu hrozí doživotné väzenie. Podľa medializovaných informácií tvrdil, že o svojich plánoch nikomu nepovedal. Jeho rodinných príslušníkov v súvislosti s útokom dosiaľ z ničoho neobvinili.

Sulajmán sa podľa vládnych zdrojov nachádzal v USA na základe medzičasom už neplatného víza. O azyl požiadal v septembri 2022. Po tom, ako mu vo februári 2023 vypršala platnosť turistického víza, požiadal o tzv. pracovné vízum, aj to mu však už vypršalo. Jeho manželka-inžinierka pôvodom zo Saudskej Arábie, avšak s egyptským občianstvom, je v procese čakania na udelenie pracovného víza pre ľudí s vyšším vzdelaním.

Ministerka pre vnútornú bezpečnosť USA Kristi Noemová ešte v stredu informovala, že jeho manželka a päť detí je v „procese vyhostenia“ z USA. Agentúra AP takýchto postup - zadržanie či deportáciu rodiny páchateľa trestného činu - označuje za zriedkavý. Noemová pritom zároveň uvádzala, že v kauze prebieha vyšetrovanie, ktorého cieľom je zistiť, do akej miery vedela útočníkova rodina o „ohavnom útoku“ alebo či ho podporovala. Po útoku v Boulderi tiež prisľúbila, že americké úrady budú okamžite konať v prípadoch jednotlivcov, ktorým vypršali víza a v krajine sú nelegálne. (TASR)

Šéf MAAE Rafael Grossi o tom v stredu informoval agentúru AP, píše TASR.

Grossi navštívil v stredu Damask, kde sa stretol s dočasným prezidentom krajiny Ahmadom Šarom a ďalšími predstaviteľmi. Uviedol, že Šara prejavil záujem o jadrovú energetiku v Sýrii a že nová vláda je „odhodlaná otvoriť sa svetu a medzinárodnej spolupráci“.

Cieľom MAAE je „úplne objasniť určité činnosti, ktoré sa uskutočnili v minulosti a ktoré podľa názoru agentúry pravdepodobne súviseli s jadrovými zbraňami,“ vysvetlil Grossi.

Tím MAAE navštívil v roku 2024 niektoré sýrske jadrové zariadenia ešte v čase, keď bol pri moci bývalý prezident Bašár Asad. Jeho vláda však dlhodobo inšpektorom nedovoľovala navštíviť tri zariadenia. Od pádu Asada v decembri 2024 sa MAAE snaží inšpekcie obnoviť a Grossi dúfa, že by mohli byť ukončené do niekoľkých mesiacov.

Sýria podľa doterajších zistení pravdepodobne pod vedením Asada prevádzkovala rozsiahly tajný jadrový program, ktorého súčasťou bol aj nedeklarovaný jadrový reaktor pravdepodobne postavený Severnou Kóreou v púštnej oblasti vo východosýrskej provincii Dajr az-Zaur.

O existencii tohto reaktora sa svet dozvedel až po tom, čo ho Izrael v roku 2007 zbombardoval a úplne zničil. Sýria neskôr miesto zrovnala so zemou a do jeho okolia nevpustila inšpektorov MAAE. Agentúra reaktor opísala ako „neprispôsobený na výrobu elektrickej energie“. Damask sa pomocou neho údajne pokúšal vyrobiť plutónium vhodné na použitie v jadrových zbraniach.

Grossi uviedol, že inšpektori sa plánujú vrátiť k pozostatkom reaktoru v Dajr az-Zaure, ako aj do ďalších súvisiacich lokalít. Navštíviť plánujú aj miniatúrny reaktor s neutrónovým zdrojom v Damasku a zariadenie v Homse, ktoré môže spracovávať práškový urán (yellowcake). (TASR)

Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy.

Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot.

„Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj.

„Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

Britský minister obrany skonštatoval, že Moskva každodenne zaútočí na Ukrajinu vyše 300 dronmi. „Prezident Putin stále dokazuje, že sa nezasadzuje za mier, ale je naďalej zameraný na smrť, ničenie a destabilizáciu,“ povedal Healey.

Berlín požiadal Spojené štáty a ďalších spojencov, aby Ukrajine darovali viac Patriotov či obdobných systémov protivzdušnej obrany, upresnil Pistorius. „Ponúkli sme tiež, že prípad od prípadu preskúmame možnosť zaplatiť za systémy, ktoré by sa takto mohli uvoľniť," dodal. (TASR)

Rezolúcia sa týkala aj neobmedzeného prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, píšu tlačové agentúry.

USA, jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady s právom veta, protestovali proti tomu, že text rezolúcie neobsahoval odsúdenie Hamasu a požiadavku na jeho odzbrojenie a odchod z palestínskeho územia.

Zvyšných 14 členov rady hlasovalo za návrh uznesenia.

"Spojené štáty jasne povedali, že nepodporia žiadne opatrenie, ktoré neodsúdi Hamas a ktoré nevyzve na odzbrojenie a odchod Hamasu z Gazy," povedala ešte pred hlasovaním americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Sheaová.

"Táto rezolúcia by podkopala diplomatické úsilie o dosiahnutie prímeria, ktoré by odrážalo realitu na mieste, a povzbudila by Hamas," myslí si o texte, ktorý predložilo desať krajín z 15-člennej rady. (ČTK)

Uviedol to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas stretnutia predstaviteľov Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli.

Podľa Umerova má Kyjev tiež záujem, aby ukrajinské zbrojárske spoločnosti vyrábali novo vyvinuté systémy mimo krajiny. Vojenské vybavenie zo zahraničia by malo byť na Ukrajinu dodávané počas trvania vojny s Ruskom.

„Budeme spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá, rakety, muníciu a ďalšie zbrane. Ukrajinské drony zmenili bojisko. A teraz zmenia aj to, ako sa krajiny kontaktnej skupiny pripravujú na budúce hrozby,“ vyhlásil Umerov na tlačovej konferencii spolu s nemeckým a britským rezortným partnerom. Dodal, že spoločná výroba predstavuje strategický posun.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už pred stretnutím prisľúbil väčšie úsilie o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, týkajúce sa najmä ochrany, narušení komunikácie a rozmiestnenia zbraní. Na týchto krokoch sa podľa DPA podieľajú aj ďalšie krajiny.

Britský minister obrany John Healey v stredu odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá a civilistov. „Ukrajina, Spojené štáty, všetci tu z nás vyzývame na prímerie. Stojíme za mier. Putin vo vojne pokračuje, takže práca tejto kontaktnej skupiny je o to viac dôležitá. Musíme sa posilniť (a) nikdy nesmieme ustúpiť,“ vyhlásil Healey. (TASR)