Zosuv skál v indonézskom lome má už 18 obetí a pribudnúť môžu ďalšie

Na tlačovej konferencii to v pondelok oznámil prokurátor Michael Dougherty. TASR o tom informuje s odvolaním sa na televíziu Sky News a agentúry DPA a AFP.

Podľa americkej ministerky spravodlivosti Pamely Bondiovej je útočníkom 45-ročný Mohamed Sabry Soliman, ktorý spáchal „antisemitský teroristický útok“. Americké médiá tvrdia, že pochádza z Egypta. Podľa vládnych zdrojov sa v USA nachádzal na základe medzičasom neplatného víza. O azyl požiadal v septembri 2022.

Zadržaný muž podľa vyšetrovateľov hodil do účastníkov zhromaždenia dve zápalné fľaše, takzvané Molotovove koktaily, striekal na nich benzín a kričal „Slobodu Palestíne“. Polícia v Boulderi uviedla, že po útoku sa našlo ďalších 16 nepoužitých Molotovových koktailov.

Útočníka zadržali na mieste činu. Do nemocníc bolo prevezených 12 zranených, pričom niektorí mali viac ako 80 rokov.

Vo federálnej žalobe sa uvádza, že Soliman sa k útoku priznal. Vyšetrovateľom povedal, že ho plánoval rok. Ďalej uviedol, že chcel zabiť „všetkých sionistov“ a že by to urobil znova.

Ak bude Solimanovi dokázaná vina vo všetkých bodoch obžaloby, hrozí mu trest odňatia slobody v trvaní 624 rokov.

Americký prezident Donald Trump z útoku obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, pretože útočník prišiel do USA vďaka jeho „smiešnej politike otvorených hraníc“.

Americký minister zahraničných vecí Rubio pohrozil na sieti X deportáciou všetkým „teroristom, ich rodinným príslušníkom a sympatizantom s teroristami“. Trumpova vláda ich „nájde, zruší im víza a vyhostí ich“. Podľa amerických médií by sa to mohlo týkať okrem iného aj dcéry zadržaného.

K udalosti v Boulderi došlo len dva týždne po útoku pred Židovským múzeom vo Washingtone, kde muž zastrelil dvoch zamestnancov izraelského veľvyslanectva a potom kričal „Slobodu Palestíne“. (TASR)

V pondelok večer o tom podľa ruskojazyčného vysielania BBC informovali agentúry TASS a RIA Novosti.

Ako uviedla tlačová služba Moskvou dosadeného gubernátora v Záporožskej oblasti Jevgenija Balického, celá časť regiónu kontrolovaná Ruskom zostala bez elektriny. Podľa neho to zapríčinilo ostreľovanie ukrajinskými ozbrojenými silami, v dôsledku ktorého boli poškodené vysokonapäťové zariadenia na severozápade Záporožskej oblasti. Tamojšie ministerstvo energetiky dostalo pokyn, aby zabezpečilo záložné zdroje energie.

Záporožská jadrová elektráreň okupovaná ruskými silami pokračuje napriek výpadku elektriny v normálnej prevádzke, uviedla pre agentúru TASS jej hovorkyňa Jevgenija Jašinová. „Na zaistení bezpečnosti jej prevádzky pracuje vysokokvalifikovaný personál,“ dodala.

V susednej Chersonskej oblasti zostalo bez elektriny viac ako 100.000 ľudí v 150 mestách a obciach, uviedol Ruskom menovaný gubernátor Vladimir Saľdo. Úlomky zostrelených bezpilotných lietadiel podľa neho poškodili rozvodňu neďaleko mesta Geničesk (ukrajinsky Heničesk), ako aj rozvodňu v Melitopolskom okrese Záporožskej oblasti.

Krátko pred výpadkom prúdu ruskí vojenskí blogeri a miestne okupačné úrady informovali o útoku dronov na Chersonskú oblasť a región pri hraniciach Krymu. (TASR)

Viac ako 44 miliónov ľudí má možnosť rozhodnúť o tom, kto z piatich kandidátov nahradí konzervatívneho politika Jun Sok-jola, ktorý 3. decembra 2024 nečakane vyhlásil stanné právo, v dôsledku čoho bola voči nemu vznesená ústavná žaloba a v apríli tohto roku bol odvolaný z funkcie. Informovala o tom agentúra DPA.

Favoritom volieb je 61-ročný ľavicový politik I Če-mjong z opozičnej Demokratickej strany, ktorý v aktuálnych prieskumoch vedie o približne desať percentuálnych bodov nad 73-ročným exministrom práce Kimom Mun-sunom z vládnucej konzervatívnej Strany ľudovej moci.

Zatiaľ čo bývalý právnik I Če-mjong sľubuje rozšírenie obnoviteľných energií, posilnenie práv pracujúcich a reštart vzťahov so Severnou Kóreou, Kim Mun-su chce byť ústretový k podnikateľom a presadzuje tvrdý postoj voči KĽDR.

Hlava štátu je v Južnej Kórei volená priamo a má rozsiahle právomoci. Stojí nielen na čele vlády, ale je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl. Môže tiež vydávať nariadenia. Na rozdiel od mnohých iných štátov však môže úrad zastávať len jedno päťročné funkčné obdobie.

Volebné miestnosti sú otvorené od 06.00 h do 20.00 h miestneho času (23.00 h – 13.00 h SELČ). Voliči mohli hlasovať aj predčasne v dňoch 29. a 30. mája.

V prípade riadnych prezidentských voľbách nasleduje niekoľko mesiacov trvajúce prechodné obdobie. Pri predčasných voľbách to však neplatí a víťaz sa ujme funkcie okamžite po vyhlásení výsledkov volebnou komisiou. (TASR)

Bez prúdu je tiež viac ako 100-tisíc ľudí v Rusmi ovládanej časti Chersonskej oblasti, píše agentúra TASS.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorá je najväčším takýmto zariadením v Európe a ktorú kontrolujú ruské sily, funguje podľa TASS v normálnom režime.

Agentúra RIA Novosti informovala, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla vysokonapäťové zariadenie, čo vyústilo do rozsiahleho výpadku elektriny. "V celom regióne nie je elektrina," uviedla agentúra.

Výpadok v Záporožskej oblasti podľa TASS nenarušil situáciu v tamojšej jadrovej elektrárni. Elektráreň, ktorú teraz riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom, v súčasnosti nevyrába elektrinu, dodávky prúdu ale potrebuje pre chod chladiacich systémov. (ČTK)

Výzva Zelenského prišla po tom, čo Rusko opäť odmietlo návrh na 30-dňové zastavenie bojov.

„Skutočné očakávame, že Trump podnikne razantné kroky,“ vyhlásil na brífingu po druhom kole rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Spojené štáty podľa neho musia „zatlačiť na Rusov silnými sankciami, aby pristúpili na prímerie“.

Zelenskyj zároveň upozornil, že návrh Ruska na dvoj- až trojdňové čiastočné prímerie podľa jeho názoru nie je skutočným riešením a Kremeľ chce len „krátku pauzu“.

Nové sankcie žiada aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prímeriu a pokračovali vo vojne. Nové sankcie sú teraz mimoriadne dôležité,“ zdôraznil. (TASR)