USA: Trump stiahol nomináciu Muskovho spolupracovníka Isaacmana na šéfa NASA

Erdogan zároveň zopakoval, že je ochotný zorganizovať stretnutie medzi americkým, ruským a ukrajinským prezidentom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine.

Turecký prezident označil uskutočnenie pondelkových rokovaní za veľký úspech, predovšetkým po nedeľnom dronovom útoku Kyjeva na viacero ruských leteckých základní. „Už to, že sa stretnutie uskutočnilo napriek tomu, čo sa stalo včera, je samo osebe úspech,“ uviedol.

Pondelkové rozhovory boli podľa Erdogana „vynikajúce“ a s ich výsledkom je spokojný. „Údaje, ktoré poskytlo Rusko aj Ukrajina,... (sú) veľmi, veľmi dôležité z hľadiska toho, že ukazujú, aké dôležité sú tieto istanbulské stretnutia. A my sme na to hrdí,“ vyhlásil Erdogan.

Turecký prezident tiež pripomenul, že nasledujúce rokovania o ukončení vojny na Ukrajine by sa znovu mohli uskutočniť v Turecku.

„Mojím najväčším želaním pre obe strany je, aby sa (ruský prezident) Vladimir Putin aj (ukrajinský prezident) Volodymyr Zelenskyj stretli v Istanbule alebo Ankare, a dokonca aby sa k nim pridal aj (americký prezident Donald) Trump, ak budú súhlasiť,“ vyhlásil Erdogan a dodal, že Turecko „podnikne kroky“ na uľahčenie takéhoto stretnutia. (TASR)

Ak by ho západné krajiny ešte zvýšili, šanca na rokovania je podľa neho vysoká. V opačnom prípade by k nim dôjsť nemuselo. Pavel to povedal po skončení summitu Bukureštskej deviatky.

„Dlhodobo zastávam názor, že ekonomické a finančné nástroje sú v súčasnej dobe vo vzťahu k Rusku možno efektívnejšie než tie vojenské. Na jednej strane by sme určite mali poskytnúť Ukrajine všetky vojenské prostriedky, aby dokázala zabrániť ďalším stratám územia, prípadne stratám na životoch. Na druhej strane, ak má niečo Rusko donútiť k tomu, aby si konečne sadlo k rokovaciemu stolu a začalo zmysluplne rokovať o mierovom riešení, tak je to práve ekonomická situácia Ruska a situácia na finančných trhoch,“ myslí si český prezident.

V prípade, že by Západ v sankciách poľavil alebo by pristúpil na návrh Ruska najskôr ich zrušiť a až potom začať rokovať, veľmi pravdepodobne by podľa neho k žiadnym rokovaniam nedošlo alebo by neviedli k výsledku, ktorý by západné krajiny pre Ukrajinu chceli.

Na stretnutí lídrov krajín B9 hovorili aj o účasti Ukrajiny na blížiacom sa summite NATO v Haagu. Všetci sa podľa slov Pavla zhodli na tom, že by mala byť zastúpená na čo najvyššej úrovni, o samotnom formáte sa podľa neho ešte rokuje.

Čo sa týka plánov na zvyšovanie výdavkov na obranu, väčšina krajín podľa Pavla vníma, že situácia v Európe a vo svete nie je bezpečná, a preto treba do obrany investovať viac.

„Uvidíme, aká bude debata v rámci Aliancie. Sú členské krajiny, ktoré tak úplne nesúznejú s tým, že by sme mali toľko utrácať, pretože vnímanie hrozby je možno u nich postavené trochu inak. Ale ak sa budeme držať princípu solidarity v Aliancii – jeden za všetkých, všetci za jedného – a ak budeme mať rovnaký pohľad na vnímanie hrozieb, potom sa zrejme k nejakému zhodnému číslu dopracujeme,“ dodal český prezident. (TASR)

Ruská delegácia v Istanbule podľa svojho hlavného vyjednávača Vladimira Medinského navrhla čiastočné prímerie „na dva až tri dni“ s cieľom získať telá padlých vojakov. Ukrajina návrh údajne prehodnotí

„Navrhli sme konkrétne prímerie na dva až tri dni v určitých oblastiach frontovej línie... aby velitelia mohli pozbierať telá svojich vojakov,“ povedal Medinskij.

Bezprostredne po ukončení viac ako hodinového stretnutia v paláci Čiragan obe strany potvrdili dohodu o výmene ťažko zranených vojnových zajatcov, ako aj tých, ktorí majú menej ako 25 rokov. Jej súčasťou je aj výmena pozostatkov približne 6000 zabitých vojakov.

„Dohodli sme sa na výmene všetkých ťažko zranených a ťažko chorých vojnových zajatcov. Druhou kategóriou sú mladí vojaci, ktorí majú od 18 do 25 rokov... Taktiež sme sa dohodli na vrátení 6000 tiel padlých vojakov,“ uviedol šéf ukrajinského rezortu obrany Rustem Umerov, ktorý viedol delegáciu Kyjeva.

Podľa Medinského by malo ísť o doposiaľ najväčšiu takúto výmenu a počet vojnových zajatcov by mohol dosiahnuť až 1200. Dodal, že obe strany sa zároveň dohodli na vytvorení lekárskych komisií na výmeny ťažko zranených vojakov a na zabezpečenie ich pravidelnosti.

Rusko aj Ukrajina si na rokovaniach v Istanbule podľa očakávaní tiež vymenili memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj vyhlásil, že Kyjev ruské memorandum preskúma.

„Musíme dôkladne preskúmať ruský dokument a posúdiť jeho obsah... Uisťujeme vás, že keď tak urobíme, podelíme sa o našu odpoveď,“ uviedol Tychyj. Umerov upresnil, že Ukrajina bude mať týždeň na oboznámenie sa s dokumentom.

Medinskij potvrdil, že ruské memorandum malo dve časti. Prvá sa podľa neho týka toho, ako dosiahnuť „skutočne trvalý mier“, a v druhej Moskva naznačila celý rad spôsobov, ako dosiahnuť „skutočné prímerie“.

Hlavný ruský vyjednávač tiež potvrdil, že jeho delegácia od Ukrajiny dostala zoznam 339 mien detí, ktorých návrat Kyjev požaduje. Podľa Medinského Ukrajina otázku zadržiavaných detí využíva na vyvolanie emócii a „hrá divadlo pre Európanov“. Putinov spolupracovník uviedol, že ruská strana nedávno vrátila Ukrajine 101 detí, zatiaľ čo ukrajinská len 20.

Kyjev Moskvu obviňuje z „nezákonného deportovania (a) násilného premiestnenia“ týchto detí. Podľa agentúry Reuters Rusko tvrdí, že deti boli premiestnené s cieľom chrániť ich pred bojmi.

Ukrajinská delegácia v pondelok navrhla uskutočniť ďalšie kolo rokovaní do konca júna. „Navrhujeme ruskej strane, aby sa stretnutie uskutočnilo do konca tohto mesiaca, od 20. do 30. júna,“ vyhlásil Umerov. (TASR)

Delegácie si „vymenili dokumenty prostredníctvom tureckej strany a pripravujeme nové prepustenie vojnových zajatcov,“ povedal Zelenskyj na samite členov NATO v Litve.

Ukrajinskí vyjednávači okrem toho v Istanbule odovzdali ruským predstaviteľom zoznam detí, ktoré Moskva nezákonne deportovala. Kyjev požaduje ich návrat.

Po  druhom kole priamych rozhovorov ukrajinskej a ruskej delegácie v Istanbule to povedal turecký prezident  Erdogan, informovali agentúry Reuters a AFP.  Dnešné rozhovory označil za skvelé.

Vladimir Medinskij viedol ruskú delegáciu na rokovaní s Ukrajinou v Istanbule.

Podľa agentúry Reuters povedal, že ruskí zástupcovia odovzdali Ukrajincom memorandum načrtávajúce požiadavky Moskvy pre celkové prímerie.

Námestník ukrajinského ministra zahraničia Serhij Kyselycia pred tým podľa agentúr uviedol, že Rusko odmietlo myšlienku na bezpodmienečné prímerie a Ukrajina nemohla bezprostredne reagovať na ruské návrhy, pretože ich dostala až dnes.