Turistu v luxusnom stanovom tábore v Namíbii zabil lev

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na afganské ministerstvo zahraničia. Deje sa tak po tom, čo ruský najvyšší súd v apríli pozastavil zákaz činnosti Talibanu, ktorý v Rusku platil viac ako 20 rokov, od roku 2003.

"Dúfame, že táto nová etapa umožní obom krajinám rozšíriť spoluprácu v rôznych oblastiach," uviedol vo vyhlásení Amir Chán Muttakí, minister zahraničia vo vláde Talibanu.

Vládu Talibanu, ktorá sa v krajine ujala vlády v roku 2021 po stiahnutí síl vedených Spojenými štátmi, doteraz neuznala žiadna krajina sveta.

Čína sa v roku 2023 stala prvou krajinou, ktorá prijala diplomata na úrovni veľvyslanca nominovaného Talibanom. Odvtedy ju nasledovalo viacero krajín, vrátane Pakistanu, dodala agentúra Reuters. (ČTK)

Vyplýva to z firemných dokumentov, na ktoré upozornil ruský denník Kommersant.

V podaní Samsung Display je to zásadný obrat oproti roku 2021, keď táto spoločnosť získavala tieto materiály od najmenej 11 ruských dodávateľov.

V najnovších výkazoch Samsungu chýbajú údaje o ruských kovoch za roky 2022 a 2023, čo naznačuje vedomý odklon od ruských dodávateľských reťazcov v dôsledku obáv z rizika sekundárnych sankcií pre vojnu na Ukrajine.

Spomenuté kovy sú nevyhnutné pre výrobu špičkovej elektroniky. Volfrám sa používa na vnútorné prepojenie čipov, tantal ako bariéra medzi kremíkom a meďou a zlatý drôt na spájanie mikroprocesorov s púzdrami.

Samsung Display, dcérska spoločnosť Samsung Electronics, vyrába displeje pre televízory, smartfóny, notebooky a ďalšie zariadenia nielen pre Samsung, ale aj pre globálnych výrobcov vrátane Apple. Aj Apple po ruskej invázii na Ukrajinu ukončil používanie ruských surovín.

Samsung podľa expertov môže naďalej získavať ruské suroviny prostredníctvom sprostredkovateľov. To by mohlo buď zvýšiť náklady na konečný produkt o dve až päť percent vďaka dlhším dodávateľským reťazcom prostredníctvom globálnych subjektov, alebo ich znížiť o podobnú maržu, ak by sa dodával priamo z tovární v Číne.

„Pre Rusko je to jasný signál, že juhokórejské spoločnosti neplánujú v blízkej budúcnosti návrat na ruský trh. Majú záujem o predaj hotových výrobkov, ale nie o obnovu hlbšej priemyselnej spolupráce,“ povedal pre Kommersant nemenovaný zdroj zo sektora výroby elektroniky. (SITA, Komersant)

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na kópiu dokumentu, do ktorého nahliadla. Ukrajinskí predstavitelia tento týždeň uviedli, že Rusom predložili návrh ešte pred začiatkom rokovania v Istanbule.

Návrh podmienok mierovej dohody v tomto dokumente sa zhoduje s predchádzajúcimi podmienkami stanovenými Kyjevom.

Patrí medzi zachovanie plnej vojenskej kapacity Ukrajiny po uzavretí mierovej dohody, odmietnutie medzinárodného uznania ruskej zvrchovanosti nad okupovanými územiami a reparácie pre Ukrajinu.

Dokument tiež uvádza, že súčasná frontová línia bude východiskovým bodom pre rokovania o území.

Rusko svoje požiadavky pred schôdzkou s Ukrajincami nezverejnilo, hoci na to Kyjev naliehal. Ruská delegácia do Istanbulu odletela dnes popoludní, oznámili agentúry s odvolaním sa na anonymné zdroje.

Ukrajinský tím na rokovaní povedie minister obrany Rustom Umerov, zatiaľ čo na čele ruskej diplomatickej výpravy bude poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij, ktorý viedol aj predchádzajúcu ruskú delegáciu. (ČTK)

Vyplýva to z informácií zverejnených rôznymi telegramovými účtami aj ruskými úradmi.

Útok bezpilotných lietadiel na základňu Belaja v Irkutskej oblasti je prvým tohto druhu v tejto časti Sibíri, ktorá je od miest priamych bojov vzdialená asi 4300 kilometrov, píše agentúra Reuters.

Nemenovaný zástupca ukrajinskej tajnej služby (SBU) ruskojazyčnému serveru BBC povedal, že terčom úderov sa stalo tiež vojenské letisko Ďagilevovo pri Rjazani a Ivanovo pri rovnomennom meste na severovýchod od Moskvy. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť.

SBU podnikla operáciu s cieľom zničiť bombardéry v ruskom tyle, uvádza s odvolaním sa na nemenované zdroje telegramový kanál RBK Ukrajina. Na základni Belaja sú rozmiestnené bombardéry Tu-95 a Tu-22, ktoré Rusko používa na raketové útoky proti Ukrajine.

Zdroje z SBU uviedli, že v rámci operácie zvanej Pavučina bolo zasiahnutých 41 lietadiel ruského strategického letectva a Rusku vznikla škoda za vyše dve miliardy dolárov. Akcia sa plánovala viac ako jeden a pol roka, píše RBK Ukrajina na svojom telegramovom účte.

Ľudia, ktorí sa na nej podieľali, sú vraj už dlho na ukrajinskom území.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev podľa agentúry Reuters potvrdil, že cieľom dronového útoku sa stala vojenská jednotka pri obci Srednij. Neďaleko nej leží letecká základňa Belaja.

Kobzev dodal, že "zdroj, odkiaľ boli drony vypustené, bol zablokovaný". Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že nie je jasné, koľko dronov celkovo útočilo a že boli vypustené z nákladného auta.

Ľudia v Olenegorsku v Murmanskej oblasti podľa telegramového kanála Baza blízkeho ruským bezpečnostným zložkám informovali o tom, že počujú výbuchy, vidia požiar a že na mesto útočia drony. Tie údajne vyleteli z nákladného auta zaparkovaného pri vjazde do mesta.

Svedkovia vypovedali, že vodiča kamióna zadržala polícia. Baza poznamenáva, že táto informácia nie je oficiálne potvrdená.

Pri Olenegorsku sa nachádza základňa ruského strategického letectva.

Gubernátor Murmanskej oblasti Andrej Čibis informoval, že na región zaútočili bezpilotné lietadlá a že sa aktivovala protivzdušná obrana.

Ukrajina tento útok podnikla deň pred druhým kolom priamych rokovaní s Ruskom, ktoré sa uskutoční v Istanbule. (ČTK)