Český minister spravodlivosti Blažek odstupuje pre kauzu s bitcoinmi

Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy.

Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot.

„Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj.

„Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

Britský minister obrany skonštatoval, že Moskva každodenne zaútočí na Ukrajinu vyše 300 dronmi. „Prezident Putin stále dokazuje, že sa nezasadzuje za mier, ale je naďalej zameraný na smrť, ničenie a destabilizáciu,“ povedal Healey.

Berlín požiadal Spojené štáty a ďalších spojencov, aby Ukrajine darovali viac Patriotov či obdobných systémov protivzdušnej obrany, upresnil Pistorius. „Ponúkli sme tiež, že prípad od prípadu preskúmame možnosť zaplatiť za systémy, ktoré by sa takto mohli uvoľniť," dodal. (TASR)

Rezolúcia sa týkala aj neobmedzeného prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, píšu tlačové agentúry.

USA, jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady s právom veta, protestovali proti tomu, že text rezolúcie neobsahoval odsúdenie Hamasu a požiadavku na jeho odzbrojenie a odchod z palestínskeho územia.

Zvyšných 14 členov rady hlasovalo za návrh uznesenia.

"Spojené štáty jasne povedali, že nepodporia žiadne opatrenie, ktoré neodsúdi Hamas a ktoré nevyzve na odzbrojenie a odchod Hamasu z Gazy," povedala ešte pred hlasovaním americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Sheaová.

"Táto rezolúcia by podkopala diplomatické úsilie o dosiahnutie prímeria, ktoré by odrážalo realitu na mieste, a povzbudila by Hamas," myslí si o texte, ktorý predložilo desať krajín z 15-člennej rady. (ČTK)

Uviedol to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas stretnutia predstaviteľov Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli.

Podľa Umerova má Kyjev tiež záujem, aby ukrajinské zbrojárske spoločnosti vyrábali novo vyvinuté systémy mimo krajiny. Vojenské vybavenie zo zahraničia by malo byť na Ukrajinu dodávané počas trvania vojny s Ruskom.

„Budeme spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá, rakety, muníciu a ďalšie zbrane. Ukrajinské drony zmenili bojisko. A teraz zmenia aj to, ako sa krajiny kontaktnej skupiny pripravujú na budúce hrozby,“ vyhlásil Umerov na tlačovej konferencii spolu s nemeckým a britským rezortným partnerom. Dodal, že spoločná výroba predstavuje strategický posun.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už pred stretnutím prisľúbil väčšie úsilie o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, týkajúce sa najmä ochrany, narušení komunikácie a rozmiestnenia zbraní. Na týchto krokoch sa podľa DPA podieľajú aj ďalšie krajiny.

Britský minister obrany John Healey v stredu odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá a civilistov. „Ukrajina, Spojené štáty, všetci tu z nás vyzývame na prímerie. Stojíme za mier. Putin vo vojne pokračuje, takže práca tejto kontaktnej skupiny je o to viac dôležitá. Musíme sa posilniť (a) nikdy nesmieme ustúpiť,“ vyhlásil Healey. (TASR)

Urobil tak v obave z potenciálnej vojenskej hrozby, ktorú by pre krajinu mohlo predstavovať Rusko.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Návrh v estónskom parlamente podporilo 81 poslancov zo 101-členného parlamentu, uviedla tlačová kancelária parlamentu. Hlasovanie sa v krajine konalo po tom, čo odstúpenie schválili už aj v Lotyšsku a Litve.

Všetkých päť krajín Európskej únie a NATO, ktoré hraničia s Ruskom – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko –oznámilo plány na odstúpenie od spomínaného dohovoru pre vojenské hrozby zo strany Moskvy.

Krajiny môžu skladovať a používať protipechotné míny šesť mesiacov po tom, čo oznámili svoje odstúpenie ostatným štátom viazaným Ottawským dohovorom a OSN. Žiadna z piatich krajín tak doposiaľ neurobila, pripomína Reuters.

Rusko nepodpísalo Ottawský dohovor a po začatí invázie na Ukrajinu použilo aj nášľapné míny.

Laureátka Nobelovej ceny za mier Jody Williamsová, ktorá cenu získala v roku 1997 za odstraňovanie protipechotných mín a prácu venovanú ich zákazu, kritizovala rozhodnutia susedných štátov Ruska.

"Míny neovplyvňujú výsledok vojny... Jediné, čo tým získate, je následný neporiadok ohrozujúci vaše vlastné obyvateľstvo," povedala v apríli pre denník The Guardian. (TASR)