Európska komisia plánuje predstaviť nový klimatický cieľ v júli, bude flexibilnejší

Informuje o tom osobitný spravodajca TASR podľa správ televízií BBC a Sky News.

„Stojíme pevne za rozhodnutím a záväzkom spojencov, pokiaľ ide o nezvratnú cestu Ukrajiny k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO. Ukrajina má právo vybrať si vlastné bezpečnostné usporiadanie a rozhodnúť o svojej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania,“ píše sa vo vyhlásení.

Podpísaní lídri tvrdia, že členstvo Ukrajiny v NATO ďalej posilní úsilie o zadržiavanie Ruska. Moskva podľa nich neprejavila „žiadny skutočný záujem“ o mierové riešenie ozbrojeného konfliktu.

Podporu členstvu Ukrajiny v Aliancii predtým vyslovil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý však uviedol, že ide o dlhodobý záväzok.

Vyhlásenie lídri vydali v čase, keď sa delegácie Ukrajiny a Ruska stretávajú v Istanbule na druhom kole mierových rokovaní. Rusko opakovane deklarovalo, že členstvo Ukrajiny v NATO je preň červenou čiarou, a tvrdí, že rozširovanie Aliancie na východ bolo jednou z hlavných príčin vojny.

Na rokovaniach vo Vilniuse sa okrem lídrov východného krídla NATO zúčastňujú na pozvanie Litvy aj predstavitelia severských spojencov - Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Prítomný je aj Rutte a prezident Ukrajiny.

Slovensko zastupuje prezident Peter Pellegrini. (TASR)

V sklade, kde sa údajne kompletizovali drony, sa v pondelok uskutočnila razia ruskej polície a príslušníkov špeciálnych služieb.

Sklad v meste Čeľabinsk na západe ázijskej časti Ruska lokalizovali pomocou záberov zverejnených ukrajinskou tajnou službou SBU po operácii nazvanej „Pavučina“, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Lokálna čeľabinská webová stránka 74.ru a ruskí vojnoví blogeri tvrdia, že nájomcovia a prenajímatelia priestorov boli zadržaní. Oficiálne táto informácia nebola potvrdená.

Zelenskyj však predtým uviedol, že všetci Ukrajinci zapojení do operácie Pavučina opustili ruské územie ešte pred jej začiatkom.

Oficiálne nateraz nie je potvrdená ani správa o pátraní po majiteľovi nákladných áut použitých pri dronových útokoch, ktorým je údajne 37-ročný muž pôvodom z ukrajinského mesta Žytomyr žijúci v Čeľabinskej oblasti.

Šéf SBU Vasyľ Maľuk v statuse na Telegrame označil operáciu Pavučina za bezprecedentnú a jedinečnú. Uskutočnila sa súčasne v troch časových pásmach a bola z logistického hľadiska mimoriadne zložitá.

Jej príprava aj priebeh však podľa Maľuka boli v súlade so zákonmi a pravidlami vedenia vojny a aj jej ciele sú „absolútne legitímne, lebo „šlo o vojenské letiská a lietadlá, ktoré bombardujú ukrajinské mestá obývané civilistami.“

„Z našej strany dochádza k skutočnej demilitarizácii Ruskej federácie, pretože ničíme vojenské ciele. A naše útoky budú trvať presne tak dlho, ako Ruská federácia terorizuje Ukrajincov raketami a šáhidmi (dronmi iránskeho typu),“ varoval Maľuk.

Aj preto na platforme Telegram v pondelok koluje video nasnímané v blízkosti obce Srednij, ktorá sa nachádza asi osem kilometrov od leteckej základne Belaja - jedného z terčov útoku v rámci operácie Pavučina. Žena, ktorá dané video natáčala, do záberu hovorí o niekoľkokilometrovej kolóne nákladných vozidiel odstavených na krajnici kvôli ich kontrolám políciou a bezpečnostnými zložkami.

Iné zverejnené video ešte z nedele zachytáva niekoľko mužov, ktorí si na parkovisku všimli, ako sa otvára nákladný priestor odstaveného kamióna, a snažili sa silou zablokovať otvárací mechanizmus a zabrániť vzletom dronov. Igor Kobzev, gubernátor Irkutskej oblasti, kde k tomu došlo, navrhol odmeniť týchto všímavých občanov.

Ruskí protivojnoví blogeri v súvislosti s operáciou Pavučina hovoria aj o karme a spomínajú aj potopenie raketového krížnika Моskva, vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily, v apríli 2022 a pripomínajú, aká dôležitá bola táto udalosť pre Ukrajinu a jej sympatizantov. (TASR)

Informujú o tom agentúry AP a AFP s odvolaním sa za zdravotnícke zdroje a miestnu civilnú obranu.

Ukrajinskú delegáciu vedie šéf rezortu obrany Rustem Umerov, ruskú blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij.

Delegácie Kyjeva a Moskvy sa stretávajú v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu za účasti tureckých predstaviteľov. Podľa očakávaní si vymenia memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Ukrajina tento dokument zverejnila vopred a žiadala rovnaký krok od Ruska, ktoré tak napokon nespravilo.

Ukrajinskí a ruskí predstavitelia si pri príchode podľa zdroja TASS nepodali ruky.

„Celý svet sa pozerá,“ vyhlásil na úvod rozhovorov ich predsedajúci, turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Taktiež vyjadril presvedčenie, že toto stretnutie prinesie „konkrétne“ výsledky a priblíži všetky strany k mieru.

Dúfa, že delegácie budú tiež hovoriť o ďalšej výmene vojnových zajatcov, prípadne aj o prípravách na stretnutie hláv oboch štátov.

Zelenskyj v pondelok z litovského Vilniusu odkázal, že pre Ukrajinu je veľmi dôležité bezpodmienečné prímerie a humanitárne otázky. Zdôraznil však, že kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri. Túto možnosť Kremeľ opakovane odmietol a uviedol, že stretnutie prezidentov by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa v Istanbule konali 16. mája. (SME)

Ruská armáda v máji 2025 obsadila 507 štvorcových kilometrov po tom, ako v apríli získala 379 štvorcových kilometrov a v marci 240 štvorcových kilometrov.

V máji 2025 sa ruský postup opäť zameral na Donecku oblasť, kde ruská armáda dobyla takmer 400 štvorcových kilometrov. Ukrajinské jednotky v máji nezískali žiadne územie.

Od júna 2024 do mája 2025 Rusko získalo celkovo 5 107 štvorcových kilometrov, čiže menej ako jedno percento ukrajinského územia pred vojnou. Koncom mája tohto roka Rusko úplne alebo čiastočne kontrolovalo takmer 19 percent ukrajinského územia pred vojnou vrátane Krymu a Donbasu.

Podobná situácia ako na jar tohto roka bola na fronte aj pred rokom. Ruskí vojaci vlani v máji obsadili 449 štvorcových kilometrov po tom ako v apríli dobyli 111 štvorcových kilometrov a v marci 50 štvorcových kilometrov. (SITA)

„Rokovať budú o rozvoji vzájomných bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Talianskom, dotknú sa aj možnosti ďalšej spolupráce v oblasti energetiky. Témou stretnutia budú tiež aktuálne otázky súvisiace s Európskou úniou,“ priblížili z tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR.

Súčasťou delegácie budú tiež podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková a štátny tajomník rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí Marek Eštok.