Návštevníci ničia mincami v trhlinách Obrov chodník, pamiatku UNESCO

TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Hrozba, ktorú Čína predstavuje, je skutočná a mohla by byť bezprostredná,“ povedal Hegseth na bezpečnostnom fóre s názvom Dialóg Shangri-La v Singapure a dodal, že Peking podľa neho „dúfa, že bude dominovať a kontrolovať“ Áziu.

Hegseth zároveň upozornil, že čínska armáda sa „pripravuje na skutočnú situáciu“, keďže sa podľa neho pripravuje na potenciálnu inváziu na Taiwan.

„Je verejne známe, že (čínsky prezident) Si (Ťin-pching) nariadil svojej armáde, aby bola schopná invázie na Taiwan do roku 2027. PLA buduje armádu na to, aby to dokázala, každý deň na to trénuje a nacvičuje si skutočnú operáciu,“ povedal šéf Pentagónu v Singapure s odkazom na Čínsku Ľudovú oslobodeneckú armádu (ČLOA).

Hegseth v sobotu zároveň vyzval ázijských spojencov a partnerov Washingtonu, aby vzhľadom na hrozbu zo strany Číny rýchlo zvýšili svoje vojenské výdavky.

„Americkí spojenci v indicko-tichomorskej oblasti môžu a mali by rýchlo zmodernizovať svoju vlastnú obranu,“ povedal šéf Pentagonu na singapurskom dialógu Shangri-La a dodal, že „odstrašovanie nie je lacnou záležitosťou“.

Americký minister obrany zároveň vyhlásil, že Spojené štáty sú „späť“ v indicko-pacifickom regióne a aj tam „zostanú“.

„Amerika je hrdá na to, že je späť v indicko-pacifickom regióne – a my tu zostaneme,“ povedal v prejave na tomto významnom medzivládnom bezpečnostnom fóre v Singapure a označil tento región za „naše prioritné miesto pôsobenia“. (TASR)

Od kňaza požadoval 50-tisíc eur, informuje TASR podľa správy internetového denníka Friedberger-Allgemeine.

Za vydieranie sa Slovák v piatok zodpovedal pred súdom v bavorskom Augsburgu, ktorý mu napokon vymeral väzenský trest vo výške jedného roka a ôsmich mesiacov s podmienečným odkladom na tri roky. Dostal tiež peňažnú pokutu 800 eur, ktorú má zaplatiť charitatívnej službe Maltézskej pomoci.

V novembri 2022 poslal 50-ročný muž kňazovi z okresu Aichach-Friedberg v spolkovej krajine Bavorsko cez aplikáciu WhatsApp niekoľko nahých fotografií, ktoré kňaz následne nahral na svoj profil na internetovej platforme „Romeo“, spresňuje denník. Obaja muži sa údajne spoznali práve na tejto zoznamovacej platforme a pri jednom stretnutí mali aj sexuálny styk, s ktorým obaja súhlasili.

Slovák následne od kňaza v správe požadoval sumu 50.000 eur, v opačnom prípade hrozil zverejnením jeho nahých fotiek v televízii i v jeho farnosti, píše Friedberger-Allgemeine.

Duchovný však požadovanú sumu nezaplatil a miesto toho kontaktoval políciu. Päťdesiatročný muž potom v januári 2023 poslal e-mail s nahými fotografiami na kňazov farský úrad.

Kňaz nebol na pojednávaní prítomný. Rozhodnutie súdu však nakoniec bolo prísnejšie, než pôvodne požadoval prokurátor Philipp Jäger. Ten žiadal podmienečný trest vo výške ôsmich mesiacov a peňažný trest 1200 eur.

12 zsl (TASR)

„Som vďačný za iniciatívu - návrh zákona o sankciách, ktorý už podporilo 82 (amerických) senátorov z oboch politických strán,“ uviedol Zelenskyj v piatok na platforme X. „Diskutovali sme o ňom aj o ďalších pákach, ktoré môžeme použiť, aby sme Rusko prinútili k mieru. O to sa spoločne budeme naďalej snažiť," dodal.

Ukrajinský prezident zároveň obvinil Moskvu z toho, že si robí žarty z diplomatických iniciatív a rokovania využíva len ako zásterku na prípravu svojej novej ofenzívy. Zdôraznil, že Rusko ďalej útočí na ukrajinské mestá a obce, pričom odmieta všetky návrhy prímeria. „Preto je potrebný ďalší tlak,“ dodal.

Zelenskyj poďakoval ako republikánskemu senátorovi Grahamovi, tak aj demokratovi Blumenthalovi za presadzovanie podpory Ukrajiny v oboch ich politických táboroch. „Práve skutočná účasť Spojených štátov v každej fáze rokovaní môže zaručiť spoľahlivý mier,“ uviedol.

Graham a Blumenthal sa počas svojej piatkovej návštevy Kyjeva stretli aj s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, s ktorým hovorili o možnom rozšírení obchodných vzťahov.

Graham podľa vlastných slov očakáva, že tieto obchodné vzťahy sa zamerajú na vojenský sektor s tým, že ten americký bude Ukrajine predávať zbrane, ktoré už vyvinul. Nakupovať od USA by ich podľa neho mohli aj iné krajiny, ktoré by ich následne dodávali Ukrajine.

Obaja senátori stoja za novým navrhovaným balíkom sankcií proti Rusku, ktorý v americkom Senáte podporuje väčšina zákonodarcov naprieč oboma politickými stranami. Zatiaľ však nie je zrejmé, či by získal rovnakú podporu aj v dolnej komore amerického Kongresu, teda Snemovni reprezentantov. Republikán Graham zároveň podľa DPA nateraz nechce v tomto úsilí predbiehať amerického prezidenta Donalda Trumpa, snažiaceho sa sprostredkovať urovnanie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

3 lsi zsl (TASR)

Vyzdvihoval zároveň „partnerstvo“ medzi americkým výrobcom ocele a japonskou spoločnosťou Nippon Steel, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

„Zvýšime clá na oceľ do Spojených štátov amerických z 25 percent na 50 percent, čo ešte viac zabezpečí oceliarsky priemysel,“ povedal Trump. „Tomu sa nikto nevyhne,“ dodal.

Trump v prejave pred zamestnancami závodu v Pensylvánii zároveň vyhlásil, že slovo „clo“ je jeho „absolútne najobľúbenejším slovom“, cituje agentúra DPA.

Prezident USA šokoval trhy, keď v ešte v piatok 23. mája oznámil partnerstvo medzi americkým oceliarskym koncernom U.S. Steel a japonskou spoločnosťou Nippon Steel. Prezident vtedy uviedol, že toto partnerstvo vytvorí najmenej 70.000 pracovných miest a americkej ekonomike prinesie 14 miliárd USD, pričom väčšina investícií sa uskutoční v nasledujúcich 14 mesiacoch.

Trumpova administratíva odôvodnila existujúce clá na oceľ ako opatrenie na ochranu národnej bezpečnosti, pripomína DPA.

Podľa vládneho indexu cien výrobcov sa cena oceľových výrobkov od nástupu Trumpa do prezidentského úradu v januári tohto roka zvýšila približne o 16 percent, dodáva AP.

2 3 4 20 zsl

(TASR)

Ide o prvý takýto útok na krajinu za uplynulý približne mesiac.

Stalo sa tak po tom, čo Damask začiatkom tohto mesiaca oznámil nepriame rozhovory s Izraelom s cieľom upokojiť napätie a USA vyzvali na „dohodu o neútočení“ medzi týmito dvoma krajinami, ktoré sú technicky vo vojnovom stave.

Izraelská armáda krátko nato uviedla, že zaútočila na sklady zbraní obsahujúce rakety, ktoré „predstavovali hrozbu pre medzinárodnú a izraelskú námornú slobodu plavby v oblasti Lázikíje v Sýrii“.

„Okrem toho boli v oblasti Lázikíje zasiahnuté komponenty rakiet zem-vzduch,“ uviedli izraelské ozbrojené sily a dodali, že armáda „bude naďalej pôsobiť s cieľom zachovať slobodu konania v regióne, plniť svoje misie a bude konať s cieľom odstrániť akúkoľvek hrozbu pre štát Izrael a jeho občanov“.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) medzitým uviedlo, že stíhačky, podľa všetkého izraelské, útočili na vojenské objekty na okraji miest Tartús a Lázikíja.

Sýria a Izrael sú technicky vo vojne od roku 1948. Izrael obsadil Golanské výšiny od Sýrie v roku 1967 a od zvrhnutia sýrskeho exprezidenta Bašára Asada v decembri minulého roka vykonal stovky útokov a niekoľko cezhraničných prienikov, pripomína AFP.

Izrael tvrdí, že cieľom týchto jeho útokov je zabrániť tomu, aby sa moderné zbrane dostali k novým sýrskym predstaviteľom, ktorých považuje za džihádistov. (TASR)

Zelenskyj to povedal po schôdzke s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom v Kyjeve.

Ukrajinský prezident spresnil, že s Fidanom diskutovali o diplomatickom úsilí. Turecku i tamojšiemu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi podľa vlastných slov poďakoval za „podporu nášho úsilia dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier“.

„Predovšetkým za ich pomoc pri organizácii stretnutia, ktoré umožnilo zabezpečiť prepustenie tisícov našich ľudí z ruského zajatia. Návrat všetkých Ukrajincov zadržiavaných Ruskom je jednou z našich najvyšších priorít,“ dodal Zelenskyj.

Rusko podľa neho naďalej ignoruje výzvy na prímerie a doposiaľ nepredstavilo ani memorandum zahrňujúce kľúčové princípy pre vyriešenie konfliktu, cituje Anadolu.

„Rusko ďalej ignoruje výzvy sveta na zastavenie paľby a pokračuje vo svojom zabíjaní,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že „Rusi neboli schopní predstaviť takzvané 'memorandum', ktoré, ako prisľúbili, pripravia ihneď po výmene 1000 za 1000“ vojnových zajatcov. Ako dodal, ani Ukrajina, ani Turecko zatiaľ žiadne dokumenty od Moskvy nedostali.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že na to, aby bolo stretnutie zmysluplné, jeho program musí byť jasný a rokovania musia byť riadne pripravené.

Druhé kolo priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou je naplánované na pondelok 2. júna v Istanbule. Uskutoční sa po schôdzke zo 16. mája, na ktorom sa obe strany dohodli na výmene väzňov a príprave návrhov dokumentov na podporu mierového úsilia, pripomína Anadolu. Zatiaľ čo Rusko trvá na tom, že návrh predstaví až na rokovaniach, ukrajinská strana požaduje okamžité predloženie dokumentu. (TASR)