Českí záchranári budú môcť zasahovať na Slovensku a naopak. Dohoda prišla po 15 rokoch

júna s Ruskom v Istanbule, trvá však na svojej požiadavke, aby jej Rusko ešte pred tým doručilo memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny. Povedal to vo štvrtok večer šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje TASR na základe agentúry AFP.

„Ukrajina je pripravená zúčastniť sa na ďalšom stretnutí (s Ruskom), chceme však viesť konštruktívnu diskusiu. To znamená, že je dôležité (najprv) dostať ruský návrh (memoranda),“ povedal Jermak.

Vyjadril sa tak krátko po tom, ako hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh, aby sa 2. júna konalo ďalšie mierové rokovanie v Istanbule.

Jermak v podstate zopakoval slová ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova, ktorý už v stredu trval na tom, aby Moskva najskôr Kyjevu zaslala zmienené memorandum, respektíve svoje podmienky.

Moskva tvrdí, že zmienené požiadavky predloží Kyjevu až na rozhovoroch v Istanbule. Kyjev však trvá na tom, že ďalšie stretnutie neprinesie výsledky, ak ešte pred ním takéto memorandum nedostane, pričom podotýka, že Moskve svoje požiadavky na ukončenie vojny už predložil a žiada od nej teraz to isté.

Hovorca Kremľa Peskov označil vo štvrtok takúto požiadavku za „nekonštruktívnu“ a povedal, že prioritou Ruska je teraz pokračovať v priamych rokovaniach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zase uviedol, že Rusko robí všetko pre to, aby tieto stretnutia nepriniesli nijaké výsledky. Dodal pritom, že aj to je dôvodom na ďalšie podstatné sankcie a vyvíjanie tlaku na Rusko.

Podľa hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhija Tychého naznačuje odmietanie Moskvy poslať Kyjevu takýto dokument to, že „je pravdepodobne plný nerealistických ultimát“.

Agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že ruský prezident Vladimir Putin podmieňuje ukončenie vojny na Ukrajine písomným záväzkom západných lídrov, že NATO sa nebude viac rozširovať smerom na východ, ako aj zrušením časti protiruských sankcií. To by znamenalo vylúčenie budúceho členstva Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska v NATO.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa konali v Istanbule 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ruskú Vladimir Medinskij, ktorý je spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Jediným konkrétnym výsledkom bola vtedy dohoda Ruska a Ukrajiny, že si navzájom vymenia po 1000 vojnových zajatcov, čo sa skutočne stalo počas uplynulého víkendu. Moskva okrem toho prisľúbila vypracovanie zmieneného memoranda.

4 20 lsi (TASR)

Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP, píše TASR. Muž je podozrivý z porušenia súkromia a zo sexuálneho útoku.

Podozrivý, ktorý pravdepodobne používal skrytú kameru, oslovoval ženy v uliciach Barcelony a natáčal s nimi rozhovory bez ich súhlasu, uviedla španielska polícia. Na profile podozrivého na sociálnej sieti objavila 239 tajne nahratých videí.

Tieto zábery boli použité ako propagačný materiál na webovej stránke podozrivého, na ktorej sa záujemcovia mohli prihlásiť na online kurz „techník zvádzania“. Po zaplatení kurzovného vo výške 3000 eur navyše získali aj prístup k tajne získaným nahrávkam.

Program kurzu zahŕňal teoretické pokyny, ako osloviť ženy, aj príklady z reálneho života založené na videozáznamoch, ktoré muž nahral v uliciach Barcelony.

Polícia začala toto vyšetrovanie v apríli na podnet ženy, ktorá oznámila, že sa jej neskôr zadržaný muž nevhodne dotýkal a počas rozhovoru na ulici sa ju pokúsil „dvakrát pobozkať.“ Neskôr objavila video s týmto incidentom na platforme sociálnych médií, kde už nazbieralo viac ako 700.000 zobrazení.

4 pel lsi (TASR)

Došlo k tomu len deň po tom, ako nižšie postavený americký súd pre medzinárodný obchod platnosť týchto ciel zablokoval s tým, že Trump pri ich zavádzaní prekročil svoje právomoci. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a stanice CNBS.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že predošlé rozhodnutie súdu nižšej inštancie o blokovaní ciel je nateraz „dočasne pozastavené až do ďalšieho oznámenia“, a teda dovtedy kým posúdi predložené argumenty oboch strán. Žalujúcej strane, ktorá zahŕňa prokurátorov viacerých amerických štátov i domáce podniky, nariadil, aby odpovedala do 5. júna a vláde do 9. júna.

Trumpova administratíva predtým odvolaciemu súdu oznámila, že ak nedôjde k urýchlenému pozastaveniu stredajšieho rozhodnutia nižšieho súdu o blokovaní ciel, obráti sa už v piatok so žiadosťou o „núdzovú pomoc“ na najvyšší súd. Odvolací súd jej tak vo štvrtok svojim rozhodnutím vyhovel, pričom ho nezdôvodnil.

Takáto „prestávka“ dáva Trumpovej administratíve určitý priestor na vydýchnutie si a prípravu ďalších argumentov, prečo by malo byť rozhodnutie obchodného súdu pozastavené, komentuje CNBS.

Právny zástupca časti žalujúcich podnikateľov Jeffrey Schwab vyjadril presvedčenie, že štvrtkové rozhodnutie odvolacieho súdu je len „procedurálnym krokom“ a že súd nakoniec žiadosť vlády o obnovenie ciel zamietne, pričom „uzná nenapraviteľnú škodu“, akú spôsobujú.

Americký súd pre medzinárodný obchod pozastavil v stredu platnosť rozsiahlych ciel, ktoré Trump uvalil 2. apríla na väčšinu obchodných partnerov Spojených štátov vrátane Európsku úniu. Argumentoval pritom tým, že zavedenie takýchto ciel je právomocou Kongresu, ktorý Trump pri ich zavedení obišiel. Biely dom sa proti tomuto verdiktu odvolal a súd navyše obvinil zo zaujatosti a spochybnil jeho autoritu. (TASR)

Povedal to podľa agentúry AFP šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. S návrhom na druhé kolo priamych rokovaní v Istanbule 2. júna prišlo v stredu Rusko. Prvé priame rokovania medzi ruskou a ukrajinskou stranou sa po viac ako troch rokoch konali v polovici mája tiež v Istanbule. Obe strany sa dohodli na výmene zajatcov.

Pre Ukrajinu je ale dôležité, aby Rusko odovzdalo Kyjevu pripravené memorandum, kde predstaví svoje požiadavky pre dosiahnutie trvalého mieru, a to ešte pred plánovanou pondelkovou schôdzkou, oznámil Jermak v tlačovom vyhlásení.

Ochotu Ukrajincov zúčastniť sa rozhovorov v stredu potvrdil aj ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule. Aj on trval na tom, že ruská strana musí pred ďalším kolom rozhovorov predložiť svoje memorandum. (ČTK)

Podľa denníka Danas to uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dodal, že o tejto téme už súkromne hovoril s Putinom.

Podrobnosti rozhovoru Vučič nechcel zverejnil. Objasnil len, že s „ruskými partnermi“ vytvorili „pracovnú skupinu, aby sme zistili fakty.“

SVR vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu munície na Ukrajinu.

„Zásterkou (týchto) protiruských akcií je jednoduchá schéma využívajúca falošné certifikáty konečného užívateľa a sprostredkovateľské krajiny,“ píše sa v texte.

Sprostredkovateľmi sú údajne „najčastejšie krajiny NATO, predovšetkým Česko, Poľsko a Bulharsko. V poslednom čase sa na tento účel využívajú aj exotické varianty zahŕňajúce africké štáty,“ uviedla SVR.

„Príspevok srbských pracovníkov obranného priemyslu k vojne rozpútanej Západom, ktorej výsledok by Európa rada videla ako strategickú porážku Ruska, predstavujú státisíce nábojov do raketometov a húfnic, ako aj milión nábojov do ručných zbraní,“ píše sa v správe SVR.

Vučič podľa webu Danas priznal, že s „Českou republikou existuje zmluva, ale že neboli vydané žiadne povolenia a neboli dodané žiadne rakety.“

Dodal, že aj on sám je napádaný za vývoz zbraní do Ruska, o ktorom však tvrdí, že neexistuje. Vyhlásil, že tí, ktorí ho označujú za ruského špióna, teraz môžu povedať, že „pracuje pre iných.“

Vučič argumentoval, že továrne v Srbsku „musia žiť a pracovať,“ pričom doplnil, že v zbrojárstve pracuje v Srbsku približne 24-tisíc ľudí. Následne položil otázku, kam by mohlo Srbsko vyvážať zbrane, ak by nemohli ísť do Afriky, USA, ázijských krajín, Ruska alebo Európy.

Zdôraznil, že Srbsko je „nezávislá a suverénna krajina, ktorá je na európskej ceste, ale mala odvahu vyslať svojho najvyššieho predstaviteľa na (vojenskú) prehliadku v Moskve (9. mája) a odolať strašnému a desivému tlaku.“

Toto obvinenie na adresu Srbska zo strany Moskvy prichádza len tri dni po tom, ako Rusko a Srbsko predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach zemného plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny. (TASR)