Talianske úrady previezli ďalších 26 neúspešných žiadateľov o azyl do Albánska

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie šéfa Stavropoľského kraja na komunikačnej platforme Telegram a telegramové kanál Astra a SHOT.

Gurciev bol aj zástupcom starostu juhoruského mesta Stavropoľ.

Podľa šéfa Stavropoľského kraja vyšetrovatelia pracujú aj s teóriou o „ukrajinskom vplyve“ v tomto „teroristického útoku“. Ruskí propagandisti uviedli, že pri výbuchu granátu na Čechovovej ulici v Stavropole boli zabití dvaja ľudia.

Telegramový kanál Astra napísal, že Gurciev viedol vzdušnú zložku operácie na dobytie Mariupoľa a „využil svoje odborné znalosti v oblasti technológie navádzania rakiet, čo umožnilo výrazne zvýšiť ich presnosť a účinnosť“. Za prvého zástupcu starostu Stavropoľa Gurcieva vymenovali vlani v septembri.

Oznámil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neplánuje ani opätovne telefonovať s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

„Pokiaľ viem, zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď. Musíme počkať na reakciu ukrajinskej strany,“ povedal Peskov, podľa ktorého je teraz prioritou Ruska pokračovať v priamych rokovaniach.

Požiadavku Kyjeva, aby Moskva pred rokovaniami poskytla mierové podmienky, označil za „nekonštruktívnu“.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa konali v Istanbule 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol minister obrany Rustem Umerov, ruskú Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta. (TASR)

Už vybralo lokality, v ktorých bude umiestnený, oznámil to štátny tajomník bieloruskej bezpečnostnej rady Alexander Volfovič v bieloruských médiách.

Podľa neho sa otázka nasadenia systému „presunie do praktickej fázy“ ešte tento rok.

„Práce prebiehajú. Vyjadrenia niektorých ukrajinských predstaviteľov a ďalších lídrov – že ide o blaf, že sa nič nedeje – nech sa tým utešujú,“ povedal Volfovič podľa webu united24media.com.

Zároveň vyjadril presvedčenie o strategickej hodnote systému: „Orešnik bude schopný spôsobiť neprijateľné škody potenciálnemu protivníkovi v prípade agresie voči Bielorusku. Ale boli by sme radi, keby k tomu nikdy nedošlo.“

Orešnik, balistická raketa odvodená od ruského systému RS-26, sa dostala do pozornosti 21. novembra 2024, keď ju Rusko odpálilo smerom na mesto Dnipro na východe Ukrajiny.

Raketa s hmotnosťou 40 ton a šiestimi nezávislými hlavicami bola pôvodne považovaná za jadrovú medzikontinentálnu strelu, čo vyvolalo obavy z jej deštruktívneho potenciálu.

Incident bol pokračovaním ruskej stratégie vojenského zastrašovania. Po prvom útoku systémom Orešnik vydal prezident Putin varovanie o možných ďalších odpaleniach, pričom za možné ciele označil aj „rozhodovacie centrá“ v Kyjeve.

Šéf ukrajinskej zahraničnej rozviedky Oleh Ivaščenko predtým uviedol, že hoci sú v Bielorusku prítomné nosiče ako lietadlá a systémy Iskander, jadrové hlavice sa na území krajiny nenachádzajú. (SITA)

Vladimir Putin chce, aby západné štáty predložili „písomný“ záväzok, v ktorom sa stanoví, že NATO sa nebude rozširovať na východ a zabezpečí sa neutralita Ukrajiny.

Agentúra Reuters včera informovala, že tri ruské zdroje oboznámené s mierovými rokovaniami uviedli, že ruský prezident tiež žiada o zmiernenie sankcií, rozmrazenie ruských aktív a nešpecifikovanú ochranu rusky hovoriacich osôb na Ukrajine.

Americkí analytici uvádzajú, že predstavitelia Kremľa opakovane použili tvrdenia, že ukrajinská vláda diskriminuje rusky hovoriace osoby.

Rusko stále trvá aj na tom, aby sa nerozširovalo NATO, z Ukrajiny chce "neutrálny" štát. Ide o rovnaké požiadavky, aké zazneli pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predložil podmienky počas telefonátu americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi 28. mája.

Rusko navrhlo usporiadať rokovania s Ukrajinou v Istanbule 2. júna.

Ruské ministerstvo ďalej oznámilo, že Lavrov „informoval Marca Rubia o implementácii dohôd z 19. mája, keď spolu telefonovali prezidenti Trump a Putin, ktorý opäť odmietol prímerie a presadzoval maximalistické požiadavky, ale zároveň vyjadril svoju pripravenosť rokovať o „memorande o potenciálnej budúcej mierovej zmluve“.

Počas telefonátu s Lavrovom Rubio zdôraznil Trumpov „zámer rýchlo ukončiť konflikt na Ukrajine a vyjadril pripravenosť Washingtonu pomôcť stranám zblížiť ich pozície,“ uvádza sa v ruskom vyhlásení.

Rusko sľúbilo predložiť svoje mierové memorandum, ale sľub zatiaľ nesplnilo, čo si vyslúžilo kritiku od ukrajinských, európskych a amerických predstaviteľov.

Donald Trump tiež opakovane naznačil, že z mierových snáh odstúpi, ak sa čoskoro nedosiahne pokrok. (Kyiv Independent)