Saudská Arábia popiera správy o zrušení zákazu predaja alkoholu

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Predčasné parlamentné voľby v Portugalsku - už tretie za uplynulé tri roky - sa konali 18. mája a ich víťazom sa stala vládnuca Demokratická aliancia (AD). Predbežné výsledky však avizovali, že na druhom mieste bude opozičná Socialistická strana (PS) a tretie miesto malo patriť strane Chega. Po sčítaní všetkých volebných okrskov však Chega získala 60 kresiel, zatiaľ čo PS o dve menej, teda 58. Víťazná AD má 91 kresiel, na väčšinu potrebovala získať 116 kresiel. Sociálno-demokratická strana odchádzajúceho premiéra Luísa Montenegra je hlavnou súčasťou tejto aliancie.

Chega sa tak po konečných výsledkoch stáva oficiálnou opozíciou len šesť rokov po vzniku tejto protiimgračnej strany, konštatuje AFP.

„Je to veľké víťazstvo,“ povedal zakladateľ strany Chega a jej líder Andre Ventura. Tento výsledok podľa neho „značí zásadnú zmenu v portugalskom politickom systéme“.

Montenegro sa podľa AFP zrejme bude pokúšať vytvoriť menšinovú vládu. Už v minulosti odmietol spoluprácu s Chega, ktorú označil za „nespoľahlivú“ a „nevhodnú na vládnutie“. Ventura však vyzval Montenegra, aby sa „odtrhol“ od Sociálnych demokratov.

Prezident Marcelo Rebelo bude vo štvrtok hostiť na rokovaniach lídrov AD, PS a Chegy. Nového predsedu vlády by tak mohol oznámiť už v priebehu štvrtka, píše AFP. (TASR)

Propalestínske skupiny túto herečku kritizujú za jej podporu Izraela počas vojny v Pásme Gazy, píše TASR podľa správy agentúry AFP a stanice BBC.

Demonštranti podľa londýnskej Metropolitnej polície v uplynulých týždňoch niekoľkokrát narušili natáčanie filmu s izraelskou herečkou. Podľa polície bolo natáčanie terčom útokov „výlučne preto, že herečka zapojená do produkcie je Izraelčanka“.

Policajti boli podľa vyhlásenia londýnskej polície vyslaní na miesto natáčania vo Westminsteri, aby „identifikovali podozrivých hľadaných v súvislosti s priestupkami počas protestov na filmovom pľaci a aby riešili prípadné nové priestupky“.

Polícia osoby zadržala za blokovanie prístupu na pracovisko. Vo svojom vyhlásení na sociálnych sieťach polícia uviedla, že dve zadržania súviseli s predchádzajúcimi protestami a tri s činnosťou, ku ktorej došlo v stredu.

„Hoci absolútne uznávame dôležitosť pokojných protestov, máme povinnosť zasiahnuť, ak prekročia hranicu a zmenia sa na vážne narušenie alebo trestnú činnosť,“ vyhlásil predstaviteľ polície. „Verím, že dnešná operácia ukáže, že nebudeme tolerovať obťažovanie alebo nezákonné zasahovanie voči tým, ktorí sa v Londýne usilujú vykonávať svoju legitímnu profesionálnu prácu,“ uzavrel.

AFP pripomína, že propalestínski demonštranti v marci narušili ceremóniu odhaľovania hviezdy Gadotovej na Hollywoodskom chodníku slávy.

Skupina Palestínska kampaň za akademický a kultúrny bojkot Izraela podľa BBC už skôr vyhlásila, že filmy s Gal Gadotovou by mali byť bojkotované, pričom tvrdí, že herečka vyjadrila podporu izraelskej vojenskej kampani v Pásme Gazy a na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu. (TASR)

Uviedol to v stredu večer ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule na prvých priamych rozhovoroch s ruskou delegáciou za viac ako tri roky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj do Turecka prišiel, Putin poslal tretiu ligu Čítajte 

Ministrovo vyjadrenie nasledovalo po tom, ako ruská strana oznámila, že navrhla usporiadať ďalšie kolo rokovaní 2. júna opäť v Istanbule. Z Umerovovho vyjadrenia podľa agentúry Unian vyplýva, že ukrajinská strana počíta so schôdzkou najneskôr 2. júna.

"Odovzdal som náš dokument, vyjadrujúci ukrajinské stanovisko, šéfovi ruskej delegácie," napísal Umerov na sociálnych sieťach.

"Znovu potvrdzujeme pripravenosť Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie. Nebránime sa ďalším stretnutiam s Rusmi a čakáme na ich 'memorandum', aby schôdzka nebola prázdna a mohla nás naozaj priblížiť k ukončeniu vojny. Ruská strana má ešte minimálne štyri dni, aby nám poskytla svoj dokument na posúdenie," upozornil minister, podľa ktorého sa Moskva snaží o prieťahy.

Umerov zdôraznil, že rokovania musia priniesť výsledky, a preto musí byť každé stretnutie riadne pripravené. Vyzval preto ruskú stranu, aby bezodkladne splnila svoj sľub odovzdať svoje 'memorandum' s ruskými návrhmi na ukončenie konfliktu bezprostredne po výmene vojnových zajatcov, ktorá sa uskutočnila počas uplynulého víkendu.

Výmena zajatcov, doteraz najväčšia od vypuknutia vojny, bola jediným zrejmým výsledkom istanbulského rokovania oboch strán z 16. mája, kde ruskú delegáciu viedol poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. (ČTK)

Je to jeden z nových cieľov, ktoré majú ministri obrany členských štátov NATO schváliť na budúci týždeň. 

Aliancia začala výrazne posilňovať svoje obranné spôsobilosti, pretože od invázie na Ukrajinu v roku 2022 vníma Rusko ako oveľa väčšiu hrozbu. Podľa vysokopostaveného vojenského predstaviteľa budú musieť členské štáty poskytnúť v budúcnosti na obranu 120 – 130 brigád oproti súčasnému cieľu približne 80 brigád.

V roku 2021 Nemecko súhlasilo s poskytnutím desiatich brigád – jednotiek s približne 5000 vojakmi – do roku 2030. V súčasnosti je to osem brigád a v Litve vzniká deviata, ktorá by mala byť schopná nasadenia do roku 2027.

Poskytnutie ďalších 40-tisíc vojakov však môže byť pre nemeckú armádu (Bundeswehr) problém, keďže nesplnila svoj cieľ z roku 2018 mať v aktívnej službe 203-tisíc vojakov – v súčasnosti jej chýba približne 20-tisíc vojakov.

Na júnovom summite v Haagu chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach.

Nové ciele NATO zatiaľ nepočítajú s možným stiahnutím amerických vojakov z Európy, ktorá sa na nich doteraz vo veľkej miere spoliehala. USA chcú ešte tento rok začať rokovania so spojencami o svojich plánoch. Americký prezident Donald Trump povedal, že Spojené štáty sa už nemôžu primárne sústreďovať na bezpečnosť Európy. (TASR)

Informovali o tom taliansky úrad vlády a tlačové agentúry. Presné témy rokovaní zatiaľ nie sú známe.

Talianska premiérka uvíta oboch štátnikov v Paláci Chigi, kde sídli talianska vláda. Obe stretnutia sa uskutočnia v popoludňajších hodinách. Meloniová sa najprv stretne s Ficom.

Hlavnými témami rokovaní medzi Macronom a Meloniovou budú európske a svetové záležitosti, uvádza agentúra ANSA s odvolaním sa na taliansky vládny zdroj. Medzi oboma štátnikmi pritom podľa agentúr panuje napätie ohľadom amerických ciel na dovoz z Európskej únie, ktoré na začiatku apríla predstavil prezident Spojených štátov Donald Trump. Francúzsky prezident vtedy Trumpovo rozhodnutie odsúdil a označil ho za neopodstatnené. Zároveň vyzval na "európsku odplatu".

Opačný postoj zaujala Meloniová, ktorá má k Trumpovi blízko. Sama seba prezentuje ako most medzi Washingtonom a Bruselom, píše AFP. Taktiež šéf Bieleho domu sa o jej nacionalisticky pravicovej politike vyjadruje pozitívne.

S Ficom potom Meloniovú spája presadzovanie konzervatívnych hodnôt v politike. Obaja tento rok navštívili konferenciu konzervatívcov CPAC neďaleko Washingtonu. Fico tiež udržiava vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a opakovane kritizuje Ukrajinu. Naopak, Meloniová útoky Ruska odsudzuje a Kyjev od ruskej invázie v roku 2022 podporuje. (ČTK)