Babišov advokát neverí v oslobodzujäúci rozsudok v kauze Čapí hnízdo

Mala by sa nimi zaoberať medzivládna komisia pre hospodársku spoluprácu, ktorá zasadne na jeseň tohto roku. Uviedli to viaceré maďarské médiá s odvolaním sa na agentúru TASS, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Vedúci oddelenia pre Rusko a strednú Áziu na maďarskom ministerstve zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Gábor Nagy pre TASS pripomenul, že predchádzajúce zasadnutie komisie, ktorej spolupredsedami boli maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó a ruský minister zdravotníctva Michail Muraško, sa konalo v Budapešti v septembri 2024.

„Ďalšie zasadnutie sa uskutoční v Moskve. Pracovné skupiny už pripravujú stretnutie,“ dodal Nagy s tým, že presný dátum schôdzky bude dohodnutý neskôr.

Na predchádzajúcom zasadnutí výboru v Budapešti obe strany podpísali protokol o spolupráci okrem iného v oblastiach energetiky, poľnohospodárstva, športu, verejného zdravia a kultúry.

Okrem toho ruské ministerstvo vedy uzavrelo dohodu o spolupráci s maďarským ministerstvom kultúry a inovácií, ale tiež podpísalo aj memorandum o štipendijnom programe Stipendium Hungaricum s maďarským ministerstvom zahraničných vecí. (TASR)

Údajne „pod rúškom vzdelávacích a kultúrnych aktivít presadzuje britské záujmy a hodnoty v oblasti vzdelávania, kultúry a mládežníckej politiky“.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa Britská rada k tomuto rozhodnutiu ruských úradov zatiaľ nevyjadrila.

Prokuratúra Britskej rade vytkla aj to, že „aktívne propaguje a podporuje hnutie LGBT+, ktoré je v našej krajine zakázané“, a realizuje i „rôzne projekty na systematickú diskreditáciu domácej a zahraničnej politiky Ruskej federácie.“

AFP doplnila, že Rusko označilo za nežiaduce už desiatky organizácií podporovaných Západom. V praxi to znamená zákaz ich činnosti v Rusku, pričom každému, kto pre tieto organizácie pracuje, hrozí dlhoročný trest odňatia slobody.

Ruské štátne médiá informovali, že ruská tajná služba FSB, ktorá údajne poskytla dôkazy pre toto rozhodnutie o Britskej rade, označila Britániu za „hlavný zdroj globálnych kríz, provokatéra a podnecovateľa vojen“.

„Londýn organizuje prevraty, oslabuje nielen svojich geopolitických nepriateľov, ale aj svojich najbližších spojencov, stavia národy proti sebe a bráni riešeniu krvavých konfliktov, ktoré rozpútal,“ citovala ruská agentúra RIA Novosti vyhlásenie FSB.

AFP uviedla, že Británia je jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny, odkedy na ňu Rusko vo februári 2022 zaútočilo.

Vzťahy medzi Ruskom a Britániou boli najhoršie od konca studenej vojny ešte pred vojnou na Ukrajine - ovplyvnila ich séria rôznych škandálov spojených s tajnými službami vrátane pokusu o vraždu bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa z roku 2018.

Rusko pod vedením Putina už roky vedie represívnu politiku proti nezávislej občianskej spoločnosti a perzekvuje disidentov. Tento trend eskaloval práve po invázii ruskej armády na Ukrajine. Rusko je za toto svoje konanie terčom ostrej kritiky ľudskoprávnych organizácií na Západe.

Britská rada sa za svoju činnosť zodpovedá britskému ministerstvu zahraničných vecí. Bola založená v roku 1934. Podieľa sa na organizovaní medzinárodne platných testov z úrovne anglického jazyka (IELTS), financuje medzinárodné vzdelávacie programy a rozvíja kultúrne väzby medzi Spojeným kráľovstvom a ďalšími krajinami, podotkla britská stanica BBC. Britská rada má zastúpenie vo viac než 200 krajinách a územiach. (TASR)

Uviedla to švajčiarska tlačová agentúra Keystone-ATS.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ministerstvo reagovalo na odhalenia verejnoprávneho vysielateľa SRF, ktoré vychádzali z internej správy Švajčiarskej federálnej spravodajskej služby (FIS). Podľa nej dôstojník zodpovedný za kybernetický tím údajne odovzdal vysoko citlivé informácie ruskej firme Kaspersky, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou. Tieto informácie potom vraj skončili v rukách ruskej vojenskej rozviedky GRU.

Verejnoprávna SRF uviedla, že na úniky informácií upozornili švajčiarsku tajnú službu dve spriaznené spravodajské služby zo zahraničia. Tie FIS varovali, že s ňou ukončia spoluprácu, ak bude pre ňu bude naďalej tento zamestnanec pracovať. Obávali sa údajne, že úniky informácií cez neho ohrozia ich vlastné operácie.

Podľa SRF sa prípad únikov týka obdobia od roku 2014 alebo 2015 minimálne do konca roka 2020.

Švajčiarsky spravodajský dôstojník odôvodnil spoluprácu so spoločnosťou Kaspersky tým, že FIS, ktorá má iba niekoľko stoviek vlastných zamestnancov, sama nemá dostatočné personálne a materiálne kapacity na pokrytie niektorých kybernetických potrieb, píše AFP. Dôstojník napokon z tajnej služby odišiel v roku 2020.

Švajčiarsky minister obrany Martin Pfister inicioval administratívne vyšetrovanie vo FIS vedené externým a nezávislým orgánom, ktoré preskúma aj postupy pri predchádzajúcich vyšetrovaniach.

Spolupráca s Kasperskym je podľa AFP v prípade západnej spravodajskej služby prekvapením, keďže mnohí odborníci sa domnievajú, že tento gigant v oblasti kybernetickej bezpečnosti má väzby na ruské tajné služby.

Spojené štáty v roku 2024 zakázali produkty a služby spoločnosti Kaspersky na území USA. Spoločnosť Kaspersky vždy dôrazne popierala akékoľvek prepojenie medzi svojimi službami kybernetickej bezpečnosti a ruskými špionážnymi agentúrami. (TASR)

Kim to uviedol v Pchjongjangu na rokovaní s predsedom ruskej Bezpečnostnej rady Sergejom Šojguom, ktorého ubezpečil, že KĽDR „bezpodmienečne podporí stanovisko Ruska a jeho zahraničnú politiku vo všetkých kľúčových medzinárodných politických otázkach vrátane ukrajinskej otázky.“

Podľa agentúry KCNA Kim zároveň „vyjadril očakávanie a presvedčenie, že Rusko ako vždy určite zvíťazí vo svojom posvätnom zápase za spravodlivosť“.

Severná Kórea sa počas vyše tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine stala jedným z hlavných spojencov Ruska, kam vyslala tisíce svojich vojakov, ako aj zbrane a muníciu.

Ruskej armáde pomohla vytlačiť ukrajinské jednotky, ktoré v auguste 2024 podnikli úspešnú ofenzívu na územie Kurskej oblasti, ležiacej na západe Ruska a susediacej s Ukrajinou.

Podľa juhokórejských zdrojov v bojoch o ovládnutie Kurskej oblasti padlo približne 600 severokórejských vojakov a tisíce ďalších utrpeli zranenia. Severná Kórea ich zapojenie do bojov na ruskom území prvýkrát potvrdila až v apríli.

Vyslanie severokórejských vojakov do Ruska sa uskutočnilo v rámci dohody o vojenskej spolupráci, ktorá bola podpísaná počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei v roku 2024. Táto zmluva obsahuje aj klauzulu o vzájomnej pomoci pri obrane.

KCNA v súvislosti s bilaterálnou spoluprácou uviedla, že počas Šojguovej návštevy sa obe strany dohodli na „dynamickom rozširovaní“ vzájomných vzťahov.

AFP pripomenula, že multilaterálna skupina na monitorovanie dodržiavania sankcií uvalených na KĽDR - zahŕňajúca Južnú Kóreu, Spojené štáty, Japonsko a ďalších osem krajín - minulý týždeň odsúdila spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou ako „protiprávnu“.

Pozorovatelia doplnili, že ruské nákladné lode s ruskou vlajkou vlani z KĽDR do Ruska prepravili až deväť miliónov kusov rôznej delostreleckej a raketovej munície. Výmenou za to Rusko údajne poskytlo Severnej Kórei systémy a rakety protivzdušnej obrany.

Stretnutie medzi Kimom a Šojguom v Pchjongjangu sa konalo v deň, keď v Južnej Kórei uviedli do úradu nového prezidenta I Če-mjonga.

Vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že sa pokúsi nadviazať kontakt so Severnou Kóreou – čo je ostrý odklon od jeho predchodcu Jun Sok-jola, za ktorého vlády sa vzťahy s KĽDR zhoršili a dosiahli najnižšiu úroveň za posledné roky. (TASR)

Ukrajinský minister rokoval so svojím dánskym náprotivkom Troelsom Lundom Poulsenom v Bruseli, kde zasadajú ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie.

"Peniaze budú čoskoro pridelené na výrobu ukrajinských zbraní: Delostrelectvo, útočných dronov, rakiet a protitankových zbraní vyrobených na Ukrajine pre našich vojakov," oznámil Umerov.

Prvú časť príspevku vo výške 428 miliónov eur dostane Ukrajina od Dánska, Švédska, Kanady, Nórska a Islandu.