Pri pobreží Indie sa potopila nákladná loď s nebezpečným nákladom

Po približne 30 minútach sa loď vymkla kontrole a rozpadla sa, no spoločnosť zhodnotila misiu pozitívne.

Informovala o tom agentúra Reuters, AP a web televízia NBC News. Kozmická loď Starship odštartovala zo základne spoločnosti - Starbase - v americkom štáte Texas o 19.36 h východoamerického času (streda 1.36 SELČ).

Očakávalo sa, že loď Starship dokončí svoj testovací let s riadeným zostupom a dopadom do Indického oceánu za menej ako 90 minút.

Spoločnosť SpaceX však potvrdila, že loď mala niekoľko problémov vrátane úniku paliva, až nakoniec prešla „rýchlou neplánovanou demontážou“ a rozpadla sa. „Tímy budú naďalej skúmať údaje a pracovať na našom ďalšom testovacom lete,“ dodala spoločnosť vo vyhlásení. Napriek komplikáciám bol let úspešnejší než predošlé dva pokusy v tomto roku, ktoré zlyhali menej ako 10 minút po štarte.

Zakladateľom spoločnosti SpaceX je miliardár Elon Musk. Kozmická loď Starship je kľúčová pre jeho dlhodobú víziu kolonizovať Mars. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) tiež čaká na upravenú verziu kozmickej lode Starship ako lunárneho pristávacieho modulu pre svoj program Artemis, ktorého cieľom je vrátiť astronautov na Mesiac ešte v tomto desaťročí.

Musk na platforme X po testovacom lete uviedol, že ďalšie štarty sa budú pravdepodobne konať každé tri až štyri týždne. (TASR)

Šéf nemeckej diplomacie v utorok odcestoval na svoju prvú oficiálnu návštevu Washingtonu, počas ktorej má s americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom diskutovať o súčasných medzinárodných krízach.

„Aby sme konečne priviedli Putina k rokovaciemu stolu, aby sme zabezpečili, že Rusko pristúpi na seriózne rokovania, musíme pokračovať v tlaku,“ povedal Wadephul pred odletom do USA.

„My Európania budeme pokračovať v sprísňovaní sankcií a americký Kongres je tiež pripravený na ďalšie sankcie,“ dodal.

Wadephul zároveň zdôraznil dôležitosť transatlantickej spolupráce pre slobodu v Európe. Varoval, že Putin v útokoch na Ukrajinu pokračuje s rovnakou brutalitou napriek intenzívnemu mierovému diplomatickému úsiliu, napríklad zo strany Spojených štátov. „Chceme konečne ukončiť utrpenie na Ukrajine, chceme okamžité prímerie a chceme udržateľný mier,“ vyhlásil.

Nemecký minister takisto oznámil plány diskutovať s americkými predstaviteľmi o možnej realizácii dvojštátneho riešenia v Pásme Gazy ako najlepšej šance na trvalý mier v regióne. „Naliehavo potrebujeme prelom v rokovaniach o prímerí, ktoré povedie k prepusteniu rukojemníkov a masívnemu rozšíreniu humanitárnej pomoci,“ povedal šéf nemeckej diplomacie. (TASR)

Časť dronov smerovala aj na Moskvu.

Ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram uviedlo, že k útoku došlo v utorok medzi 21.00 h a polnocou miestneho času (20.00 h až 23.00 h SELČ).

Nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou zostrelilo Rusko 59 dronov a zvyšné boli zachytené v Kurskej, Belgorodskej, Tulskej, Oriolskej a Kalužskej oblasti.

Ministerstvo obrany vo vyjadrení nespomenulo, že by boli drony zostrelené aj v okolí Moskvy. Primátor ruskej metropoly Sergej Sobjanin však na Telegrame vyhlásil, že na ňu smerovalo 12 dronov, ktoré sa podarilo zachytiť. „Jednotky protivzdušnej obrany... naďalej odrážajú útoky nepriateľských dronov,“ uviedol Sobjanin.

Agentúra TASS dodala, že útoky ukrajinských dronov na Moskvu pokračovali aj v stredu po polnoci.

AFP informovala, že v dôsledku útoku museli v ruskej metropole dočasne uzatvoriť dve letiská. Podľa TASS obmedzilo prevádzku aj niekoľko letísk v strednej časti Ruska. (TASR)

 V opačnom prípade by podľa Trumpa Kanadu účasť na tomto projekte stála 61 miliárd dolárov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Trump predstavil nový systém obrany proti nepriateľským útokom minulý týždeň. Kanada prejavila záujem stať sa jeho súčasťou, no akúkoľvek stratu suverenity odmietla, vysvetľuje AFP.

„Povedal som Kanade, ktorá chce veľmi byť súčasťou nášho skvelého systému Golden Dome, že ju to bude stáť 61 miliárd dolárov, ak zostane samostatným, ale nerovným, národom,“ uviedol Trump na platforme Truth Social. „Ale bude ich to stáť nula dolárov, ak sa stanú našim milovaným 51. štátom. Túto ponuku zvažujú!“ dodal americký prezident. Kanada sa k jeho komentárom bezprostredne nevyjadrila.

Nový systém protiraketovej obrany oznámil americký prezident minulý týždeň a uviedol, že by mal stáť približne 175 miliárd dolárov, a funkčným by sa mal stať do roku 2029. Odborníci podľa AFP tvrdia, že návrh bude čeliť veľkým technickým a politickým výzvam a Spojené štáty môže stáť oveľa viac peňazí.

Trump minulý týždeň následne vyhlásil, že Kanada má záujem o pripojenie sa k tomuto systému. Kanadský premiér Mark Carney potvrdil, že krajina viedla o tejto otázke rozhovory „na vysokej úrovni“. Trumpove výzvy na pripojenie sa k USA však Kanada opakovane odmieta. (TASR)

Dublin sa tak opiera o vlaňajšie rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora (MSD), podľa ktorého je izraelská okupácia Západného brehu Jordánu, východného Jeruzalema a Pásma Gazy nezákonná. 

„Vláda súhlasila s tým, že podporí legislatívu zakazujúcu obchodovanie s tovarom s nelegálnymi osadami na okupovanom palestínskom území,“ uviedol pre AFP hovorca írskeho ministerstva zahraničných vecí. „Podľa názoru vlády je to povinnosť vyplývajúca z medzinárodného práva,“ dodal.

Írsky vicepremiér Simon Harris pred schválením vyjadril nádej, že ostatné krajiny Európskej únie (EÚ) budú príklad Dublinu nasledovať. „Dúfam, že keď dnes táto malá európska krajina urobí toto rozhodnutie a stane sa jednou z prvých krajín, a pravdepodobne prvou krajinou v západnom svete, ktorá zváži (takúto legislatívu), dúfam, že to inšpiruje ďalšie európske krajiny, aby sa k nám pridali,“ vyhlásil Harris.

Zákaz by mal mať podľa AFP symbolický a minimálny hospodársky dosah, keďže Írsko z okupovaných regiónov dovážalo prevažne ovocie, zeleninu a drevo a v rokoch 2020 až 2024 mal tento obchod hodnotu menej ako jeden milión eur.

Hovorca írskeho rezortu diplomacie dodal, že ďalšie informácie ohľadom návrhu budú vláde predložené „v najbližších týždňoch“. Zákon pravdepodobne nebude prijatý skôr ako na jeseň, dodáva AFP.

Írsko minulý rok spolu so Španielskom, Nórskom a Slovinskom oficiálne uznalo existenciu Palestínskeho štátu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v apríli naznačil, že Paríž by sa k týmto krajinám mohol pridať už budúci mesiac. (TASR)

Zelenskyj sa tak vyjadril vo svojom utorkovom tradičnom večernom prejave s tým, že Rusko musí pocítiť, že na všetky jeho zločiny na Ukrajine príde odpoveď.

Zelenskyj ďalej povedal, že najpotrebnejšími sú útočné drony, stíhačky, riadené strely či balistické rakety.

Zdôraznil pritom, že Ukrajina musí všetky tieto zbrane vyrábať. Dodal, že v krajine už teraz fungujú stovky zbrojárskych spoločností.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov zároveň pripravuje investičné dohody s európskymi partnermi s cieľom premiestniť na Ukrajinu ďalšiu vojenskú výrobu so zameraním na bezpilotné lietadlá a zbrane dlhého doletu. Podľa DPA je to oblasť, v ktorej Kyjev značne zaostáva za Ruskom. (TASR)