Pri otvorení umeleckej výstavy v Remeši si uctili pamiatku fotografa Salgada

V západnom Chmelnickom regióne boli hlásené štyri obete, v Kyjevskom regióne, ktorý bol napadnutý už druhú noc po sebe, štyria ľudia, a v Mykolajeve na juhu jeden človek.

„Minulú noc sa Chmelnický región dostal pod nepriateľskú ruskú paľbu, ktorá viedla k zničeniu civilnej infraštruktúry... Žiaľ, štyria ľudia boli zabití,“ uviedol v príspevku na sociálnej sieti zástupca vedúceho regionálnej vojenskej správy Sergej Ťurin. V Chmelnickom regióne bolo tiež podľa neho zranených päť ľudí.

Záchranné zložky v príspevku na sociálnej sieti uviedli, že pri masívnom nočnom útoku v Kyjevskej oblasti zahynuli štyria ľudia a 16 bolo zranených, vrátane troch detí.

V Mykolajeve na juhu Ukrajiny zahynul aj muž, keď dron zasiahol obytnú budovu.

Útoky počas noci boli hlásené aj z Chersonskej oblasti. (SITA)

Útoky ruských dronov boli hlásené tiež z Charkova na východe, Mykolajiva na juhu a Odesy, informovala agentúra DPA.

"Žiaľ, v noci zomreli v dôsledku nepriateľského útoku v Kyjevskej oblasti traja ľudia," uviedol na sieti Telegram šéf regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnyk.

Už predtým šéf kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko informoval, že vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta bolo viac ako tucet nepriateľských dronov a blížili sa ďalšie. Kyjevský starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že len na študentskom internáte boli pri zásahu dronu zranení štyria ľudia.

Taktiež v noci z piatka na sobotu sa Kyjev stal terčom útokov Ruska, ktoré vyslalo na Ukrajinu viac ako dve stovky bezpilotných lietadiel a 14 balistických rakiet. Hlavným cieľom bola práve ukrajinská metropola, uviedlo tamojšie letectvo. Zranenia podľa miestnych úradov utrpelo v Kyjeve najmenej 15 osôb.

Rovnako Rusko v noci na nedeľu čelilo ďalšiemu útoku ukrajinských dronov, ktorých bolo podľa jeho ministerstva obrany asi sto. Z toho 11 mierilo na Moskvu, uviedol jej starosta Sergej Sobjanin. Z bezpečnostných dôvodov boli krátko uzavreté tri moskovské letiská. (ČTK)

Počet ruských vojakov v ukrajinskom zajatí nespresnil, napísala agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinského ministerstva spravodlivosti.

V týchto dňoch pritom prebieha doteraz najväčšia výmena zajatcov, tisíc za tisíc, ako sa dohodli minulý týždeň počas priamych rokovaní v Istanbule.

V zajatí si ruskí vojaci môžu podľa ministerstva privyrobiť pri práci v krajčírskych a stolárskych dielňach, kuchyniach či pri výrobe tašiek, nábytku alebo vianočných ozdôb. Všetci práceschopní väzni majú možnosť vykonávať platenú prácu šesť dní v týždni, uviedlo ministerstvo.

Za vojnu proti Ukrajine dostávajú ruskí vojaci podľa dostupných údajov minimálne 200-tisíc rubľov mesačne.

"Ukrajina dôsledne plní povinnosti vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva, najmä ženevského dohovoru z roku 1949, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vojnovými zajatcami," zdôraznilo ukrajinské ministerstvo. 

Týka sa to aj odmeny za prácu, ktorá v súlade so ženevským dohovorom predstavuje minimálne 0,25 švajčiarskeho franku za deň. V apríli sa tak priemerný zárobok zajatcov pohyboval v spomínanom rozmedzí, dodal úrad.

Ministerstvo ubezpečilo, že kontroluje, aby zaobchádzanie so zajatcami zodpovedalo medzinárodným normám a ukrajinským zákonom, vrátane zdravotnej starostlivosti. 

V zajateckých táboroch sú knižnice, miestnosti na sledovanie televízie, modlitebne, športoviská. Zajatci tak majú možnosti intelektuálneho rozvoja, trávenia voľného času, športových aktivít, hier a na požiadanie sa väzni môžu obrátiť na duchovných. 

Ukrajina tiež zabezpečuje zajatcom právo na dopisovanie a telefonovanie s rodinou: zajatci podľa ministerstva odoslali a dostali viac ako 6500 listov, uskutočnili viac ako 4000 telefonátov a dostali viac ako 6500 balíkov.

Ukrajina a Rusko si začiatkom mája vymenili po 205 vojnových zajatcoch pri piatej výmene zajatcov od začiatku roka. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa do vlasti podarilo navrátiť 4757 Ukrajincov, uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Od piatka do nedeleoby k nim mala počas trojdňovej výmeny pribudnúť ďalšia tisícka.

Minulý mesiac ukrajinská prokuratúra uviedla, že telo ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zahynula v ruskom zajatí, vykazuje známky mučenia. Dvadsaťsedemročná reportérka v roku 2023 zmizla na Rusmi okupovanom území a zahynula za nejasných okolností.

Na mučenie či zlé a neľudské zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami a civilistami uväznenými v Rusku poukázala tiež správa, ktorú na začiatku marca zverejnila mimovládna organizácia Amnesty International. 

Rusko sa podľa tejto renomovanej organizácie na ochranu ľudských práv dopúšťa na Ukrajincoch vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. 

Tento pondelok ruské úrady činnosť Amnesty International prakticky zakázali, keď ju označili za nežiaducu. Za spoluprácu s nežiaducou organizáciou hrozí v Rusku väzenie. (ČTK)