Japonská polícia zadržala taxikára, ktorý podľa médií napadol približne 50 žien

Tie mali byť zasiahnuté pri meste Pokrov v Dnepropetrovskej oblasti.

Kyjev potvrdil ruský útok v oblasti, nešpecifikoval však rozsah poškodenia. Podľa ruského ministerstva obrany jeho vojaci vo štvrtok medzi polnocou a skorým ránom zostrelili 105 dronov vrátane 35 letiacich na územie Moskovskej oblasti.

Primátor ruskej metropole Sergej Sobjanin toto číslo potvrdil a dodal, že letiská Domodedovo a Žukovskij preto nakrátko pozastavili lety.

Proruskí vojnoví blogeri tvrdia, že Rusko prerazilo ukrajinské línie medzi mestami Pokrovsk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil ťažké boje v okolí Pokrovsku, k údajnému ruskému postupu sa však nevyjadril.

Zelenskyj v každodennom večernom príhovore uviedol, že najťažšie boje prebiehajú na frontovej línii v okolí Pokrovska. (TASR)

Podľa čínskeho prezidenta je cieľom praktizovať skutočný multilateralizmus“.

Svojmu francúzskemu náprotivku Emmanuelovi Macronovi v telefonáte povedal, že Čína je pripravená spoločne s Európou čeliť globálnym výzvam, uviedli čínske štátne médiá.

Agentúra TASS citovala hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova.

„Medzi spoločnosťami sú veľké rozdiely. Niektoré spoločnosti odišli veľmi opatrne, plniac si svoje záväzky, predovšetkým sociálne. A niektoré spoločnosti sa správali absolútne ‚hulvátsky‘, nesplnili svoje záväzky, opustili svoje pracovné kolektívy, opustili odvetvia, ktorých boli súčasťou,“ povedal novinárom vo štvrtok Peskov.

Spoločnosti, ktoré odišli neprijateľným spôsobom, budú predmetom osobitného zaobchádzania, zdôraznil.

„Ale so spoločnosťami, ktoré odišli veľmi opatrne, v súlade so všetkými pravidlami, sa bude, samozrejme, zaobchádzať úplne inak a budeme mať záujem, aby tieto spoločnosti u nás pokračovali vo svojej investičnej činnosti,“ dodal hovorca Kremľa. (TASR)

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dosiaľ neexistujú žiadne konkrétne dohody o ďalších stretnutiach,“ povedal Peskov.

Vatikánsky štátny tajomník Pietro Parolin ešte minulý týždeň povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vyjadril sa tak uplynulý piatok, keď sa v tureckom Istanbule uskutočnili prvé priame rusko-ukrajinské rozhovory za viac ako tri roky trvania vojny na Ukrajine. Výsledkom týchto rokovaní nebola žiadna dohoda o prímerí.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna. Peskov to vzápätí poprel. „V tejto veci (dosiaľ) nedošlo k nijakým dohodám,“ povedal.

Poprel aj slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý v stredu povedal, že rozhovory Kyjeva s Moskvou na technickej úrovni by sa vo Vatikáne mohli konať už na budúci týždeň. (TASR)

Friedrich Merz prišiel do pobaltského štátu pri príležitosti vytvorenia prvej stálej zahraničnej vojenskej jednotky Nemecka od druhej svetovej vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Rusko nás všetkých ohrozuje,“ uviedol kancelár počas tlačovej konferencie vo Vilniuse. „Chránime sa proti tejto hrozbe, a preto sme dnes tu,“ dodal.

Cieľom 5000-člennej ťažkej bojovej brigády, ktorá sa bude budovať v nasledujúcich rokoch, je posilniť východné krídlo NATO a zabrániť potenciálnej ruskej agresii, upresňuje AFP. Podnetom na nasadenie brigády bola ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022.

Trvalé umiestnenie vojenskej jednotky v zahraničí nemá v povojnovej histórii nemeckej armády (Bundeswehr) obdobu, konštatuje AFP.

Merz, ktorý nastúpil do úradu kancelára tento mesiac, povedal, že bezpečnostná situácia na východnom okraji NATO „zostáva veľmi napätá“.

„Ruský agresívny revizionizmus ohrozuje nielen bezpečnosť a územnú integritu Ukrajiny, tento revizionizmus ohrozuje našu spoločnú bezpečnosť v Európe,“ vyhlásil nemecký kancelár.

Nasadením brigády v Litve a zvýšením výdavkom na obranu chce Nemecko podľa Merza „poslať jasný signál“ svojim spojencom, ktorým je „investovanie do našej bezpečnosti“.

„Spolu s našimi partnermi sme odhodlaní brániť územie Aliancie proti každej agresii. Bezpečnosť pobaltských spojencov je taktiež našou bezpečnosťou,“ tvrdí kancelár. Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko sa obávajú hrozby zo strany Ruska, pripomína AFP.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny počas už viac ako tri roky trvajúcej vojny. Merz tvrdí, že spojenci Kyjeva nedovolia Rusku, aby medzi nich „vrazilo klin“.

„Pevne stojíme pri Ukrajine, ale tiež stojíme spolu ako Európania a kedykoľvek je to možné, pracujeme spolu ako tím so Spojenými štátmi,“ dodal. Berlín podľa neho dúfa, že existuje šanca, že dôjde k dosiahnutiu prímeria a následne k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou. Tento proces by však mohol trvať niekoľko týždňov či mesiacov, uzavrel Merz. (TASR)