USA: Rubio navrhol prehodnotiť doterajší prístup k boju s násilím na Haiti

V obave z možných stretov lietadiel s dronmi bola v noci na štvrtok opakovane prerušovaná prevádzka moskovských letísk Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, ako aj na letisku v Tambove, informovala britská stanica BBC, píše TASR.

Moskovský primátor Sergej Sobianin spresnil, že od stredy do skorého rána vo štvrtok bolo zneškodnených 32 nepriateľských dronov letiacich smerom na Moskvu.

Online služba na sledovanie lietadiel Flightradar24 zistila, že mnohé lietadlá smerujúce do Moskvy - vrátane najväčšieho letiska Šeremetievo - používali obchádzky alebo krúžili vo vzduchu po vytýčených okruhoch, kým im bolo povolené pristátie alebo vydaný iný pokyn.

Údajnými útokmi dronov úrady v Lipeckej a Tulskej oblasti v európskej časti Ruska v stredu zdôvodnili aj nedostupnosť služieb mobilného internetu. Poskytovanie internetu cez pevné linky a Wi-Fi fungovalo normálne, dodal gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev.

Po útokoch dronov v noci na stredu boli internetové služby nedostupné aj v Moskovskej oblasti.

Ruská armáda v stredu uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila v niekoľkých regiónoch vrátane okolia Moskvy najmenej 232 ukrajinských dronov. (TASR)

Od okolitého sveta zostalo odrezaných takmer 50.000 ľudí, uviedol premiér štátu Nový Južný Wales Chris Minns.

Minns podľa agentúry AFP pripustil, že v priebehu nasledujúcich 24 hodín sa môžu objaviť aj ďalšie zlé správy - tri ďalšie osoby sú totiž nezvestné. Okrem toho sa očakávajú ďalšie zrážky - na väčšine územia štátu naprší okolo 100 milimetrov, ale na ojedinelých miestach by mohlo spadnúť aj 200 až 300 milimetrov zrážok.

„Táto prírodná katastrofa je pre miestnu komunitu zlá,“ povedal Minns novinárom, pričom vyzval obyvateľov, aby nepodceňovali varovania úradov a rešpektovali záchranárov a políciu.

Záplavy zasiahli hlavne Nový Južný Wales, kde voda zaplavila cesty, domy a odrezala mnohé obce od pomoci. Záchranári sa k izolovaným ľuďom snažia dostať pomocou vrtuľníkov a člnov. Ľudí často evakuovali zo striech ich domov alebo z balkónov.

Zlá situácia je najmä v meste Taree, ktoré zažilo najvyšší úhrn zrážok v histórii.

2 4 pel (TASR)

Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP, píše TASR.

Vyšetrovatelia potvrdili, že šlo o koordinovaný útok, ktorý pravdepodobne súvisí s organizovaným zločinom. Obeťami útoku boli osobná tajomníčka primátorky Clary Brugadaovej Ximena Guzmánová a primátorkin poradca José Muňoz, ktorí boli zastrelení v utorok v čase rannej dopravnej špičky v aute na rušnej ulici v štvrti Moderna.

Prokuratúra oznámila, že za pomoci kamerových záznamov a analýzy miesta činu bolo identifikovaných viacero podozrivých osôb. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že strelca podporovali traja komplici, ktorí mu pomohli s útekom pomocou viacerých vozidiel vrátane motocykla.

Podľa prokurátorky Berthy Alcalde Lujánovej šlo o útok s vysokou mierou plánovania, pričom páchatelia už mali skúsenosti s trestnou činnosťou tohto typu. Dodala, že jeden podozrivý budúce obete niekoľko dní sledoval.

Napriek tomu, že útok nesie znaky popravy zo strany gangu, Lujánová uviedla: „Nemôžeme dospieť k záveru, že ide o čin organizovaného zločinu.“

K motívu sa vyšetrovatelia zatiaľ oficiálne nevyjadrili.

Tajomník pre verejnú bezpečnosť mesta Mexiko Pablo Vázquez v rozhovoroch s médiami pripomenul, že v posledných týždňoch úrady v hlavnom meste zadržali „veľmi významných vodcov kriminálnych buniek“. „Tieto zatknutia budú pokračovať a demontáž zločineckých buniek sa nezastaví,“ avizoval.

Aj primátorka Brugadaová opakovane vyhlásila, že jej administratíva bude pokračovať v boji proti násiliu, pričom vraždu svojich spolupracovníkov označila za "útok na demokraciu a bezpečnosť v meste."

Guzmánová a Muñoz boli členmi vládnucej strany Morena prezidentky Claudie Sheinbaumovej, ktorá zároveň vládne aj v metropole Mexiko.

Brugadaová, ktorá je tiež prezidentkinou blízkou spojenkyňou, bola za primátorku zvolená v júni 2024. Tento post sa považuje za druhý najvplyvnejší v Mexiku - hneď po funkcii prezidenta.

Zatiaľ čo komunálni politici, najmä primátori menších miest a starostovia obcí, sú v Mexiku častým terčom násilia, útoky na politikov v hlavnom meste sú oveľa zriedkavejšie. Práve tento fakt podčiarkuje výnimočnosť a závažnosť vraždy spolupracovníkov Brugadaovej, konštatovala AFP. Útok zároveň zvyšuje tlak na bezpečnostné zložky a politické vedenie v čase, keď Mexiko čelí násiliu spojenému s organizovaným zločinom. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Vo viacerých oblastiach stredného Izraela sa rozozvučali sirény varujúce obyvateľstvo pred útokom. Armáda raketu vypálenú z Jemenu úspešne zachytila, uvádza sa vo vyhlásení izraelskej armády.

Hnutie húsíov podporované Iránom odpaľuje rakety na Izrael a pravidelne tam vysiela drony od vypuknutia vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal útok militantov z hnutia Hamas v októbri 2023. Húsíovia útočia aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive, pričom tvrdia, že to robia zo solidarity s Palestínčanmi v Gaze.

V reakcii na to museli mnohí majitelia lodí presmerovať plavidlá prechádzajúce cez Červené more a Suezský prieplav na dlhšiu trasu, ktorá vedie okolo cípu Afriky. Došlo preto k zvýšeniu nákladov, ako aj k predĺženiu dodacích lehôt. (TASR)

Vodca KĽDR Kim Čong-un, ktorý bol na slávnosti prítomný, označil incident za „trestný čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou, ktorú nemožno tolerovať“ a nariadil opravu lode. Má byť hotová ešte pred júnovým zasadnutím strany, informovala agentúra Jonhap, píše TASR.

Spúšťaným plavidlom bol 5000 ton vážiaci torpédoborec triedy Čchö Hjon, ktorý bol predstavený ako najväčšia vojnová loď Severnej Kórey a bol navrhnutý na prepravu viac ako 70 rakiet s cieľom posilniť námorné schopnosti krajiny.

Družicové snímky a analýzy odborníkov naznačujú, že loď nemá funkčný pohonný systém a musí byť presúvaná pomocou vlečných člnov, doplnila agentúra Jonhap.

K nehode došlo v stredu v lodenici v prístavnom meste Čchongdžin na východe KĽDR počas slávnostného spustenia nového plavidla na vodu.

Pri nehode sa niektoré časti dna vojnovej lode „rozdrvili“, čím sa výrazne narušila jej rovnováha. Prova sa zasa nedokázala oddeliť od lodnej rampy, informovala agentúra KCNA.

Vodca Kim v reakcii na to uviedol, že išlo o vážnu nehodu a „kriminálny čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou, nezodpovednosťou a nevedeckým empirizmom, ktorý je mimo hraníc možného a nemožno ho tolerovať.“

4 12 pel

(TASR)

Caracas v roku 2023 usporiadal referendum o Essequibe a minulý rok prijal zákon, ktorým ho vymenoval za 24. federálny štát Venezuely. Ignoroval výzvu Medzinárodného súdneho dvora, aby Venezuela nepodnikala nič, čo by zmenilo status quo v regióne.

V nedeľu sa vo všetkých venezuelských zväzových štátoch vrátane sporného Essequiba plánujú voľby guvernérov a poslancov, hoci v spornej oblasti nebudú volebné miestnosti.

"Berieme to veľmi vážne. Pre nás je to hrozba, a preto ju riešime," povedal prezident Ali.

Šéf guyanskej armády Omar Khan v stredu varoval, že ľuďom, ktorí sa zúčastnia na hlasovaní o Essequibe, hrozí väzenie. „Ak sa ňom niekto niekto zúčastní, alebo podnikne podobné kroky, bude to znamenať podporu prevratu,“ povedal pre agentúru AP.

Guyana ako bývalá kolónia Británie a Holandska trvá na tom, že Essequibo je jej územie a že hranicu regiónu určil arbitrážny tribunál v roku 1899. Venezuela však tvrdí, že rieka Essequibo na východe regiónu tvorí prirodzenú hranicu uznanú už v roku 1777. V oblasti žije asi 125.000 z 800.000 obyvateľov Guyany.

Spor o oblasť sa zintenzívnil v roku 2015, keď americký ropný gigant ExxonMobil objavil v tomto regióne náleziská ropy. V súčasnosti spor rieši Medzinárodný trestný súd.

(TASR)

Izrael túto streľbu označil za „varovné výstrely“, informovala agentúra AFP.

Izraelská armáda v stredu popoludní informovala, že vypálila „varovné výstrely“ po tom, ako sa delegácia diplomatov z viacerých krajín počas návštevy predjordánskeho mesta Džanín odchýlila od vopred stanovenej trasy.

Diplomati sa podľa Izraela pohybovali na území, ktoré je „aktívnou bojovou zónou“. Armáda dodala, že v súvislosti s incidentom neboli hlásené žiadne zranenia a že „spôsobené nepríjemnosti ju mrzia“. K incidentu došlo neďaleko palestínskeho utečeneckého tábora.

Medzinárodné spoločenstvo toto konanie izraelskej armády odsúdilo a palestínske ministerstvo zahraničných vecí obvinilo izraelské jednotky z „úmyselného zacielenia ostrou paľbou na akreditovanú diplomatickú delegáciu,“ ktorá do oblasti vycestovala, aby sa oboznámila s následkami útokov izraelskej armády trvajúcich už celé mesiace.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa označil incident za „neprijateľný“ a zdôraznil, že bezpečnosť diplomatov musí byť rešpektovaná za každých okolností.

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová vyzvala Izrael, aby bral na zodpovednosť osoby, ktoré sú do incidentu v Džaníne zapletené. Belgicko, Británia, Francúzsko, Kanada, Mexiko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko si predvolali izraelských veľvyslancov alebo uviedli, že sa touto otázkou budú zaoberať.

Egypt streľbu odsúdil ako porušenie „všetkých diplomatických noriem“, zatiaľ čo Turecko požadovalo okamžité vyšetrenie.

Palestínska tlačová agentúra Wafa informovala, že v delegácii boli diplomati z viac ako 20 krajín vrátane Británie, Číny, Egypta, Francúzska, Jordánska, Turecka a Ruska.

K incidentu v Džaníne došlo v čase, keď sa stupňuje hnev kvôli humanitárnej kríze v Pásme Gaze, kde Palestínčania po týždňoch takmer úplnej izolácie bojujú o zásoby základných potravín. Dva mesiace trvajúca izraelská blokáda Pásma Gazy bola tento týždeň uvoľnená len čiastočne. Cez víkend Izrael zintenzívnil svoju vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy a sľúbil, že porazí vedenia palestínskeho hnutia Hamas, ktorého komandá svojím teroristickým vpádom na juh Izraela 7. októbra 2023 vyvolali vojnu s Izraelom.

Izrael momentálne čelí obrovskému tlaku, a to aj zo strany svojich tradičných spojencov, aby zastavil svoju novú ofenzívu a povolil prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Šéfka európskej diplomacie Kallasová v utorok uviedla, že „výrazná väčšina“ ministrov zahraničných vecí EÚ podporila krok smerom k prehodnoteniu obchodnej spolupráce s Izraelom.

4 pel (TASR)

Aj potrebe vyvíjať tlak na Rusko s cieľom zabezpečiť na Ukrajine „spravodlivý mier“.

„Je dôležité, aby boli všetky rozhodnutia koordinované. Potom budú sankcie fungovať. Bez tlaku na Moskvu sa spravodlivý mier nedá dosiahnuť. Každý to chápe,“ deklaroval Zelenskyj.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinský líder v posledných dvoch dňoch telefonoval európskymi spojencami a nabádal ich, aby sa snažili vyvinúť na Rusko väčší tlak.

Táto Zelenského diplomatická „ofenzíva“ súvisí s pondelkovým telefonátom Trumpa s Putinom.

Reuters konštatoval, že Ukrajina a jej spojenci, ktorí sa mesiace snažili získať Trumpovu administratívu na svoju stranu vo vojne rozpútanej Ruskom, interpretujú Trumpov telefonát s Putinom ako krok, ktorý ich „vrátil na začiatok“ ich snáh.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte