Žena s dieťaťom zahynuli pri pokuse dostať sa z Francúzska do Británie

Podľa šéfa americkej diplomacie sa štáty príliš zameriavajú na oddelenie bojujúcich strán a nehľadajú vhodné riešenie pre Haiti, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Základnou výzvou na Haiti je, že žiaden z existujúcich medzinárodných mechanizmov nie je vytvorený pre tento typ problémov,“ povedal Rubio pred zahraničným výborom Snemovne reprezentantov. Haiti je podľa Rubia „v podstate pod kontrolou organizovaného zločinu“. Zároveň sa poďakoval Keni, ktorá na ostrovnom štáte vedie medzinárodnú policajnú misiu.

Rubio si myslí, že by sa v riešení situácie na Haiti mala viac angažovať Organizácia amerických štátov (OAŠ). „Načo máme OAŠ, pokiaľ nedokáže dať dokopy misiu, ktorá by sa postarala o najkritickejší región na našej pologuli?“ pýtal sa minister.

Podľa šéfa diplomacie budú Spojené štáty podporovať obnovu mnohonárodnej bezpečnostnej policajnej misie pod vedením Kene, aj keď sa o nej bude tento rok hlasovať na pôde Organizácie Spojených národov. „Kto sa zapojí do budúcej misie, pokiaľ sa tej predchádzajúcej vzdáme,“ pýtal sa opäť Rubio. „Misia môže byť súčasť odpovede, ale nebude ňou sama,“ dodal.

Americké ministerstvo zahraničných vecí od nástupu administratívy Donalda Trumpa zvýšilo úsilie v boji proti haitským gangom a niektoré z nich označilo za teroristické organizácie.

Haiti je najchudobnejšia krajina západnej pologule, ktorá sa už roky zmieta v nepokojoch. Vražda prezidenta Jovenela Moiseho v roku 2021 uvrhla krajinu do ešte hlbšieho chaosu. (TASR)

Izrael túto streľbu označil za „varovné výstrely“, informovala agentúra AFP.

Izraelská armáda v stredu popoludní informovala, že vypálila „varovné výstrely“ po tom, ako sa delegácia diplomatov z viacerých krajín počas návštevy predjordánskeho mesta Džanín odchýlila od vopred stanovenej trasy.

Diplomati sa podľa Izraela pohybovali na území, ktoré je „aktívnou bojovou zónou“. Armáda dodala, že v súvislosti s incidentom neboli hlásené žiadne zranenia a že „spôsobené nepríjemnosti ju mrzia“. K incidentu došlo neďaleko palestínskeho utečeneckého tábora.

Medzinárodné spoločenstvo toto konanie izraelskej armády odsúdilo a palestínske ministerstvo zahraničných vecí obvinilo izraelské jednotky z „úmyselného zacielenia ostrou paľbou na akreditovanú diplomatickú delegáciu,“ ktorá do oblasti vycestovala, aby sa oboznámila s následkami útokov izraelskej armády trvajúcich už celé mesiace.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa označil incident za „neprijateľný“ a zdôraznil, že bezpečnosť diplomatov musí byť rešpektovaná za každých okolností.

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová vyzvala Izrael, aby bral na zodpovednosť osoby, ktoré sú do incidentu v Džaníne zapletené. Belgicko, Británia, Francúzsko, Kanada, Mexiko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko si predvolali izraelských veľvyslancov alebo uviedli, že sa touto otázkou budú zaoberať.

Egypt streľbu odsúdil ako porušenie „všetkých diplomatických noriem“, zatiaľ čo Turecko požadovalo okamžité vyšetrenie.

Palestínska tlačová agentúra Wafa informovala, že v delegácii boli diplomati z viac ako 20 krajín vrátane Británie, Číny, Egypta, Francúzska, Jordánska, Turecka a Ruska.

K incidentu v Džaníne došlo v čase, keď sa stupňuje hnev kvôli humanitárnej kríze v Pásme Gaze, kde Palestínčania po týždňoch takmer úplnej izolácie bojujú o zásoby základných potravín. Dva mesiace trvajúca izraelská blokáda Pásma Gazy bola tento týždeň uvoľnená len čiastočne. Cez víkend Izrael zintenzívnil svoju vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy a sľúbil, že porazí vedenia palestínskeho hnutia Hamas, ktorého komandá svojím teroristickým vpádom na juh Izraela 7. októbra 2023 vyvolali vojnu s Izraelom.

Izrael momentálne čelí obrovskému tlaku, a to aj zo strany svojich tradičných spojencov, aby zastavil svoju novú ofenzívu a povolil prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Šéfka európskej diplomacie Kallasová v utorok uviedla, že „výrazná väčšina“ ministrov zahraničných vecí EÚ podporila krok smerom k prehodnoteniu obchodnej spolupráce s Izraelom.

4 pel (TASR)

Aj potrebe vyvíjať tlak na Rusko s cieľom zabezpečiť na Ukrajine „spravodlivý mier“.

„Je dôležité, aby boli všetky rozhodnutia koordinované. Potom budú sankcie fungovať. Bez tlaku na Moskvu sa spravodlivý mier nedá dosiahnuť. Každý to chápe,“ deklaroval Zelenskyj.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinský líder v posledných dvoch dňoch telefonoval európskymi spojencami a nabádal ich, aby sa snažili vyvinúť na Rusko väčší tlak.

Táto Zelenského diplomatická „ofenzíva“ súvisí s pondelkovým telefonátom Trumpa s Putinom.

Reuters konštatoval, že Ukrajina a jej spojenci, ktorí sa mesiace snažili získať Trumpovu administratívu na svoju stranu vo vojne rozpútanej Ruskom, interpretujú Trumpov telefonát s Putinom ako krok, ktorý ich „vrátil na začiatok“ ich snáh.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Je veľmi pravdepodobné, že budúci týždeň sa napríklad vo Vatikáne uskutoční technické stretnutie za účasti Ukrajincov, Rusov, Američanov a Európanov,“ uviedol Alexander Stubb.

USA sa podľa neho stále nevzdali úlohy sprostredkovateľa konfliktu. „Sprostredkovateľov je viac: predtým túto úlohu zohrávali len USA, teraz sa do nej zapojila aj Európa," povedal.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ochotu hostiť takéto rozhovory potvrdil pápež Lev XIV. aj talianskej premiérke Giorgie Meloniovej.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev spoločne so svojimi partnermi zvažuje organizáciu summitu na vysokej úrovni medzi Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi, krajinami EÚ a Britániou. Konať by sa podľa neho mohlo v Turecku, Vatikáne či Švajčiarsku. (TASR)