Holandská polícia našla telá otca a dvoch detí, po ktorých pátrala od nedele

Uviedla to agentúra Reuters.

Plot na 200 z 1344 kilometrov dlhej hranici Fínsko začalo stavať minulý rok v reakcii na nárast ilegálnej migrácie. Podľa Helsínk bola migrácia zámerne podnecovaná Moskvou.

Plot tvorí 3,5 metra vysoké kovové pletivo zakončené metrovým zvitkom ostnatého drôtu. Dopĺňajú ho kamery, senzory, reproduktory a reflektory a podľa pohraničnej stráže bude dokončený do konca roku 2026.

„Hlavným účelom plota je kontrolovať veľkú masu ľudí, ktorí sa snažia dostať z Ruska do Fínska," povedal agentúre Reuters zástupca veliteľa juhovýchodného pohraničného sektora Antti Virta.

Dlhodobo neutrálne Fínsko v roku 2023 vstúpilo do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V tom istom roku prišlo cez fínske hranice z Ruska približne 1300 migrantov z tretích krajín, aby požiadali o azyl. Helsinki následne na neurčito uzavreli všetkých osem hraničných priechodov do Ruska. Odvtedy podľa Reuters na hraniciach nezaznamenali žiadnych migrantov.

Fínsko pre uzavretie hranice a stavbu plota kritizuje nielen Moskva, ktorá to označila za prejav protiruských postojov. Európsky súd pre ľudské práva požiadal Fínsko, aby odôvodnilo časovo neobmedzené uzavretie hranice.

Pohraničná stráž rozhodnutie postaviť plot obhajuje. „Hraničná bariéra je absolútne nevyhnutná na zachovanie bezpečnosti hraníc,“ povedal vedúci operačného oddelenia stráže Samuel Siljanen

 „Z pohľadu pohraničnej stráže zlepšuje našu schopnosť vykonávať hraničný dozor, konať, ak dôjde k nejakému narušeniu hranice alebo k incidentu na nej,“ vysvetlil. (TASR)

Do vojensky využiteľnej infraštruktúry investuje ďalších 1,5 percenta HDP. Teraz dáva Nemecko na zbrojenie dve percentá HDP, čo je súčasný cieľ Severoatlantickej aliancie.

"Na ceste k summitu NATO na konci júna sme si stanovili: Kvótu NATO 3,5 percenta na vojenské nákupy a navyše 1,5 percenta pre vojensky využiteľnú infraštruktúru, ako sú mosty a cesty," povedal Merz.

Na konci júna sa v Haagu uskutoční summit NATO, ktorého hlavnou témou budú väčšie investície do armády. Aliančné štáty sa zaviazali, že budú na obranu dávať dve percentá HDP, čo zatiaľ nie každý člen plní. Vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu lídri štátov NATO hovoria o potrebe ďalších investícií do zbrojenia.

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul pred týždňom na neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie podporil požiadavku Trumpa, aby štáty NATO masívne zvýšili výdavky na armádu a dostali sa s nimi až na päť percent HDP.

Ako cestu k tomu označil zvýšenie investícií do armády na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP v podobe podpory vojensky využiteľnej infraštruktúry, čo už skôr navrhol generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Nemecko rovnako ako Česko existujúci dvojpercentný cieľ investícií do armády splnilo prvýkrát v minulom roku. Merz minulý týždeň v piatok v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) ubezpečil, že jeho vláda bude so zvyšovaním zbrojných výdavkov pokračovať.

"Míňame veľa a budeme míňať ešte viac," povedal nemecký kancelár v albánskej metropole. Zároveň poukázal na to, že nie je možné hovoriť len o peniazoch, ale že je potrebné sa zamerať aj na efektivitu investícií a zbrojného vybavenia. (ČTK)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko plánuje predstaviť svoje podmienky prímeria, no neuviedol, kedy sa tak stane.

„Nikto nemá záujem naťahovať tento proces. Všetci pracujú dynamicky,“ povedal Peskov novinárom. Dodal, že Rusko predloží „zoznam podmienok prímeria“, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach v Istanbule, no nešpecifikoval, kedy budú tieto dokumenty zverejnené alebo odovzdané Kyjevu.

Moskva už niekoľko týždňov odoláva tlaku Západu na úplné, bezpodmienečné a okamžité prímerie na Ukrajine, kde viac ako trojročná ruská ofenzíva pripravila o život desaťtisíce ľudí. Napriek priamym rokovaniam v Istanbule a tohtotýždňovému telefonátu medzi prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, Kremeľ naďalej pokračuje v útokoch na Ukrajinu.

Zelenskyj tvrdí, že Moskva sa snaží „získať čas“ na pokračovanie ofenzívy a obsadenie ďalšieho územia. Putin po telefonáte s Trumpom uviedol, že Rusko predloží Kyjevu návrh „memoranda“ o možných krokoch k mieru, no detaily nešpecifikoval.

Zelenskyj uviedol, že o obsahu memoranda nemá žiadne informácie.

Kyjev súhlasil s bezpodmienečným prímerím, ktoré Trump navrhol ešte v marci, no Rusko odvtedy opakovane odmietlo 30-dňové zastavenie bojov navrhované Západom a stanovilo prakticky nerealizovateľné požiadavky. (SITA)

Zameriava sa na subjekty poskytujúce podporu pre Ukrajinu, ako sú napríklad západné logistické a technologické spoločnosti.

Terčom týchto útokov boli aj kamery na strategických miestach na území Slovenska.

Informuje o tom agentúra Reuters a web českého Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB).

Za kampaňou stojí jednotka ruskej vojenskej rozviedky GRU č. 26165, známa tiež pod označením APT28 či Fancy Bear. Táto skupina podľa NÚKIB funguje už viac ako dva roky a na útoky využíva rôzne taktiky ako krádež hesla, podvodné emaily či zneužívanie zraniteľnosti softvéru. Keď sa jej podarí získať prístup do určitého zariadenia, inštaluje doň škodlivý malvér, ktorým z nich kradne dáta.

„Táto škodlivá kampaň ruskej vojenskej spravodajskej služby predstavuje vážne riziko pre cieľové organizácie vrátane tých, ktoré sa podieľajú na poskytovaní pomoci Ukrajine,“ uviedol riaditeľ britského Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NCSC) Paul Chichester.

Kampaň bola podľa NCSC zameraná na sektory obrany, IT služieb, námorníctva, letísk, prístavov a tiež útočila na viaceré členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO). Skupina 26165 tiež monitorovala prepravu pomoci na Ukrajinu prostredníctvom kamier na hraničných priechodoch a iných strategických miestach, uviedol NÚKIB.

Z analýz podľa neho vyplýva, že hoci sa väčšina týchto kamier nachádzala na území Ukrajiny, iné sa vyskytovali aj na Slovensku, v Poľsku či v Maďarsku.

Stredajšie varovanie vydalo Spojené kráľovstvo v spolupráci so Spojenými štátmi, Českom, Francúzskom, Nemeckom a ďalšími spojencami. Organizácie upozornilo na zvýšenú hrozbu a vyzýva ich na okamžité prijatie opatrení na ochranu.

„Dôrazne odporúčame organizáciám, aby sa oboznámili s hrozbou a radami na zmiernenie jej následkov, ktoré sú súčasťou tohto odporúčania, a pomohli tak chrániť svoje siete,“ dodal Chichester.