Maďarský parlament prerokoval návrh zákona o transparentnosti

Uviedla to agentúra Reuters.

Plot na 200 z 1344 kilometrov dlhej hranici Fínsko začalo stavať minulý rok v reakcii na nárast ilegálnej migrácie. Podľa Helsínk bola migrácia zámerne podnecovaná Moskvou.

Plot tvorí 3,5 metra vysoké kovové pletivo zakončené metrovým zvitkom ostnatého drôtu. Dopĺňajú ho kamery, senzory, reproduktory a reflektory a podľa pohraničnej stráže bude dokončený do konca roku 2026.

„Hlavným účelom plota je kontrolovať veľkú masu ľudí, ktorí sa snažia dostať z Ruska do Fínska," povedal agentúre Reuters zástupca veliteľa juhovýchodného pohraničného sektora Antti Virta.

Dlhodobo neutrálne Fínsko v roku 2023 vstúpilo do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V tom istom roku prišlo cez fínske hranice z Ruska približne 1300 migrantov z tretích krajín, aby požiadali o azyl. Helsinki následne na neurčito uzavreli všetkých osem hraničných priechodov do Ruska. Odvtedy podľa Reuters na hraniciach nezaznamenali žiadnych migrantov.

Fínsko pre uzavretie hranice a stavbu plota kritizuje nielen Moskva, ktorá to označila za prejav protiruských postojov. Európsky súd pre ľudské práva požiadal Fínsko, aby odôvodnilo časovo neobmedzené uzavretie hranice.

Pohraničná stráž rozhodnutie postaviť plot obhajuje. „Hraničná bariéra je absolútne nevyhnutná na zachovanie bezpečnosti hraníc,“ povedal vedúci operačného oddelenia stráže Samuel Siljanen

 „Z pohľadu pohraničnej stráže zlepšuje našu schopnosť vykonávať hraničný dozor, konať, ak dôjde k nejakému narušeniu hranice alebo k incidentu na nej,“ vysvetlil. (TASR)

Do vojensky využiteľnej infraštruktúry investuje ďalších 1,5 percenta HDP. Teraz dáva Nemecko na zbrojenie dve percentá HDP, čo je súčasný cieľ Severoatlantickej aliancie.

"Na ceste k summitu NATO na konci júna sme si stanovili: Kvótu NATO 3,5 percenta na vojenské nákupy a navyše 1,5 percenta pre vojensky využiteľnú infraštruktúru, ako sú mosty a cesty," povedal Merz.

Na konci júna sa v Haagu uskutoční summit NATO, ktorého hlavnou témou budú väčšie investície do armády. Aliančné štáty sa zaviazali, že budú na obranu dávať dve percentá HDP, čo zatiaľ nie každý člen plní. Vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu lídri štátov NATO hovoria o potrebe ďalších investícií do zbrojenia.

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul pred týždňom na neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie podporil požiadavku Trumpa, aby štáty NATO masívne zvýšili výdavky na armádu a dostali sa s nimi až na päť percent HDP.

Ako cestu k tomu označil zvýšenie investícií do armády na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP v podobe podpory vojensky využiteľnej infraštruktúry, čo už skôr navrhol generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Nemecko rovnako ako Česko existujúci dvojpercentný cieľ investícií do armády splnilo prvýkrát v minulom roku. Merz minulý týždeň v piatok v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) ubezpečil, že jeho vláda bude so zvyšovaním zbrojných výdavkov pokračovať.

"Míňame veľa a budeme míňať ešte viac," povedal nemecký kancelár v albánskej metropole. Zároveň poukázal na to, že nie je možné hovoriť len o peniazoch, ale že je potrebné sa zamerať aj na efektivitu investícií a zbrojného vybavenia. (ČTK)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko plánuje predstaviť svoje podmienky prímeria, no neuviedol, kedy sa tak stane.

„Nikto nemá záujem naťahovať tento proces. Všetci pracujú dynamicky,“ povedal Peskov novinárom. Dodal, že Rusko predloží „zoznam podmienok prímeria“, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach v Istanbule, no nešpecifikoval, kedy budú tieto dokumenty zverejnené alebo odovzdané Kyjevu.

Moskva už niekoľko týždňov odoláva tlaku Západu na úplné, bezpodmienečné a okamžité prímerie na Ukrajine, kde viac ako trojročná ruská ofenzíva pripravila o život desaťtisíce ľudí. Napriek priamym rokovaniam v Istanbule a tohtotýždňovému telefonátu medzi prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, Kremeľ naďalej pokračuje v útokoch na Ukrajinu.

Zelenskyj tvrdí, že Moskva sa snaží „získať čas“ na pokračovanie ofenzívy a obsadenie ďalšieho územia. Putin po telefonáte s Trumpom uviedol, že Rusko predloží Kyjevu návrh „memoranda“ o možných krokoch k mieru, no detaily nešpecifikoval.

Zelenskyj uviedol, že o obsahu memoranda nemá žiadne informácie.

Kyjev súhlasil s bezpodmienečným prímerím, ktoré Trump navrhol ešte v marci, no Rusko odvtedy opakovane odmietlo 30-dňové zastavenie bojov navrhované Západom a stanovilo prakticky nerealizovateľné požiadavky. (SITA)