Pobrežné stráže Filipín a USA uskutočnili vojenské cvičenia v Juhočínskom mori

Stav predĺžili likvidácii škôd do 26. júna. Novinárom to po rokovaní vlády povedal minister vnútra Vít Rakušan (STAN) s tým, že to je vzhľadom na stav sanačných prác namieste. Uviedol tiež, že kabinet vzal do úvahy postoj hejtmana Olomouckého kraja a Českej inšpekcie životného prostredia.

Hejtman Okleštěk predpokladá, že stav nebezpečenstva bude v lokalite trvať možno ešte niekoľko mesiacov. Opatrenie umožňuje rýchlejšiu organizáciu sanácie zamorenej pôdy a vody. Vláda môže zvláštny režim v lokalite predĺžiť vždy len o 30 dní, naposledy o tom rozhodovala 23. apríla. Keby dnes stav nepredĺžila, končil by 27. mája.

Sanácia pôdy zamorenej benzénom bude podľa skorších vyjadrení trvať pol roka. Obnoviť dopravu na vyťaženej trati by sa mohlo podľa predpokladov ministerstva dopravy podariť v júni. Následky havárie likviduje firma Dekonta, ďalší postup prác predložila v sanačnom projekte. Česká inšpekcia životného prostredia ho schválila 12. mája.

Nákladný vlak prevážajúci z chemičky DEZA vo Valašskom Meziříčí vyše 1000 ton benzénu sa 28. februára vykoľajil a začal horieť. Z cisterien hasiči zachytili 360 ton látky, zvyšok zhorel alebo unikol. Podľa inšpekcie vlak išiel v momente nehody rýchlosťou zhruba 95 kilometrov za hodinu namiesto povolenej 40-kilometrovej rýchlosti.

Dočasné rýchlostné obmedzenie súviselo s opravami na trati v neďalekých Hraniciach, súprava kvôli nim musela v Hustopečiach na dlhom rovnom úseku prejsť výhybkou na inú koľaj. V prípade doteraz nebol nikto obvinený, uviedla minulý týždeň polícia.

V okolí havárie je podľa výsledkov testov odobratých vzoriek možné pestovať plodiny aj loviť ryby okrem jedného jazera. Vzorky poľnohospodárskej pôdy tam nepreukázali zvýšenú prítomnosť látok pochádzajúcich z horenia benzénu a stopy benzénu neodhalili ani vzorky rýb z vôd v okolí havárie s výnimkou jazera číslo 6. Dlhodobý monitoring bude v Hustopečiach pokračovať naďalej. (ČTK)

Na tlačovej konferencii v Bruseli po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttem to povedal český prezident Petr Pavel.

Na summite by sa lídri členských štátov mali zhodnúť na novom cieli výdavkov na obranu. Rutte podľa agentúry Reuters navrhuje, aby krajiny zvýšili výdavky na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP vynakladali na položky s obranou súvisiace.

Vyhovelo by sa tým požiadavke Trumpa, ktorý od spojencov žiada päťpercentné výdavky na obranu, ktoré ale aktuálne nevynakladajú ani Spojené štáty.

Česko vlani prvýkrát splnilo doterajší cieľ vo výške dvoch percent HDP, vláda Petra Fialu sa zaviazala výdavky zvýšiť na tri percentá HDP do roku 2030. (ČTK)

Cieľom je bojovať so zvyšujúcim sa počtom ľudí nakazených touto sexuálne prenosnou chorobou.

Očkovať sa bude už existujúcou vakcínou známou ako 4CMenB, ktorá sa používa proti chorobe spôsobenej meningokokom B, vážnej bakteriálnej infekcii, ktorá môže spôsobiť zápal mozgových blán a otravu krvi. Bežne sa ňou očkujú deti v troch dávkach v ôsmich a 16 týždňoch a potom v prvom roku života.

Kvapavka je v Británii druhou najbežnejšou bakteriálnou sexuálne prenosnou chorobou. Predvlani sa tu kvapavkou nakazilo 85-tisíc ľudí, najviac od roku 1918, keď sa začali viesť záznamy. Niektoré kmene kvapavky sú navyše odolné proti antibiotikám, najmä ceftriaxónu, ktorý sa v Británii na liečbu choroby používa, ale aj ďalším liekom.

Príznaky kvapavky môžu u mužov zahŕňať zelený či žltý výtok, bolesť pri močení a bolesť a nepríjemný pocit v konečníku. U žien môže ísť o bolesť v podbrušku či krvácanie medzi menštruačnými cyklami. Mnoho ľudí však žiadne príznaky nepociťuje, píše The Guardian. (The Guardian, ČTK)

 Každá strana by mala v rámci tejto výmeny prepustiť po deväť väzňov. Oznámil to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR podľa správy agentúry TASS.

„Príslušné agentúry sú určite naďalej v kontakte,“ odpovedal Peskov na otázku, či prebieha komunikácia o navrhovanej výmene väzňov. Hovorca Kremľa dodal, že nie je jasné, kedy sa tieto výmeny uskutočnia.

Prezidenti Ruska a USA diskutovali o výmene väzňov v pondelok (19. mája) počas telefonického rozhovoru o vojne na Ukrajine. Okrem toho však počas dvojhodinového telefonátu hovorili aj o normalizácii rusko-amerických vzťahov či o Iráne.

TASS pripomína, že Rusko a USA si už tento rok dvakrát vymenili väzňov. Washington vo februári prepustil ruského občana Alexandra Vinnika, ktorý bol v USA obvinený z podvodov z kryptomenami, výmenou za amerického učiteľa Marca Fogela. Ten si v ruskom väzení odpykával 14-ročný trest odňatia slobody za pašovanie drog po tom, ako ho chytili na moskovskom letisku s malým množstvom marihuany.

Druhá výmena sa uskutočnila 10. apríla v Spojených arabských emirátoch. Rusko vydalo Spojeným štátom americko-ruskú občianku Xeniu Karelinovú, ktorú minulý rok odsúdili na 12 rokov väzenia za „vlastizradu“.

Tej sa údajne dopustila tým, že darovala necelých 52 dolárov charitatívnej organizácii Razom so sídlom v New Yorku, ktorá pomáha Ukrajine. Výmenou za to Spojené štáty vydali Rusku nemecko-ruského občana Arthura Petrova, ktorého zatkli v roku 2023 na Cypre na žiadosť USA pre obvinenia z nezákonného vývozu americkej elektroniky do Ruska. (TASR)

Na sieti X o tom informoval poľský premiér Donald Tusk, pričom uviedol, že po zásahu poľskej armády sa plavidlo stiahlo do jedného z ruských prístavov. 

Tusk uviedol, že k miestu incidentu smeruje aj loď poľského námorníctva ORP Heweliusz.

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo zastaraných lodí plaviacich sa pod vlajkami tretích krajín, prevažne afrických, ktoré Rusko využíva na obchádzanie medzinárodných sankcií na predaj ropy, často bez dodržiavania ekologických štandardov.

Západné krajiny vrátane Európskej únie a Spojeného kráľovstva na tieto plavidlá postupne rozširujú sankcie. V utorok Brusel a Londýn oznámili nové opatrenia, ktoré majú zasiahnuť ďalšie lode tejto flotily.