Otvorené vzťahy, kde je nevera prístupná? Nemusí ich zvládnuť ani ten, kto ich tomu druhému navrhne

Posilniť to má integráciu Fínska s Európskou úniou a NATO. Informuje o tom portál trenvista.net.

Zmena, ktorú predstavila fínska ministerka dopravy Lulu Ranneová na stretnutí ministrov severských krajín v Helsinkách, je reakciou na potrebu zlepšiť vojenskú mobilitu a regionálnu bezpečnosť.

Projekt, ktorý sa začne na severe krajiny, má za cieľ odstrániť technické prekážky prepravy vojakov a tovaru medzi Fínskom, Švédskom a Nórskom.

Očakáva sa, že vláda prijme konečné rozhodnutie do júla 2027, pričom výstavba sa má začať okolo roku 2032. Kľúčové bude európske financovanie.

EÚ by mohla pokryť až 50 % nákladov na plánovanie a 30 % na výstavbu. Prechod bude stáť miliardy eur, týkať sa bude viac ako 9 200 kilometrov tratí a bude sa realizovať desaťročia.

Prezident napadnutej krajiny zároveň poďakoval EÚ za schválenie 17. sankčného balíka.

O telefonáte so Zelenským informovala aj von der Leyenová, ktorá rovnako spomenula prípravu ďalších postihov voči Moskve.

"Je čas zintenzívniť tlak na Rusko, aby sa dosiahlo prímerie," napísala na sociálnej sieti šéfka EK, ktorá ďalej oznámila, že s ukrajinským prezidentom úzko koordinuje ďalšie kroky.

Zelenskyj 17. balík sankcií označil za krok správnym smerom. "Je dôležité zaviesť prísne obmedzenia pre ruskú tankerovú flotilu, ktorá slúži na financovanie zabíjania, a tiež pre všetky programy, ktoré Rusko používa na budovanie svojho vojenského priemyslu," napísal na X Zelenskyj.

"S Ursulou sme tiež diskutovali o prípravách 18. balíka únijných sankcií. Ruská ropa, infraštruktúra pre obchod s energiami, banky a finančné programy - to sú oblasti, ktoré Rusko najviac zraňujú, a preto najviac prispievajú k mieru," dodal ukrajinský prezident.

S von der Leyenovou tiež prerokoval svoje telefonáty s Trumpom, ktorého znovu ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na plné a bezpodmienečné prímerie. "Európa musí byť na palube a my každý krok koordinujeme tak úzko, ako to ide," dodal Zelenskyj.

Stanica má problémy po tom, čo jej administratíva prezidenta Donalda Trumpa odobrala peniaze predtým vyčlenené americkým Kongresom.

Nezávislé médiá sú podľa Kallasovej potrebné viac ako kedykoľvek predtým. "Preto som rada, že môžem oznámiť 5,5 milióna eur pre The European Endowment for Democracy, ktorá podporí prácu Rádia Slobodná Európa," uviedla Kallasová po skončení rokovania únijných ministrov zahraničia v Bruseli. "Ide o krátkodobé núdzové financovanie," dodala.

O podpore RFE/RL hovoril pred rokovaním v Bruseli aj český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý tému predniesol aj počas popoludňajšej diskusie so svojimi kolegami. "Situácia je taká, že Rádio Slobodná Európa hľadá nejaký spôsob, ako pokračovať vo svojom fungovaní," uviedol Lipavský. Pre európske krajiny je podľa neho dôležité hovoriť o zachovaní poslania tejto stanice.

"Ak máme mediálnu inštitúciu, ktorú počúva desať percent Rusov, Bielorusov a Iráncov, tak to pre nás zmysel má, aj pre našu vlastnú bezpečnosť, pre našu strategickú komunikáciu," vyhlásil český minister. Práve aj on vo svojom vystúpení pred ministrami navrhol možné riešenie financovať rozhlasovú stanicu prostredníctvom mimovládnej organizácie The European Endowment for Democracy (EED), ktorá bola vytvorená v roku 2013 Európskou úniou a jej členskými štátmi. (ČTK)