Zelenskyj vylúčil stiahnutie jednotiek z oblastí, ktoré si nárokuje Moskva

Americká vláda pre nich zabezpečila let a poskytla im finančnú čiastku 1000 dolárov, uviedlo Ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Na palube „dobrovoľného chartrového letu“ sa nachádzalo celkovo 64 migrantov“, upresnilo ministerstvo. „Poskytla sa im pomoc pri vycestovaní, príspevok vo výške 1000 dolárov a zároveň si do budúcna zachovajú možnosť legálneho návratu do Spojených štátov,“ vysvetlilo. Do Hondurasu odcestovalo 38 osôb a do Kolumbie zvyšných 26.

Ministerka vnútornej bezpečnosti Spojených štátov Kristi Noemová vyzvala ďalších prisťahovalcov bez dokladov v USA, aby využili možnosť, ktorú ministerstvo ponúka pod názvom „Projekt návrat domov“. „Prevezmite kontrolu na svojím odchodom a získajte finančnú podporu na návrat domov,“ povedala Noemová. „Ak tak neurobíte, hrozia vám pokuty, zadržanie, deportácia a nikdy sa (sem) nebudete môcť vrátiť,“ zdôraznila ministerka.

„Pokiaľ ste v tejto krajine nelegálne, zvoľte si teraz samodeportáciu a zachovajte si možnosť potenciálneho návratu legálnou, správnou cestou,“ dodala Noemová.

Trump už v rámci prezidentskej kampane sľuboval, že deportuje milióny migrantov bez potrebných dokladov. Viaceré jeho dekréty týkajúce sa prisťahovalectva sa však stretli s nesúhlasom sudcov naprieč celou krajinou, pripomína AFP.

(TASR)

poslal list americkému exprezidentovi Joeovi Bidenovi, oznámil to v pondelok Buckinghamský palác. Kráľ vyjadril Bidenovi podporu po tom, čo mu lekári diagnostikovali rakovinu prostaty, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Karol, ktorý sa taktiež lieči na bližšie nešpecifikovanú formu rakoviny, poslal Bidenovi osobný odkaz, v ktorom mu vyjadril podporu a zaželal všetko dobré.

Bývalého šéfa Bieleho domu minulý týždeň vyšetrili lekári pre problémy s močovým ústrojenstvom. V piatok mu diagnostikovali agresívnu formu rakoviny prostaty. Podľa vyjadrenia jeho kancelárie sa metastázy rozšírili aj do kostí, avšak rakovina je citlivá na hormóny, čo umožňuje účinnú liečbu. AFP podotýka, že rakovina prostaty je najčastejšie diagnostikovaným typom rakoviny u mužov v Spojených štátov a Británii.

Biden (82) v pondelok na sociálnej sieti Instagram poďakoval verejnosti za správy vyjadrujúce podporu. „Rakovina sa nás všetkých dotýka,“ napísal exprezident k fotografii so svojou manželkou Jill. „Ďakujeme, že nás pozdvihujete láskou a podporou,“ dodal.

AFP pripomína, že britský panovník a exprezident Spojených štátov sa v uplynulých rokoch stretli niekoľkokrát. Biden sa v roku 2022 zúčastnil na pohrebe kráľovej Alžbety II. Na klimatickom summite COP26 v Glasgowe v roku 2021 rokoval s Karolom a následne aj s princom Williamom. V júli 2023 Biden navštívil britského kráľa na zámku Windsor. Biden v roku 2024 vyjadril obavy po tom, čo Karolovi III. diagnostikovali rakovinu.

Bidenovi vyjadrili podporu bývalí americkí prezidenti Barack Obama a Bill Clinton, jeho bývalá viceprezidentka Kamala Harrisová, či šéf americkej diplomacie Marco Rubio, informuje stanica ABC News.

Súčasný prezident USA Donald Trump tiež podporil bývalého lídra. Zároveň však v pondelok posilnil špekulácie, že Bidenovu diagnózu tajili. Šéf Bieleho domu vyjadril „prekvapenie“ z toho, že sa o chorobe verejnosť nedozvedela už skôr, píše AFP. (TASR)

Podľa premiéra predstavitelia krajín svojimi vyjadreniami vo veľkej miere „odmenili“ palestínske militantné hnutie Hamas. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Lídri v Londýne, Ottawe a Paríži požadujú (uznanie) Palestínskeho štátu a tiež žiadajú Izrael, aby ukončil obrannú vojnu o svoje prežitie predtým, ako dôjde k zničeniu teroristov z Hamasu na našich hraniciach. Týmto ponúkajú (hnutiu) obrovské ocenenie za genocídny útok na Izrael zo 7. októbra a zároveň podnecujú k ďalším takýmto zverstvám,“ uviedol Netanjahu vo vyhlásení, pričom odkazoval na útok hnutia z októbra 2023, ktorý spustil vojnu v Pásme Gaze.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda kanadskej vlády Mark Carney v pondelok odsúdili „hrubé konanie“ Izraela v Pásme Gazy a vyjadrili nesúhlas s jeho rozšírenou ofenzívou v enkláve. Vyjadrili tiež kritiku voči predstaviteľom izraelskej vlády za ich hrozby o masovom presídlení civilistov a varovali pred konkrétnymi opatreniami voči Izraelu, vrátane sankcií, za jeho aktivity v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu.

Predstaviteľ civilnej obrany v Gaze uviedol, že v pondelok na palestínskom území zahynulo pri útokoch 91 ľudí. Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva pod správou Hamasu si tak vojna v Pásme Gazy vyžiadala už najmenej 53.486 obetí, píše AFP.

(TASR)

000 Venezuelčanov, ktorá bráni v ich deportácii z USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Najvyšší súd vyhovel žiadosti ministerky pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemovej o zrušenie dočasného chráneného štatútu pre Venezuelčanov. Medzitým prebieha na súde nižšej úrovne odvolacie konanie.

Zákon umožňuje udeliť štatút cudzincom, ktorí sa nemôžu bezpečne vrátiť domov z dôvodu vojny, prírodných katastrof alebo pre iné „mimoriadne“ okolnosti.

Vláda exprezidenta Joea Bidena predĺžila štatút pre Venezuelčanov o 18 mesiacov tesne pred nástupom Trumpa do úradu. Rozhodnutie odôvodnila pretrvávajúcou krízou vo Venezuele, ktorej vládne prezident Nicolás Maduro.

Federálny sudca v Kalifornii v marci dočasne pozastavil plány Trumpovej vlády na zrušenie štatútu venezuelským občanom. Sudca Edward Chen z obvodného súdu v San Franciscu uviedol, že plán by mohol byť „rasistický“. „Konanie na základe negatívneho skupinového stereotypu a zovšeobecnenie takéhoto stereotypu... je klasickým príkladom rasizmu,“ ozrejmil Chen.

Venezuelsko-americká aktivistka Adelys Ferro v pondelok odsúdila rozhodnutie Najvyššieho súdu. Poukázala tiež na to, že ministerstvo zahraničných vecí USA naďalej uvádza pre Venezuelu bezpečnostné odporúčanie 4. stupňa. Ide o najvyššiu úroveň varovania pred vycestovaním do krajiny, píše AFP.

Trump už v rámci prezidentskej kampane sľuboval, že deportuje milióny migrantov bez potrebných dokladov. Viaceré jeho dekréty týkajúce sa prisťahovalectva sa však stretli s nesúhlasom sudcov naprieč celou krajinou, pripomína AFP.

(TASR)

Reagovali tak na novú rozsiahlu ofenzívu Izraela proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Všetkým spoločnostiam, ktorých lode sa nachádzajú v tomto prístave alebo doň smerujú, sa týmto oznamuje, že... sa uvedený prístav zaradil na zoznam cieľov,“ ozrejmil hovorca húsíov. Išlo o „reakciu na vystupňovanie brutálnej agresie izraelského nepriateľa voči nášmu ľudu a ľudu v Gaze,“ povedal hovorca. Podľa jeho slov sa útoky na Izrael „zastavia vtedy, keď sa skončí agresia v Gaze a blokáda (palestínskeho územia)“.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok oznámil, že jeho krajina „prevezme kontrolu“ nad celým Pásmom Gazy v rámci svojej novej veľkej ofenzívy proti Hamasu.

Hnutie podporované Iránom odpaľuje rakety na Izrael a pravidelne tam posiela drony už od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal útok militantov z hnutia Hamas v októbri 2023. Húsíovia útočia aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive s tvrdením, že to robia zo solidarity s Palestínčanmi v Gaze.

V reakcii na to museli mnohí majitelia lodí presmerovať plavidlá prechádzajúce cez Červené more a Suezský prieplav na dlhšiu trasu, ktorá vedie okolo cípu Afriky. Došlo preto k zvýšeniu nákladov, ako aj k predĺženiu dodacích lehôt.

(TASR)

Brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť je podľa prezidenta ústavnou povinnosťou ako hlavy štátu, tak aj vojakov.

Rusko podľa skorších vyjadrení Putina a aj podľa vyjadrení ruských predstaviteľov pri mierových rokovaniach v Istanbule trvá na tom, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje a ktoré Moskva na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku: Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti

Rusko tiež chce, aby Ukrajina uznala za súčasť Ruska polostrov Krym, ktorý Rusko nelegálne anektovalo na jar 2014. Vtedy sa začal konflikt, ktorý vpádom ruských vojsk vo februári 2022 prerástol v najkrvavejšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny.

"Problém sa tu netýka prezidenta Trumpa. Prečo? Pri všetkej úcte preto, lebo je to naša krajina, náš štát, naša armáda a naša nezávislosť. Problém tkvie v tom, na čo si môže Ukrajina dovoliť pristúpiť, a na čo nemôže. Sťahovať naše vojská z nášho územia nikto nebude. To je ústavná povinnosť, ako moja, tak je aj ústavnou povinnosťou našich vojakov brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny," povedal Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas brífingu pred novinármi. (zdroj: TASR/AP)

Zelenskyj pripustil, že Rusko svojou agresiou dosiahlo to, že získalo "dočasne okupované územia". Žiadne ultimáta ale podľa neho Ukrajina nesplní a nevzdá sa svojho územia a svojich ľudí.

"Ak Rusko kladie podmienku, že sa naše vojská stiahnu z našej krajiny, znamená to, že nechce prímerie a ani ukončiť vojnu," zdôraznil prezident s tým, že to isté už opakovane hovoril prezidentovi Trumpovi a jeho tímu aj lídrom ďalších krajín. Moskva podľa Zelenského dobre vie, že to Ukrajina neurobí.

Zelenskyj podľa serveru BBC News tiež uviedol, že len po tom, ako Ukrajina dostane od Rusov Putinom spomínané memorandum či iné návrhy, bude môcť sformulovať svoje stanovisko. Ruský prezident predtým uviedol, že Rusko je pripravené s Ukrajinou pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Zelenskyj tvrdí, že žiadne podrobnosti o dokumente nepozná.

Opäť tiež vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko, ktorý by Moskvu prinútil usilovať o mier. "Ak Rusko nepristúpi na ukončenie vraždenia, ak neoslobodí zajatcov a rukojemníkov, ak Putin bude klásť nerealistické podmienky, bude to znamenať, že Rusko ďalej naťahuje vojnu a zaslúži si, aby Európa, Amerika a celý svet reagovali zodpovedajúcim spôsobom, najmä dodatočnými sankciami. Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú samo začalo, a môže s tým začať kedykoľvek. Ukrajina je vždy pripravená na mier," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti podľa BBC News.

Ukrajinský prezident uviedol, že s americkým prezidentom Trumpom hovoril dvakrát - pred a po jeho telefonáte s Putinom. Druhého rozhovoru sa zúčastnili tiež lídri Francúzska, Talianska, Nemecka, Fínska a Európskej únie.

Zelenskyj dodal, že počas prvého bilaterálneho rozhovoru ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie, ako ho navrhli USA.

Ak Rusi nie sú pripravení zastaviť zabíjanie, mali by nasledovať silnejšie sankcie, aby prinútili Rusko k mieru, povedal Zelenskyj.

Ubezpečil tiež, že Ukrajina je pripravená viesť s Ruskom priame rozhovory v akomkoľvek formáte, ktorý povedie k výsledku. Je však potrebné, aby bolo pripravené aj Rusko, dodal. (ČTK)

"Obaja prezidenti majú o takéto stretnutie záujem. Ale obaja prezidenti majú záujem aj na tom, aby táto schôdzka nebola bezobsažná, ale zameraná na výsledok," povedal Putinov poradca s tým, že obaja štátnici sa zhodli na potrebe takéto stretnutie starostlivo pripraviť.

Termín ani miesto schôdzky zatiaľ podľa Ušakova nie sú stanovené.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump telefonoval s Putinom. USA aj Rusko hovoria o mierových rozhovoroch Čítajte 

Ušakov ďalej povedal, že Putin s Trumpom sa vyslovili za normalizáciu vzťahov svojich krajín. Americký prezident upozornil, že Rusku kvôli pokračujúcej vojne s Ukrajinou hrozia nové sankcie, hoci sám ich priaznivcom nie je, poznamenal Putinov poradca.

Nový balík sankcií pripravuje Európska únia, aby Moskvu prinútila pristúpiť na prímerie, a návrh tvrdých protiruských sankcií vzniká tiež v Senáte USA, kde má širokú nadstranícku podporu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov k telefonátu povedal, že Putin ho viedol zo Soči. Dodal, že európski predstavitelia sa Trumpa, ktorý zastáva neutrálnu pozíciu, snažia získať na svoju a proukrajinskú stranu.

Moskva v minulých týždňoch opakovane ocenila Trumpov postoj ako vyvážený a naopak kritizovala európske krajiny, ktoré podľa nej stoja o ďalšie pokračovanie vojny a oslabovanie Ruska. (SITA)