Krajne pravicový favorit v Rumunsku nečakane pohorel

To mu pred pondelkovým telefonátom so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom dáva pocit silnej pozície, a preto sa pravdepodobne nechystá urobiť veľké ústupky.

Uviedla to agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na nemenovaného predstaviteľa oboznámeného s postojom Putina, informuje TASR podľa správy stanice BBC.

Ruský prezident Vladimir Putin a Trump budú podľa očakávania hovoriť o prímerí a mieri vo vojne na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko. Ich telefonát sa má uskutočniť o 16.00 h SELČ.

Trump deklaruje, že chce konflikt čo najrýchlejšie ukončiť, a opakovane vyzýva na zastavenie krviprelievania. Jeho administratíva dala tiež jasne najavo, že USA uvalia na Rusko ďalšie sankcie, ak nebude brať mierové rokovania vážne.

Šéf Kremľa je však podľa nemenovaného zdroja optimistický, pokiaľ ide o vyhliadky na ďalšie americké sankcie, a do telefonátu s Trumpom ide s pocitom, že je v silnej pozícii, pretože verí, že sa jeho jednotkám podarí do konca tohto roku dobyť územie celých štyroch oblastí Ukrajiny - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Tieto regióny Putin už predtým vyhlásil za súčasť Ruska, no Moskva stále nemá nad nimi plnú vojenskú kontrolu.

Dôvera Putina vo vyhliadky Ruska na bojisku je v rozpore s odhadmi Západu, píše Bloomberg. Podľa európskych predstaviteľov Rusko po obrovských stratách, ktoré utrpelo počas vojny, nemá dostatočné kapacity na dosiahnutie Putinových cieľov.

Osoba blízka ruskému ministerstvu obrany tvrdí, že mnohí ruskí vojaci bojujúci proti Ukrajine sú rovnako skeptickí. Zdroj uviedol najmä to, že ukrajinské bezpilotné lietadlá spôsobili, že rozsiahle ofenzívy sú pre Rusko nákladné a neefektívne.

Napriek tomu, že Trump trvá na rýchlom ukončení vojny a podporuje priamy dialóg s Putinom v snahe dosiahnuť dohodu, nedal ruský prezident zatiaľ najavo, že je vojnu pripravený zastaviť, tvrdí Bloomberg.

V Kyjeve i európskych krajinách to podľa agentúry iba podnietilo obavy, že Ukrajina by mohla byť nútená odstúpiť Rusku ešte viac územia. Európski lídri sa navyše obávajú, že Trump sa môže pokúsiť presadiť dohodu bez ohľadu na dôsledky.

Dva zdroje blízke Kremľu tvrdia, že Putin je pripravený viesť zdĺhavú vojnu, ak to bude potrebné na dosiahnutie jeho cieľov. Lídri Francúzska, Nemecka a Británie sa snažili Trumpovi počas piatkového telefonátu za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vysvetliť, že Putin sa s ním iba zahráva, ozrejmil vysokopostavený európsky predstaviteľ. Podľa neho totiž dúfajú, že Trump si uvedomuje riziko, že bude vyzerať ako porazený, ak prinúti Ukrajinu k nevýhodnej dohode.

V predvečer telefonátu s Putinom Trump opäť rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Podľa Starmerovej kancelárie lídri diskutovali o potrebe nastoliť bezpodmienečné prímerie a o tom, aby Putin nebral rokovania na ľahkú váhu.

Americkí predstavitelia v súkromí svojim náprotivkom z Európy údajne tiež naznačili, že Trump zvažuje schválenie návrhu republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý počíta s uvalením sankcií na Rusko a ciel vo výške 500 percent na import zo štátov dovážajúcich ruskú ropu a plyn, ak Moskva nespraví ústupky. (TASR)

Alexander Stubb povedal, že Trump a Putin, ktorí by mali v pondelok telefonicky hovoriť, nesmú rozhodovať o osude Ukrajiny bez toho, aby sa museli rozhodovať o jej prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom.

Stubb tiež povedal, že v závislosti od toho, ako telefonát dopadne, existuje možnosť, že americkí senátori Lindsey Graham a Richard Blumenthal predložia tento týždeň Kongresu balíček sankcií, ktoré by urobili ruské financie neudržateľnými. Stubb je s Grahamom v takmer dennom kontakte a Graham opisuje balíček sankcií ako „zdrvujúci“.

Na bezpečnostnej konferencii v Estónsku Stubb povedal: „Mohli by sme povedať, že Zelenskyj je trpezlivý a Trump začína byť netrpezlivý, ale správnym smerom, teda smerom k Rusku.“

Všeobecne sa očakáva, že americký senátor Graham, ktorý minulý týždeň diskutoval o svojom balíku sankcií s európskymi ministrami zahraničných vecí, upraví ustanovenia návrhu tak, aby postihli zahraničné firmy, ktoré dovážajú ruskú energiu. Graham, ktorý je voči Trumpovi lojálny, opísal sankcie ako doplnok Trumpovej colnej politiky.

Pôvodný balík obsahoval plány na zavedenie ciel vo výške 500 perecent na tovar z ktorejkoľvek krajiny obchodujúcej s energiou s Ruskom.

Fínsky prezident Stubb povedal, že akýkoľvek európsky kontakt s Putinom bude prebiehať prostredníctvom vedenia skupiny E3, ktorú tvoria Británia, Francúzsko a Nemecko. „Na najvyššej úrovni by sme nemali konať samostatne,“ povedal.

Stubb, jeden z malej skupiny európskych lídrov, ktorých je Trump ochotný vypočuť, tvrdí, že využil svoj vplyv na to, aby Trump prehodnotil svoj pohľad na ekonomickú a vojenskú silu Ruska.

Na bezpečnostnej konferencii Lennarta Meriho v Tallinne prezradil, že v sobotňajšom rozhovore s Trumpom sa snažil vysvetliť, že Rusko už nie je ekonomickou veľmocou.

"Ruské hospodárstvo je slabšie ako talianske a o niečo silnejšie ako španielske. Vojensky chcelo pred tromi rokmi poprieť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Tento rok postúpilo na území Ukrajiny o menej ako jeden percentuálny bod. Úroková sadzba v Rusku je vyššia ako 20 percent a rezervy sú vyčerpané," povedal Stubb.

„Musíme presvedčiť americkú administratívu, že voľný obchod a spoločné pravidlá sú lepšie. Musíme ukázať, že to s obranou v Európe myslíme vážne a že sme poskytovateľmi bezpečnosti a nie jej spotrebiteľmi,.“ dodal Alexander Stubb. (SME, The Guardian)