Víťazom piesňovej súťaže Eurovízia sa stal rakúsky spevák JJ

Hlavnými kandidátmi sú starosta Varšavy Rafal Trzaskowski z vládnej Občianskej platformy (PO) a predseda Inštitútu pamäti národa Karol Nawrocki, ktorého podporuje opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS).

Podľa predvolebných prieskumov sa očakáva, že ani jeden z kandidátov nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov, čo by viedlo k druhému kolu plánovanému na 1. júna.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aféra s dôchodcom aj elitársky liberál. O čo ide v poľských prezidentských voľbách Čítajte 

Trzaskowski, ktorý v roku 2020 tesne prehral s Dudom, podľa politológa Macieja Zakrzewského stavia na pragmatizme. Podľa experta vedome zmenil rétoriku - v aktuálnej kampani zjemňuje svoje liberálne postoje a sústreďuje sa na nerozhodnutých voličov v strede.

Nawrocki sa oficiálne prezentuje ako nezávislý kandidát, čo podľa analytika nezodpovedá jeho reálnej pozícii, keďže ho podporuje opozičná strana PiS.

„Táto nezávislosť by mala zmysel, keby smeroval do stredu. On však išiel opačným smerom, začal súťažiť s (kandidátom národno-pravicovej Konfederácie) Slawomirom Mentzenom. Trvalo dlho, kým ho voliči PiS vôbec identifikovali ako svojho kandidáta,“ povedal.

Tretím je kandidát Slawomir Mentzen, ktorý by podľa niektorých prieskumov vyhral medzi mladými voličmi. Medzi ďalšími uchádzačmi sú predseda Sejmu Szymon Holownia či Magdalena Biejat z Ľavice. Spolu vo voľbách kandiduje 13 záujemcov o post hlavy štátu.

Prezident v Poľsku má právomoc vetovať zákony a na prelomenie veta je potrebná trojpätinová väčšina hlasov, čo môže ovplyvniť schopnosť vlády presadzovať zákony.

Vzhľadom na doterajšie napäté vzťahy medzi vládou a prezidentom Dudom sa výsledok volieb považuje za kľúčový pre budúce smerovanie krajiny a fungovanie vlády.

Volebné miestnosti budú otvorené do 21.00 h, po ich uzavretí budú zverejnené prvé exit polly. Neoficiálne výsledky sa očakávajú v noci z nedele na pondelok. (TASR)

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h miestneho času (6.00 h SELČ) a uzavrú sa o 21.00 h (20.00 SELČ). Podľa piatkového prieskumu preferencií prvýkrát od prvého kola volieb tesne vedie Dan.

Mnohí analytici predpokladajú, že výsledok súboja bude závisieť od volebnej účasti a hlasov početnej rumunskej diaspóry v zahraničí. Krátko po ukončení nedeľňajšieho hlasovania by mali byť zverejnené predbežné exit polly, oficiálne výsledky sa očakávajú neskôr v noci.

V prvom kole volieb jasne zvíťazil Simion s 40,96 percentami hlasov nasledovaný Danom, ktorý získal 20,99 percent. Odborníci pred obomi kolami volieb varovali pred zvýšeným množstvom dezinformácií na internete.

Nicušor Dan podľa vlastných vyjadrení podporuje právny štát, Ukrajinu, transparentnosť a orientáciu na EÚ a NATO.

George Simion v kampani využíval protiimigračný diskurz a podporuje tzv. tradičné hodnoty, pričom má väzby s pravoslávnou cirkvou. Často je obviňovaný z nadbiehania Rusku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok undefined Čítajte 

Prezidentské voľby sa v Rumunsku opakujú po tom, ako boli výsledky volieb hlavy štátu z roku 2024 anulované pre podozrenia z ruského zasahovania a manipulácií na sociálnych sieťach, ktoré údajne zvýhodnili krajne pravicového kandidáta Calina Georgesca.

Rumunské úrady varovali pred pokusmi o ovplyvňovanie volieb zahraničnými aktérmi aj pred opakovanými voľbami. Podľa viacerých expertov sú algoritmy sociálnych sietí - najmä TikToku - skreslené v prospech krajne pravicového obsahu a Simiona. (TASR)

Minister bezpečnosti Omar García Harfuch na sociálnych sieťach potvrdil, že pri operácii neďaleko obce Huitzontla v štáte Michoacán boli zranení aj traja členovia mexického námorníctva. Podľa Harfucha sú zatknuté osoby spojené s trestnými činmi vraždy, vydierania či únosmi.

Ministerstvo tvrdí, že sú v oblasti zločinecké skupiny aktívne zapojené do obchodovania s drogami cez more. Príslušníci mexického námorníctva na mieste údajne našli zbrane a rôzne taktické vybavenie.

„Bezpečnostné zložky sa stretli so silnou agresiou, ktorá si vyžiadala použitie sily v súlade s platnými predpismi,“ dodalo ministerstvo.

Mexické noviny El Universal a La Jornada priniesli informácie, že skupina mala byť súčasťou jedného z dvoch najväčších drogových kartelov v Mexiku - Cártel de Jalisco Nueva Generación (CJNG). Spojené štáty tento kartel vo februári označili za teroristickú organizáciu. (TASR)

Starmer sa viac ako päť rokov po brexite v pondelok v Londýne stretne s predstaviteľmi EÚ v rámci spoločného summitu.

„Premiér tento týždeň uzavrie ďalšiu dohodu, ktorá bude slúžiť národným záujmom krajiny. Bude dobrá pre rast, pracovné miesta i naše hranice,“ vyhlásila kancelária britského premiéra.

Starmer v pondelok v Londýne privíta vysokopostavených predstaviteľov EÚ, s ktorými bude rokovať o obnove vzájomných vzťahov. Británia vystúpila z EÚ v roku 2020, pričom európska dvadsaťsedmička zostala najväčším obchodným partnerom tejto ostrovnej krajiny. Starmer sa s EÚ pokúša posilniť vzťahy od výhry jeho Labouristickej strany v minuloročných voľbách.

Kancelária premiéra ohľadom plánovanej novej dohody neposkytla podrobnejšie informácie. Cieliť by podľa agentúry Reuters však mala na britských výrobcov a mala by tiež uľahčiť situáciu rodín, ktoré bojujú s vysokými cenami. Starmer v piatok vyjadril nádej, že na summite uzavrú s Európskou úniou dohodu aj o mobilite študentov a mladých ľudí.

Podľa prieskumov verejnej mienky je s odstupom piatich rokov brexit medzi britskými voličmi čoraz menej populárny. Jedným z dôvodov má byť aj pomalší rast hospodárstva krajiny, pričom vystúpenie Veľkej Británie z EÚ zasiahlo najmä vývozy britských produktov do štátov Európy. (TASR)

Všetko úsilie totiž podľa nich zameriava na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria zo strany Ruska.

„Ďalším krokom musí byť vyjasnenie formátu mierových rozhovorov, ako aj toho, aké bezpečnostné záruky by mohli byť jedného dňa potrebné pre Ukrajinu,“ povedal nemecký kancelár.

„V súčasnosti nie je dôvod hovoriť o (vojakoch), od toho sme ďaleko. Chceme, aby sa zbrane zastavili, aby sa skončilo zabíjanie... teraz sa venujeme týmto otázkam, žiadnym iným.“

Lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v piatok spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zišli popri summite v Albánsku, aby prediskutovali situáciu. Telefonovali tiež prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Talianska premiérka Meloniová sa na stretnutí nezúčastnila. Talianske médiá tvrdia, že ju zámerne nepozvali, pretože si to neželal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Meloniová uviedla, že jej krajina je otvorená pridať sa k akémukoľvek medzinárodnému formátu zameranému na ukončenie vojny, no varovala pred rozdelením v rámci Západu.

„Západná jednota je od začiatku invázie Ruska našou najväčšou silou,“ povedala. „V takomto chúlostivom čase je dôležité dať bokom osobné (rozpory), ktoré by mohli túto jednotu podkopať,“ zdôraznila.

Merz sa vyslovil za užšie zapojenie Talianska do európskych snáh o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa vlastných slov o tom chce hovoriť s európskymi partnermi. „Nesmieme sa v Európe nechať rozdeľovať. Nie sú členovia prvej alebo druhej kategórie,“ povedal.

Nemecký kancelár doplnil, že piatkové rozhovory Ruska a Ukrajiny v Istanbule nenaplnili očakávania napriek „mimoriadne konštruktívnej“ pozícii vyjednávačov Kyjeva. (TASR)