USA musia opustiť región Blízkeho východu, vyhlásil iránsky najvyšší duchovný vodca

Starmer sa viac ako päť rokov po brexite v pondelok v Londýne stretne s predstaviteľmi EÚ v rámci spoločného summitu, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Premiér tento týždeň uzavrie ďalšiu dohodu, ktorá bude slúžiť národným záujmom krajiny. Bude dobrá pre rast, pracovné miesta i naše hranice,“ vyhlásila kancelária britského premiéra.

Starmer v pondelok v Londýne privíta vysokopostavených predstaviteľov EÚ, s ktorými bude rokovať o obnove vzájomných vzťahov. Británia vystúpila z EÚ v roku 2020, pričom európska dvadsaťsedmička zostala najväčším obchodným partnerom tejto ostrovnej krajiny. Starmer sa s EÚ pokúša posilniť vzťahy od výhry jeho Labouristickej strany v minuloročných voľbách.

Kancelária premiéra ohľadom plánovanej novej dohody neposkytla podrobnejšie informácie. Cieliť by podľa agentúry Reuters však mala na britských výrobcov a mala by tiež uľahčiť situáciu rodín, ktoré bojujú s vysokými cenami. Starmer v piatok vyjadril nádej, že na summite uzavrú s Európskou úniou dohodu aj o mobilite študentov a mladých ľudí.

Podľa prieskumov verejnej mienky je s odstupom piatich rokov brexit medzi britskými voličmi čoraz menej populárny. Jedným z dôvodov má byť aj pomalší rast hospodárstva krajiny, pričom vystúpenie Veľkej Británie z EÚ zasiahlo najmä vývozy britských produktov do štátov Európy. (TASR)

Demonštranti nesúhlasia s účasťou Izraela v piesňovej súťaže Eurovízia 2025 pre jeho pokračujúcu ofenzívu v Pásme Gazy, píše TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.

Polícia proti demonštrantom zakročila slzotvorným plynom a do ulíc nasadila aj vodné delo. Podľa švajčiarskej tlačovej agentúry Keystone-ATS potýčku vyvolal zásah polície, ktorá chcela predísť konfliktu medzi protestujúcimi a dvomi mužmi mávajúcimi izraelskými vlajkami.

Demonštranti v Bazileji skandovali pokriky „žiadna hudba pre vrahov“, „stop genocíde“ alebo „spievanie, kým Gaza horí“. Niektorí protestujúci v uliciach pálili izraelské či americké vlajky a odpaľovali zelené a červené dymovnice.

Izraelská bezpečnostná rada pred demonštráciami vydala pre izraelských občanov v Bazileji varovanie a odporučila im „vyhýbať sa konfrontáciám a snažiť sa na verejných priestranstvách o nenápadnosť izraelských identifikátorov“.

Eurovízia je medzinárodná súťaž populárnej hudby, v ktorej v priamom televíznom prenose súperia interpreti v rámci krajín Európskej vysielacej siete (EBU). Každý spevák alebo skupina predvedie trojminútovú pieseň a o víťazovi rozhodnú hlasy národných porôt a divákov z celého sveta. Tohtoročné kolo sa koná vo viacúčelovej aréne St. Jakobshalle na predmestí švajčiarskeho Bazileja a Izrael do nej nominoval speváčku Juval Rafaelovú, ktorá prežila teroristický útok na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Po vystúpení Rafaelovej sa dvaja protestujúci v aréne pokúsili dostať cez zábrany na javisko a narušiť priebeh súťaže. Jedného z demonštrantov zastavil člen štábu, ktorého neznámy protestujúci polial farbou. Oboch výtržníkov organizátori odovzdali polícii. (TASR)

Všetko úsilie totiž podľa nich zameriava na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria zo strany Ruska.

„Ďalším krokom musí byť vyjasnenie formátu mierových rozhovorov, ako aj toho, aké bezpečnostné záruky by mohli byť jedného dňa potrebné pre Ukrajinu,“ povedal nemecký kancelár.

„V súčasnosti nie je dôvod hovoriť o (vojakoch), od toho sme ďaleko. Chceme, aby sa zbrane zastavili, aby sa skončilo zabíjanie... teraz sa venujeme týmto otázkam, žiadnym iným.“

Lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v piatok spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zišli popri summite v Albánsku, aby prediskutovali situáciu. Telefonovali tiež prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Talianska premiérka Meloniová sa na stretnutí nezúčastnila. Talianske médiá tvrdia, že ju zámerne nepozvali, pretože si to neželal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Meloniová uviedla, že jej krajina je otvorená pridať sa k akémukoľvek medzinárodnému formátu zameranému na ukončenie vojny, no varovala pred rozdelením v rámci Západu.

„Západná jednota je od začiatku invázie Ruska našou najväčšou silou,“ povedala. „V takomto chúlostivom čase je dôležité dať bokom osobné (rozpory), ktoré by mohli túto jednotu podkopať,“ zdôraznila.

Merz sa vyslovil za užšie zapojenie Talianska do európskych snáh o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa vlastných slov o tom chce hovoriť s európskymi partnermi. „Nesmieme sa v Európe nechať rozdeľovať. Nie sú členovia prvej alebo druhej kategórie,“ povedal.

Nemecký kancelár doplnil, že piatkové rozhovory Ruska a Ukrajiny v Istanbule nenaplnili očakávania napriek „mimoriadne konštruktívnej“ pozícii vyjednávačov Kyjeva. (TASR)

Príčina explózie je v tejto chvíli nejasná. Polícia nevylúčila, že mohlo ísť o teroristický útok a hovorí najmenej o jednej obeti.

K výbuchu došlo krátko po 11.00 h miestneho času (20.00 h SELČ). Úrady obyvateľov vyzvali, aby sa vyhli ulici North Indian Canyon Drive. Vyšetrovatelia mieria na miesto, aby zistili príčinu explózie.

Na sociálnych sieťach kolujú zábery z miesta. Americké médiá s odvolaním sa na svedkov píšu, že bol počuť veľmi hlasný výbuch. Policajné oddelenie Palm Springs denníku The Desert Sun oznámilo, že zdrojom explózie zrejme bolo auto pri reprodukčnej klinike.

Tú Berlín medzitým označil za dôvod na hlboké znepokojenie.

„Som otrasený správami z Gazy: hladujúci civilisti, nemocnice znova zasiahnuté údermi. Toto násilie sa musí zastaviť,“ uviedol Costa vo vyhlásení. Izraelskú vládu vyzval, aby okamžite ukončila blokádu palestínskeho pásma a zaistila bezpečný, rýchly a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci. Je podľa neho naliehavo potrebné trvalé prímerie a okamžité bezpodmienečné prepustenie izraelských rukojemníkov.

Generálny tajomník OSN António Guterres v Bagdade, kde sa zúčastňuje sa summite Ligy arabských štátov (LAŠ), povedal, že je znepokojený plánmi Izraela na rozšírenie vojenských operácií v Gaze. Opätovne vyzval na prímerie a ukončenie izraelskej blokády humanitárnej pomoci pre palestínske pásmo, zavedenej 2. marca.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že nová ofenzíva je dôvodom na „hlboké znepokojenie“, a to pre strategické ciele Izraela i humanitárnu situáciu.

Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že Izrael má ako každá krajina právo brániť sa. „Súčasné kroky by však mohli ohroziť životy zvyšných rukojemníkov vrátane Nemcov, ktorí sa po takmer 600 dňoch stále obávajú o prežitie v podzemných väzeniach Hamasu,“ doplnil nemecký rezort s tým, že jeho šéf Johann Wadephul v sobotu znova telefonoval so svojím izraelským náprotivkom. (TASR)