V Česku hospitalizovali pacienta s príznakmi eboly

Požiar sa v noci rýchlo rozšíril v areáli, kde podľa DPA horí niekoľko stoviek áut a hromady pneumatík. Príčina požiaru nebola bezprostredne známa. Oheň podľa hasičov horel nekontrolovane a rýchlo sa šíril.

Do rána mali hasiči plamene do veľkej miery pod kontrolou, hoci približne dve tretiny areálu stále horeli, uviedol hovorca hasičského zboru.

Teplo generované množstvom áut a iných materiálov spôsobilo vznietenie ďalšieho odpadu, čo komplikovalo hasenie požiaru. Hasiči preto tvrdia, že ukončenie likvidácie požiaru očakávajú v popoludňajších hodinách.

Obyvatelia oblasti dostali odporúčanie neotvárať okná a dvere, aby sa nenadýchali dymu. (TASR)

„Bohužiaľ, v dôsledku cynického útoku Rusov na autobus s civilistami sú mŕtvi,“ napísala vojenská administratíva v príspevku na platforme Telegram k fotografiám zničeného modrého minibusu. Dodala, že pri útoku zahynulo deväť ľudí a štyria boli zranení. Vozidlo smerovalo do mesta Sumy.

Gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov opísal ruský útok ako „neľudský“.

„Nejde len o ďalšie ostreľovanie — je to cynický vojnový zločin,“ uviedla ukrajinská polícia na Telegrame. Reuters píše, že ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním na ruské ministerstvo obrany informovala, že ruské sily zasiahli dronmi miesto zhromažďovania ukrajinskej vojenskej techniky v Sumskej oblasti.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters. (TASR)

Ruskom ovládaná prokuratúra v samozvanej Luhanskej republike v piatok 33-ročného Jenkinsa usvedčila „zo žodnierstva v ozbrojenom konflikte“.

„Austrálska vláda je zhrozená vykonštruovaným procesom a 13-ročným rozsudkom uloženým Austrálčanovi Oscarovi Jenkinsovi,“ uviedla austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová.

Vláda Moskve „jasne vysvetlila“, že Jenkins musí byť považovaný za vojnového zajatca a člena pravidelnej ukrajinskej armády, uviedla Wongová vo vyhlásení.

„Rusko má povinnosť zaobchádzať s ním v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, do ktorého patrí aj humánne zaobchádzanie,“ uviedla austrálska ministerka zahraničia.

Austrália má podľa nej o Jenkinsa „vážne obavy“ a v spolupráci s partnermi vrátane Ukrajiny a Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC, MVČK) tlačí na dobré zaobchádzanie s ním a jeho prepustenie.

Rusko a samozvané republiky na východe Ukrajiny považujú cudzincov cestujúcich na Ukrajinu, aby za ňu bojovali, za žoldnierov. Umožňuje im to stíhať ich podľa trestného zákonníka, a nepovažovať ich za vojnových zajatcov s ochranou a právami podľa Ženevských dohovorov, objasňuje AFP. (TASR)

Konkrétne sa to malo týkať dôvodu jej absencie na stretnutiach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími lídrami.

Podľa Macrona je potrebné s informáciami nakladať zodpovedne, pretože Rusko už i bez toho rozširuje mnoho dezinformácií. Uviedol, že účelom stretnutí bolo dosiahnutie prímeria a trvalého mieru na Ukrajine.

Meloniová vysvetľovala „nápadnú absenciu“ Talianska počas stretnutí tým, že jej krajina v súčasnosti nemá vôbec v úmysle vyslať na Ukrajinu vojakov s cieľom zaistiť mierovú dohodu.

„Nemalo by pre nás zmysel zúčastňovať sa formátov usilujúcich sa dosiahnuť ciele, o ktorých sme výslovne vyhlásili, že o ne nestojíme,“ uviedla Meloniová.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, Macron, Zelenskyj, poľský premiér Donald Tusk a britský premiér Keir Starmer v piatok popri stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) v albánskej metropole Tirana telefonicky hovorili s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Merz, Macron, Tusk a Starmer okrem toho v sobotu 10. mája spoločne pricestovali do Kyjeva na stretnutie so Zelenským. (TASR)