Prezidenta volilo už viac ako 108-tisíc Rumunov žijúcich v zahraničí

shutdownu nateraz prestať s prepúšťaním zamestnancov federálnych úradov. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

Sudkyňa konštatovala, že spomínané škrty v počtoch zamestnancov sa zdajú byť politicky motivované a dochádza k nim bez hlbšej analýzy. Vydala preto dočasný súdny zákaz, ktorý blokuje prepúšťanie. Vyjadrila nádej, že sa napokon preukáže, že tieto personálne škrty boli nezákonné a prekračovali právomoci.

Podľa dokumentov, ktoré zverejnilo ministerstvo spravodlivosti USA, bolo minulý piatok prepustených vyše 4000 zamestnancov, pričom najviac zasiahnuté boli rezorty financií, zdravotníctva, školstva a bývania.

V stredu Biely dom oznámil, že počas tzv. shutdownu bude zrejme prepustených ďalších najmenej 10.000 zamestnancov federálnych úradov.

„Myslím si, že nakoniec pôjdeme nad hranicu 10.000,“ povedal

šéf Úradu pre riadenie a rozpočet Bieleho domu Russ Vought v rozhovore pre reláciu Charlie Kirk Show, keď sa ho pýtali, koľko prepustení očakáva. Vought uviedol, že ide len o „momentálny stav“ a ďalšie prepúšťania budú nasledovať. „Chceme byť všade, kde sa dá, veľmi dôslední pri obmedzovaní činnosti úradov,“ dodal.

Terajší shutdown vstúpil do svojho tretieho týždňa, keďže Kongres je aj naďalej zablokovaný v spore o rozpočtové výdavky. Prezident USA Donald Trump preto - podľa AFP - napĺňa svoje hrozby, že výrazne obmedzí činnosť federálnej administratívy.

Trump varoval, že ak demokrati budú naďalej odmietať podporiť návrh Snemovne reprezentantov na dočasné financovanie vlády do konca novembra, dôjde k masovým prepúšťaniam, ktoré zasiahnu aj zamestnancov federálnych inštitúcií považovaných za spriaznených s opozičnou Demokratickou stranou.

Prezident zároveň prisľúbil, že sa pokúsi nájsť spôsob, ako vyplatiť vojakov, ktorí by inak vôbec po prvý raz nedostali výplaty. Podľa AFP však neistota spôsobila, že mnohí príslušníci ozbrojených síl stoja v dlhých radoch pred potravinovými bankami. (TASR)

Potvrdil to v rozhovore pre server mandiner.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Stretnutie bude, a to už čoskoro“ povedal Orbán, ktorý dátum stretnutia, o ktorom sa hovorí od januára, zatiaľ neprezradil, pretože sa podľa neho ešte musia dohodnúť na niekoľkých otázkach.

Podľa jeho slov ešte nie je jasné, či americký prezident príde do Maďarska, alebo pocestuje on do Spojených štátov. Orbán poznamenal, že témy stretnutia sú pripravené na 80 percent, a že budú diskutovať najmä o ekonomických otázkach s dôrazom na ekonomický balík amerických investícií prichádzajúcich do Maďarska.

Orbán sa s Trumpom stretli vlani v decembri v sídle znovuzvoleného amerického prezidenta Mar-a-Lago na Floride.

Obaja lídri sa stretli predtým aj v júli a rokovali o "možnostiach mieru", pričom Orbán presadzoval prímerie na Ukrajine. (TASR)

Uviedla to litovská premiérka Inga Ruginiené.

Informuje o tom agentúra AFP.

Táto suma bude zahrnutá do štátneho rozpočtu na rok 2026, povedala Ruginieneová pri prezentácii plánu výdavkov, ktorý bude predložený parlamentu.

Zvýšením výdavkov táto pobaltská krajina reaguje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na východnom krídle NATO po invázii ruských síl na Ukrajinu v roku 2022.

Na tento rok vyčlenila Litva na obranu 4,05 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 3,34 miliardy eur.

„Napredujeme rovnakým tempom ako naši susedia a strategickí partneri, pretože každý chápe, že náš región musí obrane venovať veľkú pozornosť,“ konštatovala premiérka.

Zdôraznila, že sa to netýka len vojenských výdavkov, ale aj investícií do infraštruktúry vrátane ciest do výcvikových priestorov armády.

Susedné Estónsko plánuje splniť päťpercentný výdavkový cieľ na budúci rok. Lotyšsko podľa návrhu rozpočtu vyčlenilo na rok 2026 na obranu 4,9 percenta HDP.

Poľsko, najväčšia krajina na východnom krídle NATO, na budúci rok tiež zvýši svoje výdavky na obranu na 4,8 percenta HDP.

V júni sa 32-členná aliancia pod tlakom Trumpa dohodla na masívnom zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP v priebehu nasledujúceho desaťročia. Dosiahol sa však kompromis, podľa ktorého sa tam môžu započítať aj výdavky súvisiace s bezpečnosťou, ako je budovanie kritickej infraštruktúry.

Z najnovších odhadov Aliancie vyplýva, že predchádzajúcu dvojpercentnú výdavkovú hranicu nesplnila v roku 2024 viac ako štvrtina členských krajín NATO. (TASR)

Ako informovala agentúra Reuters, Šmyhaľ vo svojom príhovore na 31. zasadnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli dodal, že Ukrajina je schopná v roku 2026 vyrobiť 10 miliónov dronov, ak bude mať na to dostatočné financovanie od spojencov, ale že v boji proti ruským silám potrebuje aj viac delostreleckej munície s dlhým doletom.

Doplnil, že okrem toho bude Ukrajina túto zimu naliehavo potrebovať aj stíhačky, systémy protivzdušnej obrany a riadené protilietadlové a letecké rakety – vrátane systémov NASAMS, IRIS‑T, lietadiel F‑16 a podobne.

„Ďakujeme našim partnerom za podporu Ukrajiny. Vaša pomoc – vojenská, finančná a politická – je kľúčom k dosiahnutiu spravodlivého a trvalého mieru,“ uzavrel minister na rokovaní usporiadanom v tzv. ramsteinskom formáte. (TASR)