Francúzska krajná pravica čelí kauze pôžičiek od súkromných osôb

Správu priniesol spravodajský web The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s priebehom rokovaní, píše TASR.

Počet navrátených ostatkov by sa tak zvýšil na 12, ďalších 16 by naďalej ostalo v Pásme Gazy. Hnutie tvrdí, že potrebuje viac času, aby sa dostalo ku všetkým telám, nakoľko sa niektoré z nich nachádzajú pod troskami budov a tunelov zbombardovaných izraelskou armádou. Tel Aviv naopak tvrdí, že Hamas úmyselne spomaľuje mierový proces a pohrozil obnovením bojov, ak militantné hnutie okamžite nevráti zvyšné telá.

Podľa dohody o prímerí mala palestínska skupina v rámci prvej fázy odovzdať zvyšných 20 živých rukojemníkov a ostatky 28 rukojemníkov do 72 hodín od ukončenia bojov, pričom táto lehota uplynula v pondelok napoludnie. Živých rukojemníkov prepustila, avšak v pondelok odovzdala len štyri telá a v utorok ďalšie štyri.

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Hamas pred podpísaním dohody o prímerí zrejme neuviedol pravdivý počet tiel, ktoré dokáže odovzdať. „Bolo nám povedané, že mali 26, 24 mŕtvych rukojemníkov a zdá sa, že ich nemajú, pretože hovoríme o oveľa menšom počte,“ uviedol Trump a dodal, že ich chce všetkých naspäť. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správ webu Odessa Journal a webovej stránky medziparlamentnej platformy pre výmenu informácií IPEX.

Podľa Odessa Journal sa rokovania slovenskej delegácie s ukrajinskou stranou zameriavali na konkrétne oblasti spolupráce vrátane implementácie systémov elektronických verejných služieb, rozvoja umelej inteligencie (AI) vo verejnej správe a posilnenia kybernetickej bezpečnosti.

Portál napísal, že Slovensko prejavilo záujem o skúsenosti Ukrajiny s digitalizáciou, implementáciou jej národnej stratégie pre umelú inteligenciu, rozvojom digitálnych služieb a koordináciou vládnych inštitúcií s cieľom zvýšiť pohodlie občanov.

Delegácia NR SR vedená jej predsedom Jánom Ferenčákom (Hlas-SD) rokovala s ukrajinskou stranou zastupovanou námestníkom ministra pre európsku integráciu Oleksandrom Borňakovom a námestníčkou ministra pre digitálnu správu Zoryanou Stetsiukovou.

Súčasťou slovenskej delegácie na Ukrajine boli od 5. do 8. októbra okrem Ferenčáka aj podpredseda eurovýboru Michal Stuška (Smer-SD), podpredsedníčka Beáta Jurík (PS) a Ján Hargaš (PS). (TASR)

TASR o tom informuje na základe príspevku ministerky na sociálnej sieti Facebook.

„Chceme prehlbovať ekonomickú spoluprácu prostredníctvom posilňovania vzájomných investícií v sektoroch automotive, obnoviteľných zdrojov energie, biomedicínskych technológií, ako aj pri využívaní umelej inteligencie a robotiky vo výrobných procesoch,“ napísala Saková na Facebooku.

Ministerka so svojim čínskym náprotivkom rokovala aj o „existujúcich prekážkach vo vzájomnom obchode“, ktoré je podľa jej slov potrebné riešiť v rámci vzťahov Číny s Európskou úniou (EÚ).

„Máme záujem o otvorené obchodné vzťahy, založené na rovnakých podmienkach a v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ uviedla podpredsedníčka slovenskej vlády.

Saková na rokovaní zdôraznila, že slovenské firmy majú záujem investovať v Číne, ako aj zvýšiť export slovenskej produkcie na čínsky trh. Jej rezort plánuje preto naďalej podporovať aktívnu účasť slovenských podnikov na čínskych investičných fórach a veľtrhoch.

Slovenská ministerka hospodárstva plánuje pokračovať v bilaterálnych rokovaniach s predstaviteľmi čínskej vlády a podnikateľského sektora. Získavanie nových obchodných partnerov považuje za mimoriadne dôležité pre hospodársky rast SR. (TASR)

„Vzhľadom na zložitú situáciu v energetickom systéme spôsobenú predchádzajúcimi ruskými útokmi – v Sumskej, Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej oblasti a čiastočne aj v Kirovohradskej, Kyjevskej a Čerkaskej oblasti – boli zavedené núdzové odstávky,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho vo svojom vyhlásení.

Hlavný súkromný prevádzkovateľ siete DTEK neskôr na platforme Telegram oznámil, že plánované výpadky elektrickej energie pre Kyjev boli zrušené.

S blížiacou sa zimou Rusko zintenzívnilo svoje útoky na energetickú infraštruktúru a železničnú sieť Ukrajiny, čo vyvolalo obavy, že milióny ľudí by v tomto období mohli zostať bez elektriny.

Minulý týždeň zaznamenali výpadky elektrickej energie vo viacerých oblastiach Ukrajiny vrátane hlavného mesta.

Ukrajina na údery reaguje útokmi na ruské ropné rafinérie. Od začiatku augusta podnikla viac než 30 náletov dronmi na takéto zariadenia, čo spôsobilo prudký nárast cien benzínu v Rusku. (TASR)