Belgicko zrušilo zákon o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení

„Ak bude Albánsko naďalej pokračovať (v dosahovaní potrebných výsledkov) rovnakým tempom, je úplne možné, že sa stane členom Európskej únie pred rokom 2030,“ povedal Costa na spoločnej tlačovej konferencii s albánskym premiérom Edim Ramom v albánskej metropole Tirana. „Všetko však závisí od toho, či budete v tejto ceste pokračovať alebo nie,“ povedal albánskemu premiérovi.

Rama vládne v Albánsku od roku 2013, pričom uplynulú nedeľu si víťazstvom svojej Socialistickej strany (PS) v parlamentných voľbách zaistil štvrté funkčné obdobie v úrade. Ako pripomína DPA počas predvolebnej kampane sľuboval Albáncom aj to, že do roku 2030 sa stanú členskou krajinou EÚ.

Albánsko sa o členstvo v EÚ uchádza od roku 2009, pričom od roku 2014 je kandidátskou krajinou a v roku 2022 sa s ním začali prístupové rokovania. Táto malá balkánska krajina je od roku 2009 členom NATO. Nezávislí pozorovatelia nedávno informovali o tom, že dosahuje určitý pokrok v rámci boja proti korupcii, ktorý od nej vyžaduje práve EÚ. (TASR)

TASR o tom píše podľa správy denníka The Guardian.

„Čo sa dnes stalo, je len ďalším dôkazom toho, že je to Putin, kto otáľa. Je to Putin, kto spôsobuje odklad prímeria. Ukrajina sa už dávno, pred niekoľkými mesiacmi, jasne vyjadrila, že bude mať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, a my už dávno hovoríme, že je to Putin, kto tomuto mieru stojí v ceste,“ povedal.

Britský minister obrany John Healey zase uviedol, že spojenci Ukrajiny teraz „musia konať“ a „vyvíjať tlak na Putina“. Vyzval pritom na ďalšie sankcie voči Rusku.

„Musíme na Putina vyvinúť tlak, ktorý ho privedie k rokovaciemu stolu,“ povedal Healey po tom, ako sa vo štvrtok v Berlíne stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom. „Teraz je čas na to, aby rokoval a ukončil boje,“ dodal.

Pistorius podľa správy agentúry AFP uviedol, že práve „Putin má moc ukončiť vojnu“ a mohol odcestovať do Istanbulu, rokovať a nariadiť prímerie. Dodal, že v reakcii na najnovšie kroky Ruska zaznamenal akúsi „zmenu tónu“ zo strany predstaviteľov USA. Zdôraznil však, že je potrebné počkať, aké budú prípadné dôsledky. (TASR)

K útoku sa prihlásili jemenskí povstalci húsíovia. Ide o tretí takýto útok v priebehu niekoľkých dní, píše TASR podľa agentúry AFP.

„Po zaznení sirén, ktoré sa pred chvíľou rozozvučali vo viacerých oblastiach Izraela, sme zneškodnili raketu vypálenú z Jemenu,“ uviedla izraelská armády.

Iránom podporovaní húsíovia vo svojom vyhlásení oznámili, že sa zamerali na letisko v Tel Avive, pričom použili „hypersonickú balistickú raketu“.

Húsíovia pravidelne podnikajú útoky na Izrael na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael od októbra 2023 bojuje s hnutím Hamas.

Začiatkom mája zasiahli jemenskí povstalci oblasť telavivského letiska Ben Gurion. Pri útoku utrpelo zranenia šesť ľudí a viaceré letecké spoločnosti dočasne pozastavili letecké spojenie s Tel Avivom.

Izrael v reakcii zaútočil na medzinárodné letisko v jemenskej metropole Saná.

Izraelská armáda v stredu vyzvala obyvateľov Jemenu, aby sa nepribližovali k prístavom ovládaným húsíami. Išlo pravdepodobne o varovanie pred odvetou za nedávne odpálenie rakiet, píše AFP.

Spojené štáty minulý týždeň uzavreli dohodu o prímerí s húsíami, čím ukončili týždne intenzívnych amerických útokov na Jemen. Tie mali za cieľ zastaviť raketové útoky húsíov na medzinárodnú lodnú dopravu. (TASR)

Ako informovala agentúra AFP, strana TPLF listom požiadala Africkú úniu (AÚ), aby vyvinula „tlak“ na etiópsku vládu a „pozastavila“ implementáciu zákazu.

TPLF viedla revolúciu, ktorá v roku 1991 zvrhla autoritársku vládu, následnej v Etiópii vládla až do roku 2018, keď sa moci ujal premiér Abiy Ahmed, ktorý následne TPLF fakticky odsunul na vedľajšiu koľaj. V rokoch 2020-22 viedla strana TPLF v štáte Tigraj na severe Etiópie občiansku vojnu proti federálnej vláde, ktorá si vyžiadala približne 600.000 životov.

Občianska vojna sa skončila mierovou dohodou podpísanou v Pretórii v novembri 2022. V štáte Tigraj však panuje frustrácia z neschopnosti splniť jej podmienky vrátane návratu približne milióna ľudí vysídlených vojnou.

Strane TPLF, ktorá dominovala etiópskej politike približne 30 rokov, bola v stredu „formálne zrušená registrácia“ za to, že nezvolala valné zhromaždenie.

Toto rozhodnutie volebnej komisie nasledovalo po mesiacoch politického napätia v štáte Tigraj a prichádza pred voľbami, ktoré sa majú v Etiópii konať najneskôr v júni 2026.

TPLF úrady vo februári na tri mesiace pozastavili činnosť a pohrozili hnutiu aj zrušením registrácie, ak do troch mesiacov neprijme „nápravné opatrenia“. Začiatkom tohto roka sa v rámci strany TPLF odohrali vnútorne spory, ktoré viedli k odvolaniu regionálneho lídra Getachewa Redu - ten sa medzičasom pridal k federálnej vláde.

Medzičasom sa zhoršili aj vzťahy medzi Etiópiou a Eritreou, ktorá má s Tigrajom ​​dlhú spoločnú hranicu. (TASR)