V prípade podozrení z nezákonných lustrácií sudcov zatiaľ obvinenie nepadlo

Informovali o tom z odboru komunikácie Kancelárie NR SR. Slovensko má podľa Rašiho záujem aktívne sa zapojiť do obnovy Ukrajiny, najmä v prihraničných regiónoch, kde vidí potenciál na realizáciu spoločných rozvojových projektov.

Raši s veľvyslancom hovoril aj o pokračovaní humanitárnej podpory Slovenska pre Ukrajinu a spoločnom úsilí pri povojnovej obnove krajiny. „Slovensko má záujem aktívne participovať na obnove Ukrajiny, predovšetkým v pohraničných oblastiach, kde vidíme reálny priestor pre efektívne cezhraničné iniciatívy,“ uviedol predseda NR SR.

Šéf parlamentu ocenil ochotu Ukrajiny viesť mierové rokovania a hľadať diplomatické riešenia. „Vítam každú iniciatívu smerujúcu k dosiahnutiu mieru. Je povzbudivé, že Ukrajina deklaruje pripravenosť rokovať v Turecku o možných cestách k uzavretiu prímeria,“ myslí si. Ukrajinu vníma ako stabilného a spoľahlivého partnera v regióne. „Životným záujmom Slovenska je mať za suseda nezávislú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu,“ zdôraznil.

Národná rada SR je podľa neho pripravená zdieľať slovenské skúsenosti z fungovania parlamentnej demokracie. „Národné parlamenty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní potrebných reforiem. Sme pripravení podeliť sa o naše poznatky a podporiť Ukrajinu tam, kde to bude najviac prínosné,“ uzavrel. (TASR)

V liste adresovanom generálnemu riaditeľovi, ktorý podpísalo 47 zamestnancov, presun Vinczeho a Zuzany Čimovej z hlavných večerných správ do on-line projektu vnímajú ako "pomstu zabalenú do falošnej ponuky". 

V stredu televízia Markíza oznámila, že spúšťa nový on-line formát TN Live, určený najmä pre mladšie publikum, a Vincze s Čimovou majú pôsobiť práve v ňom. 

"Nedá sa to vnímať inak ako šikana a odstránenie nepohodlného človeka - a žiaden z prezentovaných argumentov nás nepresvedčil o opaku," píše sa v stanovisku, ktoré podpísali redaktori. 

Ide podľa nich o snahu zbaviť sa špičkového moderátora za to, že sa postavil na čelo televíznych odborov. 

Riaditeľ spravodajstva Michal Kratochvíl podľa znenia listu tvrdil, že Vinczemu ponúkol novú pozíciu ako "mladému moderátorovi v projekte pre mladých".

"O tejto pozícii sa však s Viktorom Vinczem nikdy predtým nebavil, nikdy nebola na stole a nikto z nás nevie, že by takýto projekt naozaj existoval," obracajú sa na riaditeľa televízie s tým, že s organizačnými zmenami vyjadrujú ostrý nesúhlas. 

"Pri ponúknutej pozícii a forme bolo od začiatku jasné, že ju nemôže prijať. Tento spôsob ho má donútiť k odchodu nielen z redakcie, ale v televízie samotnej," dodávajú. 

V stanovisku redakcia žiada, aby boli predstavené zmeny stiahnuté a aby sa o nich ešte široko debatovalo. "Len toto podľa nás zabráni nezvratnému rozvratu redakcie," dodávajú. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Markíza oznámila, že Vinczeho sťahuje z Televíznych novín na on-line. Bez jeho súhlasu Čítajte 

Členstvo v oboch združeniach krajín má podporu vyššiu ako 70 percent.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky v deviatich krajinách východnej a strednej Európy Globsec Trends 2025, ktorého výsledky organizácia prezentovala na tlačovej konferencii.

„Ďalšia otázka bola, či by respondenti bránili svoju krajinu v prípade, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Tu vidíme, že áno, vo väčšine krajín je to tak. Slovensko je výnimkou v tomto regióne, kde len 49 percent respondentov Slovenska by išlo a bránilo krajinu, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Sú to obrovské rozdiely, hlavne keď to porovnávame s Poľskom, kde tá ochota brániť svoju krajinu je na úrovni 84 percent,“ uviedla analytička Centra pre demokraciu a odolnosť organizácie Globsec Katarína Klingová.

Z prieskumu vyplynulo, že v rámci regiónu si 73 percent respondentov myslí, že ich krajina by mala zvyšovať výdavky na obranu. Na Slovensku je to 63 percent opýtaných. Viac ako dve tretiny slovenských respondentov zároveň súhlasia so zavedením dobrovoľnej vojenskej služby. Pre porovnanie - v Poľsku je to 89 percent.

Dáta zároveň ukázali, že väčšina ľudí na Slovensku aj v regióne si myslí, že demokracia je pre danú krajinu prospešná. Približne 43 percent respondentov si však myslí, že demokracia neexistuje a svet je tajne ovládaný elitami. Je to mierny podpriemer oproti všetkým sledovaným krajinám.

Rusko vníma podľa prieskumu ako hrozbu na Slovensku polovica opýtaných. Ako hrozba sú niektoré jeho činnosti vnímané viac - 54 percent respondentov zo Slovenska. Nezrovnalosť v názoroch respondentov je silnejšia pri Číne, ktorú vníma ako hrozbu 33 percent obyvateľov Slovenska. Obavy sa však zvýšili na 51 percent, keď bola otázka smerovaná priamo na konkrétnu kategóriu čínskych aktivít.

„Základná premisa je to, že keď sa spýtame povedzme na tú bezpečnostnú hrozbu, tak myslím si, že často si ľudia predstavia, že je to o fyzickom napadnutí,“ uviedla Klingová. Spoločnosti je podľa nej potrebné vysvetliť koncept hybridných hrozieb. Po napadnutí Ukrajiny sa miera vnímania Ruska ako hrozby zvýšila. (TASR)