Kim dohliadal na vojenské cvičenia. Chce mať čo najviac elitných jednotiek

Išlo o jednu z prvých audiencií nového pontifika.

Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam zajatcov zadržiavaných Ruskom. Vatikán po audiencii na pozvánku neodpovedal, uviedla tlačová agentúra AP.

Počas nedeľňajšej modlitby, a tiež počas audiencie s pútnikmi z cirkví východného obradu tento týždeň, Lev XIV. apeloval na ukončenie vojny a vyjadril solidaritu s ukrajinským ľudom.

„Vo svojom srdci nosím utrpenie milovaného ukrajinského ľudu. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahol skutočný, spravodlivý a trvalý mier. Nech sú oslobodení všetci zajatci a nech sa deti vrátia k svojim rodinám,“ povedal v nedeľu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pápež vyzval na mier na Ukrajine a v Pásme Gaze Čítajte 

Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva, ktorú počas pondelkového telefonátu s pápežom navrhol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ako AP pripomína, Vatikán má tradíciu diplomatickej neutrality. Lev prisľúbil, že „vynaloží všetko úsilie“, aby sa pokúsil priviesť Rusko a Ukrajinu k rokovaciemu stolu.

„Svätá stolica je vždy pripravená pomôcť pri spájaní nepriateľov, tvárou v tvár, (pomôcť im) hovoriť spolu, aby národy na celom svete opäť našli nádej a získali späť dôstojnosť, ktorú si zaslúžia, dôstojnosť mieru,“ vyhlásil Lev.

„Národy nášho sveta túžia po mieri a ja apelujem na ich vodcov z celého srdca: Poďme sa stretnúť, poďme sa porozprávať, poďme rokovať!“ dodal.

Na nedeľnej inauguračnej omši pápeža Leva XIV. by sa mal zúčastniť aj Zelenskyj a americkú delegáciu bude viesť americký viceprezident J.D. Vance.

Vatikán sa pod vedením pápeža Františka usiloval o výmenu zajatcov, ako aj o návrat ukrajinských detí odvlečených na územia okupované Ruskom. (TASR)

Šéf Kremľa odmietol prísť na rokovania v Istanbule a stretnúť sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym.

„Čo sa dnes stalo, je len ďalším dôkazom toho, že je to Putin, kto otáľa. Je to Putin, kto spôsobuje odklad prímeria. Ukrajina sa už dávno, pred niekoľkými mesiacmi, jasne vyjadrila, že bude mať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, a my už dávno hovoríme, že je to Putin, kto tomuto mieru stojí v ceste,“ povedal.

Britský minister obrany John Healey zase uviedol, že spojenci Ukrajiny teraz „musia konať“ a „vyvíjať tlak na Putina“. Vyzval pritom na ďalšie sankcie voči Rusku.

„Musíme na Putina vyvinúť tlak, ktorý ho privedie k rokovaciemu stolu,“ povedal Healey po tom, ako sa vo štvrtok v Berlíne stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom. „Teraz je čas na to, aby rokoval a ukončil boje,“ dodal.

Britský minister obrany John Healey (vľavo) a nemecký minister obrany Boris Pistorius po stretnutí v Berlíne. (zdroj: TASR/AP/dpa)

Pistorius podľa správy agentúry AFP uviedol, že práve „Putin má moc ukončiť vojnu“ a mohol odcestovať do Istanbulu, rokovať a nariadiť prímerie.

Dodal, že v reakcii na najnovšie kroky Ruska zaznamenal akúsi „zmenu tónu“ zo strany predstaviteľov USA. Zdôraznil však, že je potrebné počkať, aké budú prípadné dôsledky. (TASR)

K útoku sa prihlásili jemenskí povstalci húsíovia. Ide o tretí takýto útok v priebehu niekoľkých dní, píše TASR podľa agentúry AFP.

„Po zaznení sirén, ktoré sa pred chvíľou rozozvučali vo viacerých oblastiach Izraela, sme zneškodnili raketu vypálenú z Jemenu,“ uviedla izraelská armády.

Iránom podporovaní húsíovia vo svojom vyhlásení oznámili, že sa zamerali na letisko v Tel Avive, pričom použili „hypersonickú balistickú raketu“.

Húsíovia pravidelne podnikajú útoky na Izrael na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael od októbra 2023 bojuje s hnutím Hamas.

Začiatkom mája zasiahli jemenskí povstalci oblasť telavivského letiska Ben Gurion. Pri útoku utrpelo zranenia šesť ľudí a viaceré letecké spoločnosti dočasne pozastavili letecké spojenie s Tel Avivom.

Izrael v reakcii zaútočil na medzinárodné letisko v jemenskej metropole Saná.

Izraelská armáda v stredu vyzvala obyvateľov Jemenu, aby sa nepribližovali k prístavom ovládaným húsíami. Išlo pravdepodobne o varovanie pred odvetou za nedávne odpálenie rakiet, píše AFP.

Spojené štáty minulý týždeň uzavreli dohodu o prímerí s húsíami, čím ukončili týždne intenzívnych amerických útokov na Jemen. Tie mali za cieľ zastaviť raketové útoky húsíov na medzinárodnú lodnú dopravu. (TASR)

Etiópska opozičná strana Tigrajský ľudový oslobodzovací front (TPLF) kritizovala smernicu volebnej komisie, ktorá jej zakazuje akúkoľvek politickú činnosť.

Ako informovala agentúra AFP, TPLF listom požiadala Africkú úniu (AÚ), aby vyvinula „tlak“ na etiópsku vládu a „pozastavila“ implementáciu zákazu.

TPLF viedla revolúciu, ktorá v roku 1991 zvrhla autoritársku vládu, následnej v Etiópii vládla až do roku 2018, keď sa moci ujal premiér Abiy Ahmed, ktorý následne TPLF fakticky odsunul na vedľajšiu koľaj. V rokoch 2020-22 viedla strana TPLF v štáte Tigraj na severe Etiópie občiansku vojnu proti federálnej vláde, ktorá si vyžiadala približne 600.000 životov.

Občianska vojna sa skončila mierovou dohodou podpísanou v Pretórii v novembri 2022. V štáte Tigraj však panuje frustrácia z neschopnosti splniť jej podmienky vrátane návratu približne milióna ľudí vysídlených vojnou.

Strane TPLF, ktorá dominovala etiópskej politike približne 30 rokov, bola v stredu „formálne zrušená registrácia“ za to, že nezvolala valné zhromaždenie.

Toto rozhodnutie volebnej komisie nasledovalo po mesiacoch politického napätia v štáte Tigraj a prichádza pred voľbami, ktoré sa majú v Etiópii konať najneskôr v júni 2026.

TPLF úrady vo februári na tri mesiace pozastavili činnosť a pohrozili hnutiu aj zrušením registrácie, ak do troch mesiacov neprijme „nápravné opatrenia“. Začiatkom tohto roka sa v rámci strany TPLF odohrali vnútorne spory, ktoré viedli k odvolaniu regionálneho lídra Getachewa Redu - ten sa medzičasom pridal k federálnej vláde.

Medzičasom sa zhoršili aj vzťahy medzi Etiópiou a Eritreou, ktorá má s Tigrajom ​​dlhú spoločnú hranicu. (TASR)