Albánski socialisti získali nadpolovičnú väčšinu hlasov v parlamentných voľbách

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

"Ruská delegácia bude čakať na ukrajinskú delegáciu v Istanbule 15. mája," povedal hovorca. Ohľadom zloženia delegácie sa podľa neho čaká na príslušný pokyn Putina.

Putin, na ktorého príkaz Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, v noci na nedeľu prejavil ochotu viesť priame rokovania s Ukrajinou vo štvrtok v Istanbule. Najprv sa podľa neho majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas nich potom bude prípadne možné dosiahnuť dohodu o pokoji zbraní.

Ruský prezident tak nepriamo reagoval na výzvu Ukrajiny a vrcholných predstaviteľov kľúčových európskych krajín na 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré sa malo začať v pondelok. V prípade, že by Rusko termín nedodržalo, pohrozili mu ďalšími sankciami.

Uviedli pritom, že tento postup má podporu Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa. Rusko podľa Kyjeva svoje útoky neobmedzilo, len za dnešnú noc ale vyslalo na Ukrajinu 145 dronov.

Zelenskyj na Putinov návrh na priame rozhovory uviedol, že vo štvrtok bude v Turecku osobne a bude tam čakať na Putina. O možnosti pricestovať do Istanbulu sa v pondelok zmienil americký prezident Trump, ktorý sa prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou snaží sprostredkovať. (ČTK)

Lipavský to povedal pred odletom na neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Turecku.

Ruská hrozba podľa neho nezmizne ani po pokoji zbraní na Ukrajine. Jej realistické chápanie by malo byť základom pre všetky zmeny v rámci NATO vrátane modernizácie a posilňovania obranyschopnosti, uviedol Lipavský.

Dodal, že Rusko nevedie len konvenčnú vojnu na Ukrajine, ale bojuje proti všetkým krajinám, ktoré Ukrajinu podporujú.

Cieľom stretnutia ministrov v Turecku je pripraviť obsah blížiaceho sa summitu NATO v Haagu, ktorý sa podľa slov šéfa českej diplomacie bude venovať najmä otázkam obrany a odstrašenia. „ČR podporuje návrh generálneho tajomníka (Marka) Rutteho, ktorý chce Alianciu posilniť – potrebujeme ju rýchlejšiu, silnejšiu a takú, kde si aj štáty férovejšie rozdelia svoje záväzky,“ povedal minister.

Očakáva, že v Haagu bude potvrdený záväzok z vlaňajšieho summitu vo Washingtone poskytovať Ukrajine bezpečnostnú pomoc v hodnote najmenej 40 miliárd dolárov ročne. Považuje za logické, že aj vzhľadom na zmeny v politike USA vzrastie rola európskych štátov. Lipavský tiež verí, že Aliancia si udrží či prípadne ešte posilní organizačnú rolu v koordinácii tejto pomoci.

Český minister by si želal, aby bola Ukrajina jedného dňa členom NATO. „Verím, že výsledkom akýchkoľvek mierových rokovaní bude obhajoba ukrajinskej suverenity vrátane možnosti, aby bola členom NATO. Jedným z cieľov ruskej agresie však je tomu zabrániť, to si musíme povedať na rovinu,“ podotkol. (TASR)

Informovalo o tom ukrajinské letectvo. Jedného mŕtveho a niekoľkých zranených hlásia ukrajinské úrady.

"K 09:00 (8:00 SELČ) bolo 80 potvrdených zostrelov útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhíd (a ďalších typov dronov) na východe, severe, západe a v strede krajiny," uviedlo ukrajinské letectvo.

Približne 42 strojov, ktoré označilo ako imitácie úderných dronov, podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Tie sú však po nočnom ruskom útoku podľa ukrajinských vzdušných síl v Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Doneckej a Kirovohradskej oblasti. Podrobnosti letectvo neuviedlo.

V prihraničnej Sumskej oblasti zomrel jeden človek a ďalší dvaja boli zranení v dôsledku ruského útoku, ktorého cieľom bol nákladný automobil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

O troch zranených po ruských nočných útokoch dronmi informuje charkovská oblastná prokuratúra. Šéf Rivnenskej oblasti na západe krajiny Oleksandr Koval uviedol, že pri ruskom útoku dvaja ľudia utrpeli zranenia. (ČTK)