Lídri inštitúcií Európskej únie čelia kritike za krátky let z Bruselu do Luxemburgu

„Ukrajina vždy podporovala diplomaciu. Som pripravený prísť do Turecka. Bohužiaľ, svet stále nedostal od Ruska jasnú odpoveď na početné návrhy na prímerie,“ uviedol v pravidelnom večernom vyhlásení Zelenskyj, ktorý sa v sobotu s lídrami Francúzka, Nemecka, Británie a Poľska dohodol na návrhu najmenej 30-dňového bezpodmienečného zastavenia bojov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predtým po telefonáte so Zelenským potvrdil, že je pripravený hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin.

Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom stretnúť osobne, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina alebo zloženiu ruskej delegácie zatiaľ nevyjadrila, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov iba povedal, že Rusko je vo všeobecnosti pripravené viesť vážne rozhovory o dlhodobom riešení vojny na Ukrajine a ultimáta od západných krajín neakceptuje.

„Moskva celý deň mlčala k návrhu na priame stretnutie. Veľmi zvláštne mlčanie,“ povedal Zelenskyj s tým, že Rusko naďalej pokračuje v ostreľovaní a útokoch, no túto vojnu bude musieť ukončiť. „Čím skôr, tým lepšie. Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní,“ dodala ukrajinská hlava štátu. (TASR)

Stretnutie ministrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Británie i vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa uskutočnilo vo formáte Weimar+, ktorý vznikol vo februári v reakcii na zmenu postoja USA k vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

Zo spoločného vyhlásenia zverejneného britskou vládou vyplýva, že ministri vyjadrili plnú podporu bezpečnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

„Rusko doteraz neprejavilo žiadny vážny úmysel dosiahnuť pokrok. Musí tak urobiť bezodkladne. Pripojili sme sa k výzve Ukrajiny na okamžité, úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie s cieľom vytvoriť priestor na rokovania o spravodlivom, komplexnom a trvalom mieri,“ uvádza sa v texte.

Ministri sa zhodli, že budú s Ukrajinou spolupracovať na iniciatívach zameraných na posilnenie jej ozbrojených síl a priemyselných kapacít i doplnenie zásob munície a vybavenia. Rovnako vyjadrili odhodlanie poskytnúť Ukrajine pevné bezpečnostné záruky. To podľa vyhlásenia zahŕňa preskúmanie možnosti vytvorenia koalície vzdušných, pozemných i námorných zabezpečovacích síl, ktoré by mohli prispieť k vytvoreniu dôvery v budúci mier a k obnoveniu ukrajinskej armády.

Pokiaľ ide o ďalšie sankcie, uviedli, že budú presadzovať „ambiciózne opatrenia“ s cieľom „znížiť schopnosť Ruska viesť vojnu obmedzením príjmov Kremľa, narušením jeho tieňovej flotily, sprísnením stropu cien ropy a znížením nášho zostávajúceho dovozu ruských energonosičov“.

„Necháme ruské štátne aktíva v našich jurisdikciách zmrazené, pokým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za spôsobené škody,“ dodali vo vyhlásení.

Hostiteľ stretnutia, šéf britskej diplomacie David Lammy, podľa AFP nové sankcie voči Rusku neohlásil, ako sa očakávalo. Agentúra poukázala na to, že viaceré z opatrení uvedených vo vyhlásení už boli predstavené. (TASR)