Filmový festival Karlove Vary si uctí aj zosnulého Jiřího Bartošku

Tie viedli minulý rok k zosadeniu Vadžídovej a jej úteku do exilu v zahraničí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Rozhodli sme sa zakázať činnosť strany, i v kybernetickom priestore, podľa zákona o boji proti terorizmu, až dokým sa neskončí súdny proces s Ľudovou ligou a jej predstaviteľmi,“ vyhlásil vládny poradca pre záležitosti práva a spravodlivosti, podľa ktorého bolo rozhodnutie prijaté s cieľom zaistiť „suverenitu a bezpečnosť krajiny a bezpečnosť protestujúcich“, ako aj „ochranu žalobcov a svedkov“ v súdnom procese.

Vadžídová po zosadení utiekla do exilu v Indii a v jej domovskej krajine na ňu súd vydal zatykač pre údajné zločiny proti ľudskosti. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) zomrelo v júli 2024 približne 1400 protestujúcich pri násilnom pokuse Vadžídovej kabinetu umlčať opozíciu. Bangladéšsku vládu od vlaňajšieho augusta dočasne vedie laureát Nobelovej ceny za mier Muhammad Júnus.

Júnusova vláda schválila zároveň novelu zákona, ktorá úradom umožní trestne stíhať politické strany a ich pridružené organizácie. Ľudová liga krok odsúdila a nazvala ho nezákonným. Počas týždňa za prijatie zákona pred domom nového lídra protestovali tisíce ľudí.

Autoritársku bangladéšsku premiérku Vadžídovú zosadili po 15-ročnej vláde v auguste 2024 študentské protesty, po ktorých utiekla do indického Naí Dillí. Bývalá premiérka čelí viacerým obvineniam z korupcie a trestných činov. (TASR)

Išlo o prímerie v súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny. Obe bojujúce strany sa od štvrtka, keď mal pokoj zbraní začať platiť, opakovane obviňovali z jeho porušovania. 

Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týkalo 8., 9. a 10. mája.

Napísal to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenie francúzskeho prezidenta a britského premiéra pred novinármi po dnešných rokovaniach v Kyjeve.

Kontingent západných síl by mal odradiť Rusko od prípadného ďalšieho útoku na susednú krajinu. Moskva akúkoľvek prítomnosť západných vojakov na Ukrajine odmieta.

"Pokračujú debaty všetkých partnerov pod vedením Francúzska a Británie. Môžem nahlásiť výsledok? Ešte nie. Pracujeme nad variantmi, ale rozhodnutie závisí aj od reakcie Ruska. Keď bude, rozpracujeme najefektívnejšie návrhy," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa portálu potvrdil, že sa naďalej zvažuje možnosť vyslať na Ukrajinu vojakov z Francúzska, Británie a viacerých ďalších krajín. "Odstrašujúce sily sú možnosť. Ale všetko bude závisieť od rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom," povedal Macron.

"Pokiaľ ide o kontingent na mori a vo vzduchu a na súši, tak je tu určitá variabilita, pretože nie je prímerie," pripustil britský premiér Keir Starmer. Súčasne vyhlásil, že kontingent považuje za nevyhnutnú a veľmi dôležitú súčasť mierových dohôd, napísala Ukrajinska pravda. "Ak nebude kontingent, ktorý podporí (mierovú) dohodu, je veľmi pravdepodobné, že ju poruší (ruský vodca Vladimir) Putin. V minulosti už nedodržal dohody. Potrebujeme dlhodobý mier. Mier, ktorý vydrží len pár mesiacov či rokov, je nanič," vyhlásil britský premiér.

Obaja politici poznamenali, že kontingent nebude hlavnou zárukou bezpečnosti. "Záruky budú budované na niekoľkých úrovniach. Prvou vrstvou obrany bude samotná ukrajinská armáda, druhou potom odstrašovanie, "povedal Macron. "Musíme posilňovať ukrajinskú armádu, aby bola odstrašujúcim prvkom," zdôraznil Starmer. (ČTK)

V Kyjeve to povedal nový kancelár Friedrich Merz. Obmedzením verejných informácií o dodávkach zbraní sa má dosiahnuť "strategická nejednoznačnosť" a zabrániť Rusku získať akúkoľvek strategickú výhodu, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na anonymné zdroje oboznámené s celou záležitosťou.

"Za môjho vedenia nebudú debaty o dodávkach zbraní, ich ráže, zbraňových systémoch a podobne vedené pred zrakmi verejnosti," povedal Merz podľa Reuters v rozhovore poskytnutom televíznym staniciam pri návšteve ukrajinskej metropoly.

Server BBC News v tejto súvislosti pripomenul, že Merz sa ešte v opozícii zasadzoval za to, aby Nemecko dodalo Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus o dolete okolo 500 kilometrov, čo ale Scholz ako kancelár neumožnil. Zmena informačnej politiky môže podľa serveru RBK-Ukrajina súvisieť práve s citlivou otázkou dodávky Taurusov. Podobné strely už Ukrajine dodala Francúzsko a Británia. (ČTK)

Pokúšať sa vyvíjať nátlak na Rusko nemá zmysel, zdôraznil Dmitrij Peskov.

"Musíme si to premyslieť. Je to nový vývoj udalostí. Máme vlastné stanovisko," povedal Peskov, ktorého vyjadrenie citovala štátna tlačová agentúra TASS.

"Rusko je odolné voči akémukoľvek nátlaku. Sme otvorení rokovaniam, sme otvorení voči pokusom o urovnanie (konfliktu) na Ukrajine. Ale snažiť sa vyvinúť na nás nátlak je celkom zbytočné," vyhlásil.